Poslanec obecného zastupiteľstva: Príkazná zmluva, povinnosti a práva

Po voľbách do obecnej samosprávy sa svojich mandátov ujalo mnoho nových predstaviteľov samosprávy. Máme veľké množstvo poslancov obecných zastupiteľstiev, ale aj nových starostov. Cieľom tohto článku je objasniť úlohu poslanca obecného zastupiteľstva, jeho povinnosti a práva, a to aj v kontexte príkaznej zmluvy.

Úvod do problematiky

Vzájomný vzťah medzi starostom a obecným zastupiteľstvom nie je vždy zrejmý. Často sme svedkami snáh poslancov ukladať úlohy starostovi alebo obecnému úradu prostredníctvom uznesení zastupiteľstva alebo komisií zastupiteľstva. Je dôležité si uvedomiť, že takýto postup môže byť nezákonný a v rozpore s ústavou a zákonom o obecnom zriadení.

Základné právne vymedzenie obce a jej orgánov

Základné právne vymedzenie pre obec a jej orgány poskytuje Ústava Slovenskej republiky, konkrétne články 1 a 2, ktoré formulujú zásady právneho štátu. Slovenská republika je právny štát a štátne orgány môžu konať len na základe zákona a v jeho medziach. V prípade obecného zriadenia ústava hovorí v čl. 64a, že obec a vyšší územný celok je samostatný územný samosprávny celok. Podľa čl. 69 ods. 1 orgánmi obce sú starosta a obecné zastupiteľstvo. Už toto ústavné vymedzenie definuje rovnocenné postavenie obidvoch orgánov bez ohľadu na ďalšie osobitosti upravené v zákone č. 369/1990 Zb. Zákon ďalej v § 4 ods. 2 písm. a) definuje, že práve prostredníctvom orgánov obce sa vykonáva samospráva obyvateľov obce (ďalšie spôsoby sú napr. referendum, zhromaždenia obyvateľov obce atď.). Obidva orgány, aj starosta, aj zastupiteľstvo, vykonávajú „vôľu“ obyvateľov obce.

Orgány obecného zastupiteľstva

Orgánmi obecného zastupiteľstva sú komisie. Podľa § 15 ods. 1 sú to poradné, iniciatívne a kontrolné orgány zastupiteľstva. Môžu byť zriadené ako stále alebo ako dočasné. Ich úlohou je zaujať stanovisko pre prácu zastupiteľstva, predrokovávať materiály na zastupiteľstvo, ktoré odporúčajú alebo neodporúčajú schváliť. Komisie sú orgány zastupiteľstva, ktoré konajú len vo vzťahu k nemu (zastupiteľstvu). Nemajú vonkajšie kompetencie voči tretím osobám a aj voči zastupiteľstvu sú vo vzťahu podriadenosti.

Obecný úrad

Ďalšou veľmi dôležitou zložkou obce je obecný úrad. Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 obecný úrad zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva a starostu. Obecný úrad môže viesť prednosta, ktorého vymenúva a odvoláva starosta obce. Prednosta sa môže zúčastňovať rokovaní zastupiteľstva a obecnej rady s hlasom poradným.

Prečítajte si tiež: Predčasný dôchodok a obecné zastupiteľstvo

Interpretácia a aplikácia práva

Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR III. ÚS 2/2009 orgány verejnej moci sú povinné interpretovať a aplikovať právo predovšetkým z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavy a medzinárodných zmlúv. To znamená, že ani obecnému zastupiteľstvu, aj keď je samosprávnym orgánom, ktorý združuje poslancov, teda zástupcov obyvateľov obce, neprislúcha si prevziať právomoci a kompetencie, ktoré by prevýšili jeho pozíciu voči starostovi. Inak povedané, kompetencie uvedené v § 11 ods.

Kontrolná činnosť poslanca

Poslanci obecného zastupiteľstva sú členmi obecného zastupiteľstva ako kolektívneho zastupiteľského orgánu obce. Poslanec sám nemá možnosť výkonu klasickej kontroly obecných záležitostí, pretože tú vykonáva buď starosta a/alebo prednosta obecného úradu z pohľadu manažérskej kontroly, alebo hlavný kontrolór ako interný kontrolný mechanizmus obce. Napriek tomu zákon dáva poslancovi viacero možností, ako do určitej miery realizovať činnosť s istými prvkami kontroly. Podľa § 25 ods.

