Dedenie Pozemkov a Daňové Aspekty na Slovensku

Dedenie majetku, vrátane pozemkov, je bežnou súčasťou života. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o dedení pozemkov na Slovensku a s tým spojených daňových povinnostiach, s cieľom objasniť proces a pomôcť dedičom orientovať sa v tejto oblasti.

Právne Dôvody Dedenia

Občiansky zákonník rozlišuje dva hlavné právne dôvody dedenia:

1. Dedenie zo závetu: Ak poručiteľ (zosnulý) zanechal závet, dedenie sa riadi jeho obsahom. Závet je právny dokument, v ktorom poručiteľ určí, kto a ako má nadobudnúť jeho majetok po smrti.
2. Dedenie zo zákona: Ak poručiteľ nezanechal závet, alebo ak závet nie je platný, dedenie sa riadi zákonom. Zákon stanovuje poradie dedičských skupín a podiely, akými dedičia nadobúdajú majetok.

K dedeniu zo zákona dochádza aj vtedy, ak poručiteľ síce zanechal závet, ale opomenul v ňom neopomenuteľných dedičov.

Dedičské Skupiny

Zákon definuje štyri dedičské skupiny, ktoré určujú poradie, v akom osoby dedia, ak neexistuje závet:

1. Prvá skupina: V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (vnúčatá poručiteľa). Podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či manželia žili v spoločnej domácnosti. V tejto dedičskej skupine neprichádzajú do úvahy ako dedičia tie osoby, ktoré s poručiteľom žili ako druh/družka. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov.
2. Druhá skupina: Ak poručiteľ nemal potomkov, v druhej skupine dedí manžel (ak existuje), poručiteľovi rodičia a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktoré sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. Manžel dedí najmenej polovicu dedičstva.
3. Tretia skupina: V prípade, ak niet manžela a nebude dediť ani žiadny z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina. V tretej skupine dedia poručiteľovi súrodenci a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktoré sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, t.j. synovci a netere poručiteľa.
4. Štvrtá skupina: Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, nastupuje štvrtá, posledná dedičská skupina. V tejto štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, t.j. tetky a ujovia poručiteľa.

Pri dedení zo zákona je treba upozorniť na to, že do dedičovho podielu sa započíta všetko, čo za života poručiteľa dedič od poručiteľa bezplatne dostal.

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

Dedenie v Priamom a Nepriamom Rade

O dedení v priamom rade hovoríme, ak ide o dedenie medzi priamymi predkami a potomkami t.j. rodičmi a deťmi, starými rodičmi a vnúčatami. Dedenie v priamom rade má význam najmä v prípade predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením. V prípade oslobodenia príjmov z predaja zdedenej nehnuteľnosti má zásadný význam skutočnosť, či sa predáva nehnuteľnosť nadobudnutá dedením v priamom rade alebo dedením medzi inými osobami.

Predmet Dedičstva

Predmetom dedičstva môže byť aj nehnuteľnosť. Zanechaný majetok predstavujú hodnoty oceniteľné v peniazoch. Dedičstvo však netvoria všetky hodnoty oceniteľné v peniazoch, ale len tie, ktoré smrťou poručiteľa nezanikajú ani neprechádzajú na ďalšie subjekty iným spôsobom ako dedením. Predmetom dedičstva preto môžu veci, vecné práva, majetkové práva či osobné práva. Z uvedeného vyplýva, že sem môžeme zaradiť aj peniaze na účte v banke, či hotovostné peniaze. V prípade vkladov na vkladnej knižke či peňazí na bežnom účte poručiteľa, je potrebné upozorniť na to, že peniaze takto uložené počas jeho života neboli jeho vlastníctvom.

Zápis Vlastníckeho Práva do Katastra Nehnuteľností

Následný zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností o prechode vlastníckeho práva z poručiteľa na dediča nemá konštitutívne účinky, ale len účinky deklaratórne, nakoľko sa vykonáva záznamom. V praxi to funguje tak, že uznesenie notára o zdedení nehnuteľnosti dedičom / dedičmi sa spolu s dedičským spisom zašle na súd a súd automaticky požiada kataster nehnuteľností o zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri. Dedičia teda nemusia robiť takýto úkon.

Náklady Dedičského Konania

V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. V zmysle ustanovenia § 50 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov „v konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo. Trhovú hodnotu majetku si notár určuje pomocou realitných portálov alebo vlastným odhadom. Notár si nevyhotovuje znalecký posudok.

Účastníci Dedičského Konania

„Osoba, ktorá na súde (u súdneho komisára) uplatnila svoje dedičské právo (t. j. osoba, ktorá o sebe tvrdí, že je poručiteľovým dedičom), sa nestáva účastníkom dedičského konania až po tom, čo bude jednoznačne zistené, že je poručiteľovým dedičom, ale je účastníkom dedičského konania už od okamihu uplatnenia svojho dedičského práva na súde (u súdneho komisára). Postavenie účastníka stratí, ak bude zistené, že jej v skutočnosti žiadny z dedičských titulov nesvedčí alebo že z iných dôvodov nemôže dediť. Ak zanechal poručiteľ závet, treba považovať za účastníkov konania vedľa závetných dedičov tiež neopomenuteľných dedičov (§ 479 Občianskeho zákonníka) a ďalšie osoby, ktorým svedčí dedenie zo zákona (§ 473 až § 475a Občianskeho zákonníka). Ich účastníctvo trvá tak dlho, pokiaľ sa nepreukáže, že k dedeniu zo zákona nedôjde. Ak nastúpi dedenie zo závetu, neopomenuteľní a zákonní dedičia prestávajú byť účastníkmi konania vtedy, ak sa nedovolali neplatnosti závetu.

Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

Spor o Dedičské Právo

Ak niekto o sebe tvrdí, že je dedičom a popiera, že by dedičské právo svedčilo niekomu inému, kto sa vydáva za dediča, je tu spor o dedičské právo. Tvrdené dedičské práva totiž vedľa seba nemôžu, buď celkom alebo čiastočne, obstáť a nemôžu byť podkladom pre uznesenie o dedičstve. Pretože účastníctvo v dedičskom konaní odráža hmotné dedičské právo, nie je možné uvedený spor riešiť výlučne až uznesením o dedičstve. Spor o dedičské právo sa prejavuje tiež v tom, s kým sa má konať v priebehu dedičského konania a kto má mať možnosť vykonávať svojimi procesnými úkonmi vplyv na priebeh a výsledok konania, teda v tom, kto má byť považovaný za účastníka dedičského konania.

Dodatočné Konanie o Dedičstve

V praxi je bežné, že množstvo pozemkov nebolo v minulosti prededených a na listoch vlastníctva sú evidovaní ľudia, ktorí už dávno zomreli. V zmysle § 211 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve v prípade, že sa po právoplatnom skončení dedičského konania objavil nový majetok či dlhy po poručiteľovi.

Navrhovateľom v dodatočnom konaní o dedičstve je dedič, ktorý žiada o prejednanie majetku po poručiteľovi. Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti podania a to identifikáciu súdu, ktorému je určený, identifikáciu navrhovateľa, špecifikáciu veci, v akej sa robí, čo sa ním sleduje a podpis navrhovateľa. Okrem toho je potrebné uviesť údaje o poručiteľovi, najmä meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, dátum úmrtia a štátne občianstvo. Taktiež informácie o objavenom majetku a dlhoch, titul nadobudnutia majetku, čísla listov vlastníctva alebo údaje o ďalších dedičoch ak sú známe. K návrhu je vhodné pripojiť všetky listinné dôkazy, ktoré má dedič k dispozícii. Ak takéto dôkazy nebudú priložené, súdny komisár je povinný si ich vyžiadať a v súvislosti s vyhľadávacou zásadou a zásadou oficiality je povinný zhromaždiť a získať všetky potrebné informácia na prededenie majetku. V odôvodnených prípadoch súd začne takéto konanie aj ex offo, teda z úradnej povinnosti. Podnet na začatie konania z úradnej povinnosti môže podať súd, notár, štátny orgán, orgán územnej správy. Tento výpočet nie je taxatívny a teda takýto podnet je oprávnený podať ktokoľvek. Ak návrh na začatie konania podá osoba, ktoré nie je oprávnená byť navrhovateľom, súd takýto návrh môže požadovať za podnet a prejednať novoobjavený majetok z úradnej moci.

Daň z Dedičstva a Daň z Príjmu z Predaja Zdedenej Nehnuteľnosti

Zrušenie dane z dedičstva

Daň z dedičstva bola na Slovensku zrušená v roku 2004 v rámci daňovej reformy zákonom č. 554/2003 Z. z. o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností. To znamená, že dedičia v súčasnosti neplatia daň z nadobudnutého dedičstva, vrátane pozemkov.

Daň z príjmu pri predaji zdedenej nehnuteľnosti

Situácia sa však mení v prípade, ak sa dedič rozhodne zdedenú nehnuteľnosť predať. V tomto prípade je potrebné rozlišovať medzi dedením v priamom a nepriamom rade.

