Dedenie poľnohospodárskej pôdy: Podmienky a obmedzenia

Proces dedenia poľnohospodárskej pôdy na Slovensku je spojený s viacerými právnymi aspektmi a obmedzeniami, ktoré majú zabezpečiť efektívne využívanie pôdy a zabrániť jej nežiaducemu drobeniu. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach dedenia poľnohospodárskej pôdy, s dôrazom na platnú legislatívu a praktické rady pre dedičov.

Právo vlastníka nakladať s majetkom

Majiteľ pôdy a pozemkov má právo so svojím majetkom nakladať podľa vlastného uváženia. Môže ho darovať, predať alebo odkázať dedičom. Toto právo je však obmedzené zákazom drobenia poľnohospodárskej pôdy, ktorý zakazuje deliť pozemky pod prípustnú výmeru.

Zákaz drobenia poľnohospodárskej a lesnej pôdy

Lesná a poľnohospodárska pôda mimo zastavaných území obce sa zo zákona nesmie deliť pod stanovenú výmeru. Konkrétne, poľnohospodárska pôda sa nesmie deliť na parcely menšie ako 2 000 štvorcových metrov a lesná pôda na pozemky menšie ako 5 000 štvorcových metrov. Toto nariadenie, obsiahnuté v zákone na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, prináša problémy najmä pri dedení poľnohospodárskej aj lesnej pôdy.

Problémy pri dedení a odporúčania

Mnohí dedičia sa nedokážu medzi sebou dohodnúť a pri delení ich obmedzuje zákon. Dedičské konanie sa často nekončí uzavretím dedičskej dohody, ale dedičstvo musí prejednať súd a následne potvrdiť nadobudnutie dedičstva tým dedičom, ktorých dedičské právo bolo preukázané a ktorí sú najvhodnejší na obhospodarovanie predmetnej pôdy, ktorú nemožno rozdeliť.

Právnička Alena Kováčová odporúča dedičom, aby sa vopred dohodli, komu pozemky pripadnú. Vyhnú sa tak situácii, keď jeden pozemok získajú do vlastníctva viacerí a vznikne tak spoluvlastníctvo predmetného pozemku viacerými osobami. V dedičskej dohode si dedičia môžu rozdeliť pôdu tak, že jeden z nich vyplatí ostatným ich dedičské podiely alebo aj dohodu, podľa ktorej niektorý z dedičov nenadobudne z dedičstva nič. Dedičia však musia dodržať zákon hovoriaci o zákaze drobenia pôdy. Pôda sa musí teda rozdeliť medzi dedičov tak, aby nevznikli celky menšie, ako pripúšťa zákon.

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

Právnici preto odporúčajú dedičskú dohodu, v ktorej sa dedičia dohodnú na spôsobe rozdelenia pôdy tak, aby neporušili zákon. Dedičia, ktorí sa nedokážu dohodnúť, sa musia pripraviť na postup podľa zákona a nasleduje často zložité dokazovanie, u koho z dedičov sa prejavujú najvhodnejšie podmienky na obhospodarovanie pôdy, a to sa určuje naozaj ťažko.

Dátum úmrtia a jeho vplyv na dedenie

Pri delení pôdy v dedičskom konaní zohráva významnú úlohu aj dátum, v akom majiteľ pozemkov zomrel. Zákaz drobenia lesnej a poľnohospodárskej pôdy sa totiž uplatňuje až od septembra 1995, pretože od tohto času je účinný zákon. Ak sa dedičsky prejednávajú pozemky po osobe, ktorá zomrela pred septembrom 1995, dedičia ich môžu deliť aj takým spôsobom, že rozdelením vzniknú pozemky menšie, ako stanovuje zákon o zákaze drobenia lesnej a poľnohospodárskej pôdy. Ak sa prejednáva majetok po poručiteľovi, ktorý zomrel po tomto dátume, pôdu už pod prípustnú výmeru deliť nemožno.

Rozdelenie pozemkov v spoluvlastníctve

Rozdeliť možno aj pozemky v spoluvlastníctve. Napríklad, ak sú štyria majitelia pozemku a jeden z nich, vlastník jednej štvrtiny tejto nehnuteľnosti, chce mať svoj podiel len vo svojom vlastníctve, môže túto časť získať. „V takomto prípade platí, že pozemok je v podielovom spoluvlastníctve a ak je pozemok zo zákona deliteľný, možno zo zákona zrušiť a vysporiadať podielové spoluvlastníctvo aj tak, že pozemok sa rozdelí a každá časť sa zapíše na osobitný list vlastníctva,“ vysvetľuje právnička.

