
Dedenie je proces prechodu majetku a záväzkov zomrelej osoby na jej dedičov. Na Slovensku upravuje dedenie Občiansky zákonník, ktorý rozlišuje medzi dedením zo závetu a dedením zo zákona. Ak poručiteľ (zosnulý) nezanechal závet, alebo ak závet nie je platný, nastupuje dedenie zo zákona, ktoré upravuje presné pravidlá, kto a v akom poradí dedí. Tento článok sa zameriava na špecifické podmienky dedenia v spoločnej domácnosti, ktoré sú relevantné najmä v prípadoch, keď poručiteľ žil v spoločnej domácnosti s inou osobou ako s manželom/manželkou.
Smrťou fyzickej osoby zaniká jej spôsobilosť mať práva a povinnosti, a tým sa otvára dedičské konanie. Dediť je možné na základe dvoch právnych dôvodov:
Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona. Ak však závet opomína neopomenuteľných dedičov (potomkov), závet je relatívne neplatný v rozsahu, v akom zasahuje do ich práv.
Občiansky zákonník rozdeľuje dedičov do štyroch skupín, ktoré určujú poradie, v akom majú dedičia nárok na dedičstvo:
V druhej a tretej dedičskej skupine zohráva kľúčovú úlohu pojem "spoločná domácnosť". Podľa Občianskeho zákonníka sa za spoločnú domácnosť považuje domácnosť fyzických osôb, ktoré trvalo žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby.
Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?
Nie je rozhodujúce, či osoba žijúca v spoločnej domácnosti s poručiteľom má trvalý alebo prechodný pobyt, ale skutočný stav - teda či spolu reálne žili a viedli spoločnú domácnosť. Dôležité je, že nie je potrebné, aby boli osoby v oficiálnom vzťahu; kľúčová je ich vôľa žiť spolu a vzájomne si pomáhať.
Podmienky, ktoré musia byť splnené, aby sa osoba považovala za žijúcu v spoločnej domácnosti:
Pri posudzovaní, či sa osoba starala o spoločnú domácnosť, sa berie do úvahy jej zdravotný stav a schopnosť pomáhať v domácnosti. Postačuje akákoľvek osobná činnosť, ktorá prispieva k udržaniu spoločnej domácnosti. Nie je nevyhnutné, aby osoba vykonávala všetky domáce práce, dôležitá je jej snaha a aktivita v rámci svojich možností.
Samotný fakt, že osoby žijú pod jednou strechou dlhšie ako jeden rok, nestačí na to, aby sa považovali za žijúce v spoločnej domácnosti. Je potrebné, aby okrem spoločného bývania existovala aj vzájomná starostlivosť o domácnosť alebo odkázanosť na výživu.
Príklad 1: Bezdetná poručiteľka žila pred smrťou v spoločnej domácnosti so svojím druhom. Mala jednu sestru, ktorá v čase jej smrti žila, a jedného brata, ktorý zomrel pred smrťou poručiteľky a zanechal dve deti (neter a synovec poručiteľky). V tomto prípade by prichádzali do úvahy ako dedičia v tretej dedičskej skupine druh poručiteľky, jej sestra a brat. Keďže brat poručiteľky zomrel, jeho podiel by sa rozdelil medzi jeho deti (synovca a neter poručiteľky).
Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi
Príklad 2: Peter a Jana žijú v spoločnej domácnosti niekoľko rokov, nie sú manželmi a nemajú deti. Peter náhle zomrie. Dedičmi po Petrovi budú jeho matka, otec a Jana, pričom každý z nich zdedí jednu tretinu z Petrovej polovice bytu.
Príklad 3: Jakub a Dana žijú v spoločnej domácnosti, nie sú manželmi a Jakub nemá deti. Jakub zomrie. Nakoľko Jakubovi rodičia už nežijú, dedičmi budú Jakubova sestra a Dana, pričom každá zdedí jednu polovicu z Jakubovej polovice bytu.
Závet môže významne ovplyvniť rozdelenie majetku po smrti partnera, najmä ak partner nemá deti a ako dedičia prichádzajú do úvahy jeho rodičia alebo súrodenci. Poručiteľ môže v závete určiť, aký podiel z dedičstva pripadne osobe žijúcej v spoločnej domácnosti, a tak zabezpečiť, aby táto osoba bola primerane zabezpečená.
Príklad: Peter a Lucia žijú v spoločnej domácnosti a vlastnia byt v podielovom spoluvlastníctve. Peter má dieťa z prvého manželstva. Peter spíše závet, v ktorom zanechá ¼ bytu svojmu dieťaťu a druhú štvrtinu bytu Lucii. Týmto spôsobom zabezpečí, aby jeho dieťa zdedilo polovicu toho, na čo by malo nárok, a súčasne zvyšnú časť svojho podielu bytu zanechá partnerke Lucii.
Dedičské konanie sa začína po úmrtí osoby, keď matrika oznámi úmrtie súdu. Súd poverí notára, ktorý ako súdny komisár zisťuje okruh dedičov, obsah závetu alebo listiny o vydedení a rozsah majetku i dlhov poručiteľa.
Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS
Notár zisťuje, aký majetok (aktíva a pasíva) poručiteľ zanechal. Dôležité je zistiť, či poručiteľ zanechal závet, a ak áno, overiť jeho platnosť. Notár tiež zisťuje okruh dedičov, ktorí prichádzajú do úvahy podľa zákona alebo podľa závetu.
Po zistení majetku a dedičov nasleduje prejednanie dedičstva. Dedičia sa môžu dohodnúť na rozdelení majetku dohodou, ktorú súd schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom. Ak k dohode nedôjde, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané.
Za konanie o dedičstve sa platí notárovi poplatok, ktorého výška závisí od hodnoty dedičstva. Okrem toho sa platia aj hotové výdavky notára a DPH. Poplatok platí ten z dedičov, ktorý nadobúda dedičstvo.
Ak sa po skončení dedičského konania objaví nový majetok poručiteľa, je potrebné otvoriť dodatočné konanie o dedičstve. Návrh na dodatočné konanie môže podať dedič, súd, notár, štátny orgán alebo orgán územnej samosprávy.
tags: #dedenie #v #spolocnej #domacnosti #podmienky