Príkazná zmluva v kontexte samosprávy

S termínom mandátnej zmluvy (príkaznej zmluvy) je možné sa stretnúť v obchodnoprávnych vzťahoch, kde na strane jednej stojí zamestnávateľ a na strane druhej samostatne zárobkovo činná osoba. V kontexte samosprávy je dôležité odlíšiť mandátnu zmluvu od pracovnoprávneho vzťahu založeného pracovnou zmluvou medzi zamestnancom a zamestnávateľom.

Mandátna zmluva vs. Pracovná zmluva

Podnikateľ môže uzavrieť s ďalším podnikateľom, ktorý je zamestnávateľom, zmluvu na základe ustanovení Obchodného zákonníka, ako je napr. mandátna zmluva. Podnikaním je podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka len taká činnosť, ktorú vykonáva podnikateľ (§ 2 ods. 2, § 23) a zároveň kumulatívne spĺňa všetky znaky požadované zákonom. Samostatnosť pri výkone podnikateľskej činnosti treba chápať tak, že podnikateľ sám rozhoduje o svojej podnikateľskej činnosti, nie je podriadený inému subjektu. Vo vlastnom mene podniká podnikateľ vtedy, ak nekoná v mene niekoho iného, podniká pod obchodným menom (§ 8 Obchodného zákonníka).

Mandátna zmluva ako zmluvný typ je upravená v § 566 a nasl. Obchodného zákonníka. Ide o zmluvu, ktorou sa mandatár zaväzuje za odplatu zariadiť určitú obchodnú záležitosť pre mandanta, pričom takéto zariaďovanie spočíva buď v uskutočňovaní právnych úkonov (tzv. úkonov právnej pomoci), alebo v uskutočňovaní inej činnosti v mene mandanta. Výška odplaty mandatára nemusí byť v zmluve určená. Určenie odplaty mandatára je upravené v § 571 Obchodného zákonníka. V praxi bude prvoradá odplata dojednaná v zmluve, výška odplaty je na dohode strán, je v ich dispozičnom oprávnení. Až keď nie je v zmluve výška odplaty mandatára určená, platí postup v zmysle § 571 ods. 1 Obchodného zákonníka. Splatnosť pohľadávky na zaplatenie odplaty vznikne po tom, čo mandatár riadne vykonal dohodnuté činnosti, bez ohľadu na to, či priniesli očakávaný výsledok alebo nie.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad: Odvody a dôchodok

Nemožno vylúčiť ani paralelnú existenciu pracovnej zmluvy s mandátnou zmluvou. Predmetom pracovnej zmluvy je výkon dohodnutého druhu práce. Predmetom mandátnej zmluvy je zariadenie určitej obchodnej záležitosti alebo inej činnosti, ktorú v mene mandanta mandatár uskutočňuje buď formou právnych úkonov, alebo inou činnosťou. Rovnako pracovná zmluva aj mandátna zmluva sa vyznačuje opakujúcou sa pracovnou činnosťou. Mandatár nemôže v mene mandanta vykonávať činnosť identicky ako na základe pracovnej zmluvy zamestnanec, celkom nezávisle, samostatne a slobodne, vždy podľa pokynov mandanta, v súlade s jeho záujmami. Ďalšou spoločnou črtou vyššie uvedených zmlúv je ich odplatnosť. Rovnako ako v prípade pracovnej zmluvy, aj v prípade mandátnej zmluvy odmena za vykonanú prácu nie je podstatnou náležitosťou zmluvy. Ale ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, platí, že odplata bola dohodnutá, aj keď mandátna zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie o odplate mandatára. Okrem odplaty patrí mandatárovi aj nárok na úhradu nevyhnutných nákladov vzniknutých pri plnení jeho záväzku, okrem prípadov, ak sú náklady zahrnuté v odplate.

Rozdiely medzi mandátnou a pracovnou zmluvou

V prvom rade ide o subjekty zmluvy. V prípade mandátnej zmluvy sú nimi na oboch stranách podnikatelia, aj keď Obchodný zákonník umožňuje uzavrieť mandátnu zmluvu aj na výkon nepodnikateľskej činnosti. Mandatárom môže byť fyzická, ale aj právnická osoba. V pracovnom pomere sa vyžaduje osobný výkon práce, t. j. zamestnanec sa nemôže dať nikým zastúpiť. V mene zamestnávateľa - právnickej osoby, sú oprávnené robiť právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch: štatutárne orgány, ktoré sú oprávnené vykonávať v mene zamestnávateľa všetky právne úkony, ďalšie orgány, vedúci jednotlivých organizačných útvarov, ktorí sú oprávnení vykonávať v mene zamestnávateľa právne úkony len v rozsahu svojho funkčného oprávnenia stanoveného organizačnými predpismi, a zamestnanci, ktorí sú písomne poverení vykonávať v mene zamestnávateľa určité právne úkony.

