
Porovnávacia právna veda, alebo právna komparatistika, je jednou z najmladších odvetví právnej vedy. Učebné texty sú členené do dvoch častí - na všeobecnú a osobitnú časť. Dôvodom je systematické usporiadanie rôznych právnych systémov vo svete. V historickom poohliadnutí sa za po\'e8iatkami pr\'e1vnej komparatistiky je potrebn\'e9 rozli\'9aova\'9d dve l\'ednie. Re\'e1lne v\'fdsledky v\'9aak dosahuje najm\'e4 ako odvetvov\'e1 komparatistika.
Porovnávacia právna veda, alebo právna komparatistika, je jednou z najmladších odvetví právnej vedy, charakterizovaná tým, že jej hlavnou metódou je metóda porovnávacia. Skúma podobnosti a rozdiely medzi rôznymi pr\'e1vnymi poriadkami, ich historick\'fdm v\'fdvojom a s\'fa\'e8asn\'fdm pr\'e1vnym syst\'e9mom, ich zoskupovaniu, charakteru podstatn\'fdch in\'9atit\'fatov a pod. V\'fdsledkom tohto procesu nie je jednoduch\'e9 kon\'9atatovanie zhody a rozdielu medzi porovn\'e1van\'fdmi objektmi, ale ich vysvetlenie a zhodnotenie.
V historickom poohliadnutí sa za počiatkami právnej komparatistiky je potrebné rozlišovať dve línie. Prvou je porovnávanie ako metóda poznania pr\'e1va samo. Realizovalo sa spočiatku spontánne, pričom porovnávanie tu vystupovalo ako jeden z najelementárnejších poznávacích postupov. Z\'e1rodky porovn\'e1vac\'edch rozborov nach\'e1dzame u\'9e v~antike. Osobitne si zasluhujú diela Grékov Platóna, Aristotela a Theophrastosa. Napríklad, Aristoteles v diele \i Politika \i0 venuje pozornosť pr\'e1vu viacer\'fdch polisov, pričom postupuje metódou opisu a\'9e porovn\'e1vania. Rímski právnici sa tiež často zaoberajú cudzím pr\'e1vom, porovn\'e1vaj\'fa najm\'e4 r\'edmske pr\'e1vo s helénskym.
V 16. a 17. storočí sa porovnávanie objavuje v dielach viacerých významných mysliteľov novoveku. Porovnávanie slúži na legitímaciu prirodzenoprávnej teórie. G. W. Leibniz, obhajujúc v\'fdznam prirodzen\'e9ho pr\'e1va, sa odvol\'e1va na pr\'e1vo rozli\'e8n\'fdch n\'e1rodov. Na základe porovnávania pr\'e1va vytvoril svoje v\'fdznamn\'e9 dielo O duchu z\'e1konov aj Ch. Montesquieu. F. Bacon a G. F. Hugo poukazovali na v\'fdznam pou\'9e\'edvania porovn\'e1vacej met\'f3dy pre zdokonaľovanie z\'e1konodarstva.
Vznik porovnávacej pr\'e1vnej vedy sa datuje do 19. a 20. storočia. Spája sa so snahou nájsť ideálny pr\'e1vny poriadok, t. j. model najlepšieho pr\'e1vneho syst\'e9mu. Pr\'e1vna komparatistika sa objavuje ako pomocná veda tvorby pr\'e1va. Potreba dostať pr\'e1vnu vedu za hranice pr\'e1va jednotliv\'fdch \'9at\'e1tov viedla k vzniku prvých publikácií, zakladaniu katedier a ústavov porovnávacej pr\'e1vnej vedy.
Prečítajte si tiež: Porovnanie dedičských systémov
V~s\'favislosti so vznikom porovn\'e1vacej pr\'e1vnej vedy sa uvádzajú dva dátumy. Za jeden z nich sa pova\'9euje rok 1900, kedy sa v Paríži konal prvý svetový kongres porovnávacieho pr\'e1va. Prvá etapa trvala od jej vzniku do obdobia II. svetovej vojny. V tomto období sa o jej rozvoj zaslúžili najmä francúzski a nemeckí komparatisti. V povojnovom obdob\'ed sa do popredia dost\'e1va nov\'e1 gener\'e1cia komparatistov ako Ren\'e9 David, M. Ancel, J. Constantinesco.
Na pochopenie rozdielov medzi rakúskym a uhorským modelom dedenia je nevyhnutné poznať historický a právny kontext daného obdobia. Rakúske pr\'e1vo bolo reprezentované \i Allgemeines b\'fcrgerliches Gesetzbuch \i0 (ABGB), zatiaľ čo v Uhorsku platilo uhorské zvykové právo a neskôr zákony prijaté uhorským snemom.
Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?
Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi