
Odlženie, často označované ako osobný bankrot, je právny proces, ktorý umožňuje fyzickým osobám zbaviť sa svojich dlhov. Na Slovensku túto problematiku upravuje zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, konkrétne jeho štvrtá časť. Novela tohto zákona, účinná od 1. marca 2017, priniesla významné zmeny, ktoré oddlženie urobili dostupnejším a zároveň zaviedli nové pravidlá ochrany dlžníkov pred stratou bývania.
Inštitút oddlženia fyzickej osoby bol v slovenskom právnom poriadku zavedený už v roku 2006. Cieľom bolo poskytnúť pomoc občanom v dlhovej pasci a umožniť im nový začiatok. Avšak, pôvodná právna úprava bola komplikovaná a finančne náročná, čo viedlo k nízkemu počtu podaných návrhov na oddlženie. Novela zákona z roku 2017 sa snažila tieto nedostatky odstrániť a zvýšiť reálnu využiteľnosť tohto inštitútu.
Dlžník má pri oddlžení na výber dve alternatívy uspokojenia svojich veriteľov:
Insolvenčný zákon rozdeľuje pohľadávky do troch kategórií:
Ustanovenie § 166b insolvenčného zákona definuje pohľadávky, ktoré sú vylúčené z uspokojenia a považujú sa za nevymáhateľné. Ide o:
Prečítajte si tiež: Sankcie, Poistenie a Oddlženie na Slovensku
Dôsledky Nevymáhateľnosti: Tieto pohľadávky nie je možné prihlásiť do konkurzu (§ 167l ods. 1 ZKR) a ani ich nie je možné vymáhať exekúciou po oddlžení.
Ak súd rozhodne o oddlžení (vyhlási konkurz alebo určí splátkový kalendár), ide o dôvod na zastavenie konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, alebo pohľadávka, ktorá sa považuje za nevymáhateľnú. O zastavení exekučného konania rozhoduje príslušný exekučný orgán, ktorým je exekučný súd alebo súdny exekútor.
S oddlžením súvisí aj problematika odporovateľných právnych úkonov dlžníka. Podľa § 166h insolvenčného zákona, oddlžením zostáva nedotknuté právo veriteľa domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to aj vtedy, ak je pohľadávka veriteľa premlčaná, nevymáhateľná alebo nevykonateľná.
Z daňovo-účtovného hľadiska vzniká otázka, ako naložiť s nevymáhateľnými pohľadávkami podľa § 166b ZKR. Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov upravuje možnosť uplatnenia daňového výdavku do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov. Avšak, toto ustanovenie priamo nerieši situáciu s pohľadávkami podľa § 166b ZKR, ktoré sa do konkurzu neprihlasujú.
Riešenie: V praxi sa často využíva možnosť tvoriť daňové opravné položky podľa všeobecných pravidiel (§ 20 ods. 14 zákona o dani z príjmov).
Prečítajte si tiež: Oddlženie Dlžníka
Zákonodarca zaviedol koncept nepostihnuteľnej hodnoty obydlia, aby ochránil dlžníkov pred stratou bývania. Obydlím sa rozumie obývateľná vec, ktorú dlžník ako svoje obydlie v návrhu označil. Suma nepostihnuteľnej hodnoty bývania je stanovená na 10 000 eur. Ak hodnota obydlia dlžníka nedosiahne túto hodnotu, v konkurze sa ani nebude predávať.
V súčasnosti závisí vstup dlžníka do procesu oddlženia od splnenia viacerých predpokladov:
V záujme zabrániť zneužitiu oddlženia, súd skúma poctivý zámer dlžníka. Ak veriteľ preukáže nepoctivosť zámeru dlžníka pri oddlžení, môže sa domáhať zrušenia oddlženia. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii vymedzuje demonštratívnym výpočtom prípadov poctivého, resp. nepoctivého zámeru dlžníka.
Od 1. januára 2020 sa sprísnili podmienky pre osobný bankrot. Jednou z podmienok je, aby sa na majetok dlžníka viedla exekúcia minimálne v trvaní jeden rok. Cieľom tejto zmeny je obmedziť počet dlžníkov s nepoctivým zámerom.
Prečítajte si tiež: Dlžníci a oddlženie na Slovensku
tags: #oddlzenie #nevymahatelne #sankcie #definicia