Keďže poveriť možno len vlastného zamestnanca, nemôže byť ním napr. mandatár. Od účinnosti výpovede je mandatár povinný nepokračovať v činnosti, na ktorú sa výpoveď vzťahuje. Je však povinný mandanta upozorniť na opatrenia potrebné na to, aby sa zabránilo vzniku škody bezprostredne hroziacej mandantovi nedokončením činnosti súvisiacej so zariaďovaním záležitosti. Na druhej strane mandatár môže zmluvu vypovedať s účinnosťou ku koncu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená mandantovi, ak z výpovede nevyplýva neskorší čas. Ak by týmto prerušením činnosti vznikla mandantovi škoda, je mandatár povinný ho upozorniť, aké opatrenia treba urobiť na jej odvrátenie. Ak mandant tieto opatrenia nemôže urobiť ani pomocou iných osôb a požiada mandatára, aby ich urobil sám, je mandatár na to povinný.

Skončiť pracovný pomer jednostranným právnym úkonom, a to výpoveďou, môže tak zamestnávateľ, ako i zamestnanec. Zamestnanec je oprávnený skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez uvedenia dôvodu, zamestnávateľ len z taxatívne vymedzených dôvodov v Zákonníku práce. Výpoveď je jednostranným adresovaným právnym úkonom, ktorý nadobúda právne účinky doručením druhému účastníkovi. Platnosť výpovede je v zmysle § 61 Zákonníka práce podmienená jej formou. Splnenie povinností vyplývajúcich pre zamestnávateľa z ustanovenia § 63 ods. Zamestnávateľ je povinný ešte pred vypovedaním pracovného pomeru, pri určitých výpovedných dôvodoch, splniť zákonnú povinnosť ponuky vhodnej práce. Povinnosť zamestnávateľa ponúknuť zamestnancovi iné vhodné zamestnanie platí pre všetky výpovedné dôvody uvedené v § 63 ods. 1 ZP s výnimkou výpovedného dôvodu uvedeného v § 63 ods. 1 písm. e) ZP a v prípade, ak ide o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh.

V danom prípade nemá zamestnávateľ ani možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Zamestnávateľ však nie je oprávnený ponúknuť zamestnancovi pred uplatnením výpovede akúkoľvek prácu, aj keď by bola v mieste, ktoré bolo v pracovnej zmluve dohodnuté ako miesto výkonu práce, ale predovšetkým prácu, ktorú by mohol vykonávať vzhľadom na svoj zdravotný stav. Stačí teda, ak zamestnávateľ pred uplatnením výpovede ponúkne zamestnancovi prácu v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. Táto ponúkaná práca nemusí nevyhnutne zodpovedať druhu doteraz vykonávanej práce podľa pracovnej zmluvy. Môže ňou byť aj práca na kratší pracovný úväzok.

Prečítajte si tiež: Príkazná zmluva: Prehľad

Pracovný pomer sa neskončí momentom doručenia výpovede, ale až uplynutím výpovednej doby. Dĺžka výpovednej doby je v zmysle § 62 ods. 3 Zákonníka práce najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej jeden rok a menej ako päť rokov a 3 mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval najmenej 5 rokov. Výpovedná doba v zmysle uvedeného ustanovenia sa viaže na výpovedné dôvody uvedené v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že pracovná zmluva na rozdiel od mandátnej zmluvy poskytuje zamestnancovi vyššiu sociálnoprávnu ochranu. Na druhej strane samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu, je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená.