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS

Dedenie v priamom rade

Dedenie v priamom rade sa týka predkov (starí rodičia, rodičia), potomkov (deti, vnúčatá) a manžela alebo manželky. Ak sa dedič v priamom rade rozhodne zdedenú nehnuteľnosť predať, príjem z predaja je oslobodený od dane, ak poručiteľ (zosnulý) vlastnil nehnuteľnosť aspoň 5 rokov pred smrťou. Doba vlastníctva sa počíta od dátumu nadobudnutia nehnuteľnosti poručiteľom.

Dedenie v nepriamom rade

Nepriami dediči môžu byť iní rodinní príslušníci, napr. súrodenci, ujovia, tety, bratranci a pod. (prípadne nemusia byť rodinní príslušníci). Ak dedič nadobudol nehnuteľnosť dedením v nepriamom rade, príjem z predaja je oslobodený od dane až po uplynutí 5 rokov odo dňa, keď dedič nadobudol nehnuteľnosť do vlastníctva. V tomto prípade sa doba vlastníctva poručiteľa nezapočítava.

Výnimky a osobitné prípady

• Obchodný majetok: Ak mal poručiteľ nehnuteľnosť zaradenú v obchodnom majetku (napr. živnostník), 5-ročné oslobodenie od dane sa neuplatňuje. Tieto prípady sú daňovo zložité a vyžadujú individuálne posúdenie.
• Spoluvlastníctvo: Ak nehnuteľnosť zdedilo viacero dedičov (napr. súrodenci), je dôležité dosiahnuť dohodu o predaji. V prípade nezhôd môže nastať patová situácia, ktorá môže viesť k súdnemu predaju nehnuteľnosti v dražbe, často za nižšiu cenu.

Výpočet dane pri skoršom predaji

Ak sa dedič rozhodne predať zdedenú nehnuteľnosť skôr, ako uplynie 5-ročná lehota na oslobodenie od dane, vzniká mu povinnosť uviesť príjem z predaja v daňovom priznaní a zaplatiť z neho daň. Výška dane je 19 % zo základu dane, ktorý sa vypočíta ako rozdiel medzi príjmom z predaja a daňovými výdavkami.

Daňové výdavky

Do daňových výdavkov je možné zahrnúť:

• Všeobecná cena majetku nadobudnutého dedením: Suma, na akú bola nehnuteľnosť notársky ocenená počas dedičského konania.
• Preukázateľné náklady: Napríklad notárske poplatky, právne služby, náklady na rekonštrukciu.

Príklad

Pani Anna zdedila dom po svojom bratovi, ktorý bol slobodný a nemal žiadnych potomkov. Keďže ide o dedenie v nepriamom rade, aby pani Anna neplatila daň pri predaji nehnuteľnosti, musí od smrti brata uplynúť aspoň 5 rokov.

Pani Anna sa však rozhodne dom predať po 3 rokoch od smrti. Pri dedičskom konaní bola nehnuteľnosť ocenená na 135 000 €. Pani Anna dom predala v roku 2021 za 159 000 €. V roku 2022 bude povinná priznať v daňovom priznaní príjem 24 000 € (159 000 € - 135 000 €) a zaplatiť z nej daň 19 %, teda 4 560 €.

Netreba zabúdať ani na zdravotné poistenie. Pani Anne bude formou ročného zúčtovania zdravotného poistenia oznámená výška zdravotných odvodov, kde bude zohľadnený príjem z predaja nehnuteľnosti za dané zdaňovacie obdobie, ako aj prípadný nedoplatok na zdravotnom poistení vo výške 14 % zo zisku z predaja - teda 3 360 € (14 % z 24 000 €).

Dátum zdedenia majetku

Pri určovaní termínu, kedy už má dedič nárok na oslobodenie od dane z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením, sa pozerá na dátum smrti poručiteľa, nie na dátum zápisu nového vlastníka do katastra nehnuteľností.

Povinnosti Nového Vlastníka Pozemku

Po ukončení dedičského konania a zápise vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností má nový vlastník pozemku určité povinnosti:

