Oddlženie Nevymáhateľné Sankcie: Komplexná Definícia a Dôsledky

Odlženie, často označované ako osobný bankrot, je právny proces, ktorý umožňuje fyzickým osobám zbaviť sa svojich dlhov. Na Slovensku túto problematiku upravuje zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, konkrétne jeho štvrtá časť. Novela tohto zákona, účinná od 1. marca 2017, priniesla významné zmeny, ktoré oddlženie urobili dostupnejším a zároveň zaviedli nové pravidlá ochrany dlžníkov pred stratou bývania.

Úvod do Oddlženia

Inštitút oddlženia fyzickej osoby bol v slovenskom právnom poriadku zavedený už v roku 2006. Cieľom bolo poskytnúť pomoc občanom v dlhovej pasci a umožniť im nový začiatok. Avšak, pôvodná právna úprava bola komplikovaná a finančne náročná, čo viedlo k nízkemu počtu podaných návrhov na oddlženie. Novela zákona z roku 2017 sa snažila tieto nedostatky odstrániť a zvýšiť reálnu využiteľnosť tohto inštitútu.

Formy Oddlženia: Konkurz a Splátkový Kalendár

Dlžník má pri oddlžení na výber dve alternatívy uspokojenia svojich veriteľov:

  1. Konkurz: Táto forma je vhodná pre dlžníkov, ktorí sú prakticky nemajetní s nízkymi príjmami. Konkurzu podlieha celý majetok dlžníka, ktorý mu patril ku dňu jeho vyhlásenia. Správca konkurznej podstaty speňaží majetok dlžníka a z výťažku uspokojí pohľadávky veriteľov.
  2. Splátkový Kalendár: Táto forma je vhodná pre majetnejších dlžníkov s vyššími príjmami. Dlžník si ponechá časť majetku, ale v stanovenom období (maximálne 5 rokov) vypláca sumu, ktorú určí súd. Pohľadávky veriteľov sú uspokojované pravidelnými splátkami. Horná hranica splátok nesmie presiahnuť predpokladaný príjem dlžníka znížený o nevyhnutné výdavky potrebné na zabezpečenie bývania a základných životných potrieb dlžníka a ním vyživovaných osôb. Zároveň musí byť splnená podmienka, že pohľadávka každého z nezabezpečených veriteľov bude uspokojená minimálne v rozsahu 30 % a uspokojenie nezabezpečených veriteľov musí byť aspoň o 10 % vyššie, ako by dosiahli v konkurze.

Pohľadávky v Kontexte Oddlženia

Insolvenčný zákon rozdeľuje pohľadávky do troch kategórií:

  1. Bežné Pohľadávky: Pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené len v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a insolvenčného zákona).
  2. Pohľadávky Vylúčené z Uspokojenia: Pohľadávky, ktoré sa v prípade oddlženia považujú za nevymáhateľné (§ 166b insolvenčného zákona). Medzi tieto patria napríklad pohľadávky zmluvných pokút, úrokov, poplatkov z omeškania a iných sankcií, ktoré presahujú 5 % istiny pohľadávky, pohľadávky zo zmenky a pohľadávky, pri ktorých nebol preukázaný ich právny dôvod.
  3. Pohľadávky Oddlžením Nedotknuté: Pohľadávky, ktoré zostávajú veriteľovi zachované aj po oddlžení (§ 166c insolvenčného zákona). Medzi tieto patria napríklad pohľadávky z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci, zabezpečené pohľadávky, pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním, pohľadávky dieťaťa na výživné, pracovnoprávne nároky a peňažné tresty podľa Trestného zákona.

Nevymáhateľné Sankcie (§ 166b Insolvenčného Zákona)

Ustanovenie § 166b insolvenčného zákona definuje pohľadávky, ktoré sú vylúčené z uspokojenia a považujú sa za nevymáhateľné. Ide o:

Prečítajte si tiež: Sankcie, Poistenie a Oddlženie na Slovensku

  • Príslušenstvo pohľadávky prevyšujúce 5 % istiny pohľadávky.
  • Pohľadávky zo zmenky.
  • Zmluvné pokuty a iné peňažné sankcie.