Vždy sa preveruje deliteľnosť pozemku. Ak by sa totiž pozemok nachádzal v intraviláne obce, rozdeliť ho možno vždy. Ak sa však nachádza mimo zastavaného územia obce, môže sa na delenie vzťahovať zákon o zákaze drobenia pozemkov. Ak pozemok podlieha zákazu drobenia, v takom prípade nie je možné zrušiť a vyrovnať spoluvlastníctvo ani súdnou cestou.

Geometrický plán a kataster nehnuteľností

Deliť pozemok možno len na základe geometrického plánu. Vyhotovuje sa vtedy, ak pozemky v súčasnom stave zapísanom na katastri, treba rozdeliť na viac častí, oddeľuje sa z nich nový pozemok, ak sa časť pozemku predáva, kupuje alebo sa ide meniť využitie pozemku. V pláne geodet v grafickej časti červenou čiarou vyznačí novú hranicu a uvedie nové parcelné čísla a druhy pozemkov pre nové parcely červenou farbou. V písomnej časti vo výkaze výmer vyčísli zmeny výmer pozemkov a uvedie ich nové výmery. S geometrickým plánom možno podať návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Ten rozhodne o povolení vkladu a zapíše do katastra zmenu.

Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

Dedičské konanie a úloha notára

Dedičské konanie je upravené zákonom č. 161/2015 Z. z. Notár má pri dedičskom konaní špecifické postavenie ako súdny komisár. Koná samostatne na základe poverenia súdu prvej inštancie. Jeho rozhodnutia sú rozhodnutiami súdu prvej inštancie. Konanie o dedičstve sa môže začať na základe princípu oficiality, ale aj na návrh.

V druhej fáze nazvanej prejednanie dedičstva notár vydá upovedomenie o dedičskom práve, ak nedošlo k zastaveniu konania. V tretej fáze, ktorou sa konanie o dedičstve končí možné uzavrieť dohodu dedičov a veriteľov o prenechaní predĺženého dedičstva veriteľom na úhradu dlhov (týka sa to len tých veriteľov, ktorých dlhy boli zaradené do prejednania dedičstva), táto dohoda podlieha schváleniu súdnym komisárom. Notár ako súdny komisár ju však neschváli, ak odporuje zákonu (napr. dedičstvo nie je predĺžené).

Notár potvrdí:

• nadobudnutie dedičstva jednému dedičovi
• odúmrť štátu, ak dedičstvo nenadobudol žiadny dedič
• schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva, ak neodporuje zákonom alebo dobrým mravom (musia byť zmluvnými stranami všetci dediči a musí sa týkať celého dedičstva poručiteľa, nie len jeho časti, pričom súčasťou dohody fakultatívne môže byť aj zodpovednosť za dlhy poručiteľa)
• schváli dohodu dedičov a veriteľov o prenechaní dedičstva na úhradu dlhov
• potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa výšky nadobudnutých dedičských podielov, ak nedošlo k dohode dedičov
• vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol, pričom nemôže rozhodnúť svojvoľne (toto vyporiadanie prichádza do úvahy napr.

Civilný mimosporový poriadok neurčuje v konaní o dedičstve žiadne lehoty, ktoré by notár ako súdny komisár musel dodržiavať. Avšak súd, ktorý poveruje notára v rozhodnutí uvedie lehotu, v ktorej by sa dedičské konanie malo skončiť. V CMP došlo k nahradeniu inštitútu osvedčenia o dedičstve uznesením o dedičstve. Miestne príslušným na konanie o dedičstve je súd, v ktorého obvode mal poručiteľ v čase smrti adresu trvalého pobytu, ak nie je príslušnosť daná uvedeným spôsobom, tak sa určí podľa miesta, kde sa nachádza majetok poručiteľa.

Zákaz drobenia pozemkov v kontexte dedičského konania

Pri vyporiadaní dedičstva je potrebné zohľadniť aj právnu úpravu drobenia pozemkov podľa § 21 až § 24 zákona č. 180/1995 Z. z.

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS

Ak má na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok vo výmere menšej ako 20 000 m2 a väčšej ako sú výmery uvedené v § 23 ods.

Ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods.

Ak sa dedičia nevyporiadajú o dedičstve pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 v súlade s podmienkami uvedenými v odseku 1, alebo ak v dôsledku týchto podmienok súd nemôže potvrdiť nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, súd rozhodne, že pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie. Súd rozhodne aj o povinnosti nadobúdateľa pozemku vyporiadať sa s ostatnými dedičmi.

Ak majú na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve vzniknúť k jestvujúcim pozemkom uvedeným v § 21 ods. 1 spoluvlastnícke podiely, platia podmienky uvedené v § 22 a 23.

Podľa § 22 a 23 sa nepostupuje, ak:

• sa pozemok uvedený v § 21 ods. 1 rozdeľuje na účely výstavby alebo na iné účely, na ktoré by ho bolo možné vyvlastniť, alebo sa pozemok rozdeľuje podľa projektu pozemkových úprav
• ide o bezplatný prevod alebo prechod pozemkov podľa osobitného predpisu
• sa odčleňuje časť pozemku od pozemku, ktorý je uvedený v § 1 ods.