• Nájomné zmluvy: Prechádzajú na neho povinnosti a práva z nájomných zmlúv, ktoré mal zosnulý uzavreté s družstvom, roľníkmi alebo agrofirmami.
• Oznámenie zmeny vlastníka: Vo vlastnom záujme by mal oznámiť zmenu vlastníka družstvu alebo agropodnikateľovi, s ktorým mala zosnulá osoba uzatvorenú nájomnú zmluvu, inak nebudú vedieť, komu majú ďalej platiť nájomné.
• Zistenie nájomcu: Ak poľnohospodársky podnik nevie zistiť vlastníka, môže ho zistiť podľa čísla parcely na správe katastra, údaje sú aj na webovej stránke Úradu geodézie, kartografie a katastra SR.
• Nájomné za predchádzajúce obdobie: Nový vlastník pozemku má nárok na spätné vyplatenie nájmu za tri roky.
• Užívanie pôdy bez zmluvy: Ak pôdu niekto užíva bez nájomnej zmluvy, pošlite mu návrh zmluvy. Ak neviete, o koho ide, je viac možnosti, ako zistiť, kto si pôdu prenajíma, treba osloviť postupne: obec, ktorá je príjemcom dane z nehnuteľností a vie uviesť platcu dane, poľnohospodársku platobnú agentúru, ktorá v rámci podporných programov vypláca nájomcom pôdy dotácie, Slovenský pozemkový fond, ktorý ako správca prenajíma pozemky nezistených vlastníkov, ale vie uviesť podnik, ktorý na týchto pozemkoch podniká, poľnohospodárske podniky, ktoré si prenajímajú pozemky v príslušnom katastrálnom území (tie majú evidenciu vlastných nájomných zmlúv a prehľad aj o hospodárení so susednými pozemkami).
• Daňové priznanie k dani z nehnuteľností: Do 30 dní treba zmenu vlastníka oznámiť aj na obecnom úrade, pod ktorý patrí katastrálne územie a na budúci rok do konca januára podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností. Daň z pozemkov budete platiť až na budúci rok v termíne, ktorý vám určí obec.

Nájomná Zmluva s Agropodnikateľom

Ak chcete ako dedič uzavrieť nájomnú zmluvu s iným agropodnikateľom, je potrebné rozlišovať medzi dvoma typmi nájmu:

• Nájom na dobu určitú: Takto uzavretá zmluva má presne uvedenú dobu trvania (deň ukončenia). Na skončenie nájmu je nevyhnutné, aby dedič, ktorý vstúpil do práv a povinností zosnulého prenajímateľa, rok pred zmluvným termínom vyzval nájomcu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku. Ak tak neurobí, obnovuje sa zmluva na dĺžku trvania podľa pôvodnej zmluvy.
• Nájom na dobu neurčitú: Na rozdiel od predchádzajúceho prípadu, nájom sa uzatvára bez obmedzenia. Jeho trvanie je minimálne 5 rokov (okrem špeciálnych prípadov uvedených v zákone). To znamená, že nájomca má právo obhospodarovať pozemok 5 rokov od uzavretia zmluvy. Nájom sa ukončuje výpoveďou danou k 1. novembru a výpovedná lehota je jeden rok, ak bol dodržaný termín minimálneho nájmu 5 rokov.

V prípade dohody tieto podmienky neplatia.

Na vznik novej zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje aj dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej percento z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa bonitovanej pôdnoekologickej jednotky (podľa vyhlášky č. 38/2005 Z. z.). Niektoré agrofirmy platia viac alebo poskytujú aj plnenie v naturáliách. Treba sa informovať v obci, aké nájomné sa v danej lokalite za pôdu platí.

V prípade, že nájomca neplatil nájomné zosnulému a nebude ho platiť ani dedičom, je možné vymáhať ho, maximálne však tri roky spätne od podania žaloby na súde.

Neplatenie nájmu za pôdu je dôvod na odstúpenie od zmluvy, ak nájomca, hoci upomenutý, nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného. Spory rieši súd.

Nájomca pôdy, ktorú ste zdedili, je oprávnený využívať ju riadnym spôsobom podľa dohody v nájomnej zmluve - na poľnohospodárske účely, pri prevádzkovaní podniku, primerane druhu pozemku nemôže napríklad zmeniť ornú pôdu na trvalý trávny porast a musí dodržiavať predpisy o rastlinno-lekárskej starostlivosti, o hnojivách, o ochrane prírody a krajiny.

Nájomca môže: meniť druh pozemku (napríklad poľnohospodársku pôdu na lúky a pasienky) alebo robiť iné zmeny len so súhlasom vlastníka pozemku - je oprávnený brať úžitky znáša obvyklé náklady pri bežnom užívaní prenajatého pozemku, ak sa s vlastníkom v zmluve nedohodne inak nájomné platí ročne pozadu vždy k 1. októbru kalendárneho roka, ak sa s vlastníkom nedohodne inak ak ide o mimoriadne okolnosti - napríklad záplavy, pre ktoré nemohol prenajatý pozemok používať na poľnohospodárske účely alebo nemohol dosiahnuť žiadny výnos v príslušnom kalendárnom roku, nie je povinný platiť nájomné.

tags: #dedenie #pozemkov #daň