Práva a povinnosti zamestnanca

Zamestnávateľ poskytuje svojim zamestnancom aj náhrady výdavkov, ktoré súvisia s výkonom práce, napr. právo na prácu a na slobodnú voľbu zamestnania, na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky a na ochranu proti nezamestnanosti. právo na mzdu za vykonanú prácu, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na odpočinok a zotavenie po práci. právo na poskytovanie informácií o hospodárskej a finančnej situácii zamestnávateľa a o predpokladanom vývoji jeho činnosti, a to zrozumiteľným spôsobom a vo vhodnom čase. právo mužov a žien na rovnaké zaobchádzanie, ak ide o prístup k zamestnaniu, odmeňovanie a pracovný postup, odborné vzdelávanie a o pracovné podmienky. právo na hmotné zabezpečenie pri neschopnosti na prácu, v starobe a v súvislosti s tehotenstvom a rodičovstvom na základe predpisov o sociálnom zabezpečení. Zamestnancom so zdravotným postihnutím zamestnávateľ zabezpečuje pracovné podmienky umožňujúce im uplatniť a rozvíjať ich schopnosti na prácu s ohľadom na ich zdravotný stav. právo na kolektívne vyjednávanie; v prípade rozporu ich záujmov zamestnanci majú právo na štrajk a zamestnávatelia majú právo na výluku. Odborové orgány sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch vrátane kolektívneho vyjednávania. Zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník sa zúčastňujú na pracovnoprávnych vzťahoch za podmienok ustanovených zákonom. právo na súkromie zamestnanca na pracovisku a v spoločných priestoroch zamestnávateľa bez toho, že by na jeho narúšanie boli vážne dôvody spočívajúce v osobitnej povahe činností zamestnávateľa, a to tým, že zamestnávateľ zamestnanca sleduje, bez toho, aby bol na to upozornený alebo kontroluje listové zásielky adresované zamestnancovi ako súkromnej osobe.

Ďalšie povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ by mal umožniť zamestnancom oddych najneskôr po 5 hodinách práce. Uvedené platí aj v prípade nepretržitých prevádzok. Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Stravovanie zabezpečuje najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby, t. j. prostredníctvom stravovacích poukážok. Z uvedeného vyplýva, že ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť svojim zamestnancom jedno teplé hlavné jedlo v rámci zabezpečovania stravovania, môže poskytnúť zamestnancom stravovacie poukážky (gastrolístky v stanovenej minimálnej hodnote, t. j. vo výške 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu) alebo finančný príspevok pri splnení zákonných podmienok (§ 152 ods. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť stravovanie zamestnancom vo všetkých zmenách (t. j. alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť nijaký zo spôsobov stravovania zabezpečených zamestnávateľom (napr. …

Špecifické prípady a otázky

Tuzemské stravné a zahraničná cesta

Má zamestnanec nárok na výplatu tuzemského stravného v prípade, že sa prelína so zahraničnou cestou? Napríklad, vodič preváža tovar do Českej republiky. Odchod na pracovnú cestu zo sídla podniku je o 21.00 h a o polnoci je na hraničnom priechode s Českou Republikou. Z miesta vykládky odchádza o 13.00 h o 15.00 h prekračuje hranicu so SR a o 18.00 h má príchod späť do firmy.

Miestne dane a daňová povinnosť

Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) stanovuje, že daňová povinnosť vzniká dňom použitia a zaniká dňom, kedy sa vozidlo prestalo používať na podnikanie. Obchodná spoločnosť má vozidlo trvalo zaradené v majetku firmy od roku 2012 a reálne s ním jazdila v roku 2013 do 25. apríla 2013, len v dňoch 5. marca. 2013, 5. apríla. 2013. Daňová povinnosť za rok 2013 teda vzniká do 25. apríla 2013 len za tieto 2 dni? Ako treba nahlasovať uvedené skutočnosti na daňovom úrade? Aký je termín na nahlásenie týchto skutočností?

Kolektívne vyjednávanie a odborové organizácie

Po uzavretí kolektívnej zmluvy sa tá stáva v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v z. n. p. Podľa § 2 ods. 1 zákona o kolektívnom vyjednávaní, kolektívne zmluvy upravujú pravá a povinnosti zmluvných strán. Otázka sa tyká zmluvných strán v kolektívnoprávnych vzťahoch pri pluralite odborových organizácií; kto vystupuje ako zmluvná strana, subjekty, ktoré podpíšu kolektívnu zmluvu alebo v s prihliadnutím na Čl. 37 ods. Má teda zamestnávateľ povinnosť plniť si záväzky vyplývajúce z kolektívnej zmluvy aj voči ďalším odborovým organizáciám pôsobiacim v jeho podniku alebo len voči zmluvnej strane s ktorou kolektívnu zmluvu podpísal (s väčšinovou odborovou organizáciou)? Otázka sa obdobne tyká aj postupu pri uplatňovaní § 8 ods. 1 a 2 zákona o kolektívnom vyjednávaní, je zamestnávateľ povinný odpovedať na písomný návrh kolektívnej zmluvy, resp.

Absencia zamestnanca po ukončení PN

Zamestnanec ukončil pracovnú neschopnosť a neprišiel do práce a ani si nenahlásil dovolenku. Dostal absenciu v práci (dva dni).