Povinnosti dedičov po ukončení dedičského konania

Po ukončení dedičského konania prechádzajú na dedičov povinnosti a práva z nájomných zmlúv, ktoré mal zosnulý uzavreté s družstvom, roľníkmi alebo agrofirmami. Je dôležité zistiť, kto je nájomcom zdedených pozemkov a oznámiť zmenu vlastníka družstvu alebo agropodnikateľovi, s ktorým mala zosnulá osoba uzatvorenú nájomnú zmluvu.

Nový vlastník pozemku má nárok na spätné vyplatenie nájmu za tri roky. Ak pôdu niekto užíva bez nájomnej zmluvy, je potrebné mu poslať návrh zmluvy. Ak neviete, o koho ide, treba osloviť obec, poľnohospodársku platobnú agentúru, Slovenský pozemkový fond a poľnohospodárske podniky, ktoré si prenajímajú pozemky v príslušnom katastrálnom území.

Do 30 dní treba zmenu vlastníka oznámiť aj na obecnom úrade a na budúci rok do konca januára podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností.

Nájomné zmluvy a ich ukončenie

Ak chce dedič uzavrieť nájomnú zmluvu s iným agropodnikateľom, je potrebné rozlišovať, či mal zosnulý uzavretú zmluvu na dobu určitú alebo neurčitú:

• Nájom na dobu určitú: Dedič musí rok pred zmluvným termínom vyzvať nájomcu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku. Ak tak neurobí, zmluva sa obnovuje na dĺžku trvania podľa pôvodnej zmluvy.
• Nájom na dobu neurčitú: Nájom sa uzatvára bez obmedzenia a jeho trvanie je minimálne 5 rokov. Nájom sa ukončuje výpoveďou danou k 1. novembru a výpovedná lehota je jeden rok, ak bol dodržaný termín minimálneho nájmu 5 rokov.

Na vznik novej zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje aj dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej percento z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa bonitovanej pôdnoekologickej jednotky.

Spory a vymáhanie nájomného

Ak nájomca neplatí nájomné, je možné ho vymáhať, maximálne však tri roky spätne od podania žaloby na súde. Neplatenie nájmu za pôdu je dôvod na odstúpenie od zmluvy, ak nájomca, hoci upomenutý, nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného. Spory rieši súd.

Práva a povinnosti nájomcu

Nájomca pôdy, ktorú ste zdedili, je oprávnený využívať ju riadnym spôsobom podľa dohody v nájomnej zmluve - na poľnohospodárske účely, pri prevádzkovaní podniku, primerane druhu pozemku a musí dodržiavať predpisy o rastlinno-lekárskej starostlivosti, o hnojivách, o ochrane prírody a krajiny.

Nájomca môže meniť druh pozemku alebo robiť iné zmeny len so súhlasom vlastníka pozemku. Je oprávnený brať úžitky a znáša obvyklé náklady pri bežnom užívaní prenajatého pozemku, ak sa s vlastníkom v zmluve nedohodne inak. Nájomné platí ročne pozadu vždy k 1. októbru kalendárneho roka, ak sa s vlastníkom nedohodne inak. Ak ide o mimoriadne okolnosti, pre ktoré nemohol prenajatý pozemok používať na poľnohospodárske účely alebo nemohol dosiahnuť žiadny výnos v príslušnom kalendárnom roku, nie je povinný platiť nájomné.

Dodatočné dedičské konanie

Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, ďalší poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve.

Predaj poľnohospodárskej pôdy

Pri predaji poľnohospodárskej pôdy je potrebné myslieť na zákaz drobenia pozemkov, platný od 1. 9. 2022, podľa ktorého platí, že minimálna výmera poľnohospodárskeho pozemku v extraviláne je 3000 m2, pri lesnom pozemku v extraviláne je to 5000 m2. Pri predaji poľnohospodárskej pôdy sa postupuje podobne ako pri predaji iných pozemkov. To znamená, že je potrebné písomne uzavrieť kúpnu zmluvu, notársky overiť podpis predávajúceho a v kúpno-predajnej zmluve riadne označiť účastníkov zmluvy.

Pri riadnej špecifikácii predmetu predaja - poľnohospodárskej pôdy - je potrebné označiť nehnuteľnosť podľa katastrálneho územia, pôdneho registra (C alebo E), identifikovať druh pozemku a jeho parcelné číslo a výmeru.

Nadobúdanie pôdy od štátu

Od štátu je možné kúpiť pozemok na výstavbu aj ťažbu, pričom sa pri kúpe riadi zákonom o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde aj pozemkových spoločenstvách. Je tu potrebné právoplatné rozhodnutie orgánu štátnej správy. Od štátu možno kúpiť pozemky aj za účelom usporiadania vlastníctva k pozemkom a utvárania vhodných pozemkoprávnych pomerov na hospodárenie na pôde.