Dôsledky Nevymáhateľnosti: Tieto pohľadávky nie je možné prihlásiť do konkurzu (§ 167l ods. 1 ZKR) a ani ich nie je možné vymáhať exekúciou po oddlžení.

Zastavenie Exekučného Konania

Ak súd rozhodne o oddlžení (vyhlási konkurz alebo určí splátkový kalendár), ide o dôvod na zastavenie konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, alebo pohľadávka, ktorá sa považuje za nevymáhateľnú. O zastavení exekučného konania rozhoduje príslušný exekučný orgán, ktorým je exekučný súd alebo súdny exekútor.

Odporovateľné Právne Úkony Dlžníka

S oddlžením súvisí aj problematika odporovateľných právnych úkonov dlžníka. Podľa § 166h insolvenčného zákona, oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak je pohľadávka veriteľa premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná.

Dôležité Aspekty Odporovateľnosti:

  • Právo odporovať právnym úkonom dlžníka má výlučne veriteľ.
  • Správca nemá legálnu možnosť zasahovať proti úkonom dlžníka vykonaným na majetku pred oddlžením.
  • Veriteľ sa môže domáhať uspokojenia svojej pohľadávky podľa Občianskeho zákonníka.
  • Pri úkonoch vykonaných dlžníkom po oddlžení je riešenie odlišné a závisí od formy oddlženia (konkurz alebo splátkový kalendár).

Daňové Aspekty Nevymáhateľných Pohľadávok

Z daňovo-účtovného hľadiska vzniká otázka, ako naložiť s nevymáhateľnými pohľadávkami podľa § 166b ZKR. Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov upravuje možnosť uplatnenia daňového výdavku do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov. Avšak, toto ustanovenie priamo nerieši situáciu s pohľadávkami podľa § 166b ZKR, ktoré sa do konkurzu neprihlasujú.

Riešenie: V praxi sa často využíva možnosť tvoriť daňové opravné položky podľa všeobecných pravidiel (§ 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov).

Prečítajte si tiež: Oddlženie Dlžníka

Ochrana Bývania Dlžníka

Zákonodarca zaviedol koncept nepostihnuteľnej hodnoty obydlia, aby ochránil dlžníkov pred stratou bývania. Obydlím sa rozumie obývateľná vec, ktorú dlžník ako svoje obydlie v návrhu označil. Suma nepostihnuteľnej hodnoty bývania je stanovená na 10 000 eur. Ak hodnota obydlia dlžníka nedosiahne túto hodnotu, v konkurze sa ani nebude predávať.

Podmienky pre Oddlženie

V súčasnosti závisí vstup dlžníka do procesu oddlženia od splnenia viacerých predpokladov:

  • Platobná Neschopnosť: Dlžník sa môže uchádzať o oddlženie len v prípade jeho platobnej neschopnosti, ktorá sa predpokladá, ak nie je schopný plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.
  • Časové Obmedzenie: Oddlženia sa možno domáhať najskôr po uplynutí desiatich rokov od posledného oddlženia.
  • Exekučné Konanie: Voči dlžníkovi musí byť vedené exekučné alebo obdobné vykonávacie konanie.
  • Zákaz Výkonu Trestu: Dlžník sa nesmie nachádzať vo výkone trestu odňatia slobody.

Poctivý Zámer Dlžníka

V záujme zabrániť zneužitiu oddlženia, súd skúma poctivý zámer dlžníka. Ak veriteľ preukáže nepoctivosť zámeru dlžníka pri oddlžení, môže sa domáhať zrušenia oddlženia. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii vymedzuje demonštratívnym výpočtom prípadov poctivého, resp. nepoctivého zámeru dlžníka.

Zmeny v Prístupe k Oddlženiu

Od 1. januára 2020 sa sprísnili podmienky pre osobný bankrot. Jednou z podmienok je, aby sa na majetok dlžníka viedla exekúcia minimálne v trvaní jeden rok. Cieľom tejto zmeny je obmedziť počet dlžníkov s nepoctivým zámerom.

Prečítajte si tiež: Dlžníci a oddlženie na Slovensku

tags: #oddlzenie #nevymahatelne #sankcie #definicia

Ďalšie články