Účtovná závierka a povinnosť zverejnenia

Je povinná akciová spoločnosť, ktorá nemá povinnosť auditu v zmysle § 19 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“) zverejniť účtovnú závierku v Obchodnom vestníku? Stáva sa, že v s.r.o. je vlastné imanie spoločnosti vyjadrené záporným číslom - mínusové.

Zrušenie pracovnej zmluvy počas skúšobnej doby a ochranná lehota

Dňa 28. 1. 2013 som podpísala pracovnú zmluvu na poliklinike a kde som začala pracovať ako lekár od 1. 2. 2013 na skrátený pracovný pomer - dvakrát do týždňa, v stredu a piatok od 8. 00 h do 16. 30 h a v pondelok od 8.00 h do 10.00 h. Vo všetkých prípadoch išlo o ordinačné hodiny, t. j. V zmluve bola zakomponovaná skúšobná doba. Od 19. 3. 2013 som bola PN, a nato som 20. 3. 2013 doporučenou poštou dostala zrušenie pracovnej zmluvy. Samozrejme, že poštou prišiel tento dokument neskôr, t. j. 25. 3. 2013 , ale datovaný je od 20. 3. 2013. Chcem sa spýtať, či som v ochrannej lehote, aj keď skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa bolo podané počas skúšobnej lehoty, resp.

Nepeňažný vklad do základného imania

Nepeňažný vklad do základného imania obchodnej spoločnosti od fyzickej osoby (2. Úpravy týkajúce sa nepeňažných vkladov (NV) do základného imania obchodných spoločností boli doplnené do zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) zákonom č. 504/2009 Z. z., v rámci tzv. podnikových kombinácií. Dňa 18. decembra 2012 Národná rada SR prijala zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela“). Novela bola v Zbierke zákonov SR zverejnená ako zákon č. 9/2013 Z. z. a účinnosť nadobudla 1.

Cestovné náhrady po ukončení pracovného pomeru

Som jediným spoločníkom, zároveň aj konateľom spoločnosti, v ktorej som aj zamestnaný. Otázka znie, či budem môcť účtovať cestovné náhrady po ukončení pracovného pomeru, t.j. vtedy, keď v spoločnosti budem figurovať už len ako spoločník a konateľ?

Platnosť kolektívnej zmluvy

Podniková kolektívna zmluva nadobudla účinnosť 1. januára 2012. Uzatvorená bola na obdobie do 31. decembra 2012 s dôvetkom, že ak sa zmluvné strany nedohodnú na uzatvorení novej kolektívnej zmluvy, platnosť tejto kolektívnej zmluvy sa predlžuje do 31. marca 2013. Pri takto uzatvorenej podnikovej kolektívnej zmluve, v prípade ak nedôjde k uzatvoreniu novej podnikovej kolektívnej zmluvy, je účinnosť skončila 31. decembra 2012 alebo skončí až 31.

Pracovné voľno pre odborových funkcionárov

Podľa § 240 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení účinnom do 31. 12. 2012 sa poskytovanie pracovného voľna s náhradou mzdy vzťahovalo len na výkon funkcie v odborovom orgáne tzn., že toto pracovné voľno bolo možné poskytnúť len napr. členom závodného výboru a členom revíznej komisie na výkon ich funkcie v základnej organizácii príslušného odborového zväzu. S účinnosťou od 1. 1. 2013 došlo k precizovaniu ustanovenia § 240 ods. 3 Zákonníka práce. Vzťahuje sa poskytovanie pracovného voľna s náhradou mzdy sa s účinnosťou od 1. 1. 2013 na všetkých členov odborovej organizácie (teda nielen na tzv. „odborových funkcionárov“), ktoré môžu všetci členovia príslušného odborového orgánu čerpať napr. Ak sa zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, že pracovné voľno s náhradou mzdy podľa § 240 ods. 3 prvej vety Zákonníka práce sa poskytne len na výkon funkcie členom závodného výboru a na výkon funkcie členom revíznej komisie, je alebo nie je zamestnávateľ povinný poskytnúť ostatným členom odborového zväzu pracovné voľno s náhradou mzdy podľa § 240 ods. 3 druhej vety Zákonníka práce na činnosť odborovej organizácie, napr. Na účely § 240 ods. 3 druhej veta Zákonníka práce do priemerného počtu zamestnancov započítavajú, resp.

tags: #poslanec #obecného #zastupiteľstva #príkazná #zmluva #povinnosti