Vyporiadanie poľnohospodárskej pôdy v dedičskom konaní

Poľnohospodárska pôda sa v dedičskom konaní vyporiadava podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Možno ju dediť na základe zákona zo závetu alebo zo zákona. Ak pôdu dedí len jeden dedič, súd mu potvrdí, že dedičstvo nadobudol. Ak je však dedičov viac, musia sa vyporiadať medzi sebou dohodou. Dedičskú dohodu musia uzatvoriť všetci dedičia a dohodnúť sa musia o všetkom zdedenom majetku. Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.

Ak sa dedičia nevyporiadajú o dedičstve pozemkov v súlade so zákonom stanovenými podmienkami alebo ak v dôsledku týchto podmienok súd nemôže potvrdiť nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, súd rozhodne, že pozemky nadobúdajú dedičia, u ktorých sú najlepšie predpoklady na ich obhospodarovanie. Pohľadávky dedičov, ktoré vzniknú z vyporiadania dedičstva, sa premlčujú v lehote desiatich rokov a na ich zabezpečenie vzniká veriteľovi záznamom vlastníckeho práva dlžníka záložné právo k tomuto pozemku.

Pri rozdelení pozemku je nevyhnutné vyhotoviť geometrický plán. Len na základe autorizačne a úradne overeného geometrického plánu je možné zapísať novovzniknuté pozemky do katastra nehnuteľností na základe katastrálneho zákona.

Spoluvlastníctvo poľnohospodárskej pôdy

Poľnohospodárska pôda je v spoluvlastníctve vtedy, ak ju vlastnia viaceré osoby bez toho, aby bola vec reálne rozdelená. V prípade, ak nie je právnym predpisom, závetom alebo dohodou dedičov dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké. Každý podielový spoluvlastník môže so svojím podielom nakladať. Môže ho previesť na inú osobu alebo ho darovať, prenechať inej osobe závetom. Voľnosť pri prevode spoluvlastníckeho podielu je však zákonne obmedzená.

Spoluvlastníci rozhodujú väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov, na základe spoločnej dohody. Pri rovnosti hlasov alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Podieloví spoluvlastníci sa môžu kedykoľvek v priebehu trvania spoluvlastníckeho vzťahu dohodnúť o jeho zrušení a následnom vyporiadaní.

Ak sa spoluvlastníkom nepodarí dospieť k dohode o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníckeho práva, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd. Súd v tomto prípade môže rozhodnúť o niektorom z týchto vyporiadaní:

• rozdelenie veci: ak ide o deliteľnú vec, ktorej rozdelenie je dobre možné a ak naďalej môže plniť svoj účel (zákonom stanovená výnimka platí pri delení poľnohospodárskych a lesných pozemkov v extraviláne)
• prikázanie jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu - ak rozdelenie veci nie je dobre možné.

Ak sa delí pozemok v podielovom spoluvlastníctve, tak platí, že pôvodný pozemok zaniká a jeho časti sa môžu zlúčiť s existujúcimi pozemkami alebo sa stanú samostatnými vecami. Zlúčenie možno pri spoločnom pozemku vykonať len vtedy, ak sa pozemok zlučuje s pozemkom s rovnakými spoluvlastníkmi a rovnako veľkými podielmi, v opačnom prípade treba podiely na novom pozemku usporiadať písomnou dohodou medzi spoluvlastníkmi zlučovaných pozemkov.

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM)

BSM končí zánikom manželstva, zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie BSM odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť aj za trvania manželstva. Súd na návrh zruší BSM v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť.

Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa Občianskeho zákonníka. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd. Ak do troch rokov od zániku BSM nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak BSM nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.

Odňatie poľnohospodárskej pôdy

Na nepoľnohospodárske účely, teda aj v prípade, ak na nej chce vlastník stavať rodinný dom alebo inú nehnuteľnosť, možno použiť poľnohospodársku pôdu len na základe rozhodnutia o odňatí poľnohospodárskej pôdy. Rozhodnutie o odňatí vydáva miestne príslušný okresný úrad, poľnohospodársky a lesný odbor.

Ak žiadosť na odňatie poľnohospodárskej pôdy nespĺňa zásady ochrany poľnohospodárskej pôdy súhlas na jej odňatie v rozhodnutí pozemkový úrad nevydá. Základnú sadzbu odvodu za trvalé odňatie poľnohospodárskej pôdy a odvodu za dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy ustanovuje Nariadenie vlády SR o odvodoch za odňatie a neoprávnený záber poľnohospodárskej pôdy.

tags: #dedenie #poľnohospodárskej #pôdy #podmienky