Dedenie v prípade druha alebo družky a súvisiace podmienky

Úvod

V súčasnosti mnoho párov uprednostňuje život v spoločnej domácnosti bez manželského zväzku, teda bez sobášneho listu. Spolu vychovávajú deti, splácajú spoločnú hypotéku a hradia náklady na domácnosť. Avšak, v prípade úmrtia jedného z partnerov je situácia ohľadom dedenia odlišná, ako keby išlo o manželov. Slovenský právny poriadok nepozná status (legálnu definíciu) druha a družky. V dedičskom práve druh a družka spadajú pod definíciu „spolužijúcich osôb“.

Právna úprava dedenia na Slovensku

Právnu úpravu dedenia na Slovensku upravuje najmä zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení. Tento zákon rozlišuje medzi dvoma spôsobmi dedenia: zo zákona a zo závetu. Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona.

Dedenie zo zákona

Ak poručiteľ nezanechal závet, alebo ak je závet neplatný, nastupuje dedenie zo zákona. Občiansky zákonník rozdeľuje dedičov do štyroch skupín, ktoré majú určené poradie, v akom prichádzajú do úvahy pri dedení.

• Prvá dedičská skupina: V prvej dedičskej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovným dielom. Ak niektoré z detí nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov (vnukov poručiteľa). Ak poručiteľ nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti. Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé).

• Druhá dedičská skupina: Ak poručiteľ nemá potomkov, alebo ak došlo k ich platnému vydedeniu, dedí sa v druhej dedičskej skupine. V tejto skupine dedí manžel, rodičia poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu, alebo boli odkázané na výživu od poručiteľa. Dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu dedičstva.

  Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

• Tretia dedičská skupina: V tretej dedičskej skupine dedia poručiteľovi súrodenci a osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti najmenej jeden rok pred jeho smrťou a starali sa o ňu, alebo boli odkázané na výživu od poručiteľa. Dedia rovnakým dielom.

• Štvrtá dedičská skupina: Štvrtá dedičská skupina je pri dedení zo zákona poslednou. Ak niet dedičov v predchádzajúcich skupinách, dedia prarodičia poručiteľa a tí, ktorí s ním žili najmenej rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli na neho odkázaní výživou. Ak by už niektorý zo súrodencov nežil, právo na dedičstvo prechádza na jeho deti (netere, synovcov), tie sa o jeho podiel podelia rovným dielom. Dediť teda môžu otcov otec, otcova matka, matkin otec, matkina matka a ich deti. Ak niet dedičov ani v štvrtej skupine, dedičstvo pripadne štátu.

Podmienky pre dedenie druha alebo družky zo zákona

Druh a družka môžu dediť zo zákona, ak sú splnené určité podmienky. Ich postavenie v rámci dedičských skupín nie je veľmi silné. Dedia rovnakým dielom popri rodičoch zosnulého alebo súrodencoch zosnulého, čo je podstatne nevýhodnejšia pozícia v porovnaní s partnermi v manželskom zväzku.

• Dedenie v druhej dedičskej skupine: Aby druh alebo družka mohli dediť v druhej dedičskej skupine, musia spĺňať nasledovné podmienky:

  • Poručiteľ nemá potomkov, alebo došlo k ich platnému vydedeniu.
  • S poručiteľom žili najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu, alebo boli odkázaní na výživu od poručiteľa.

• Dedenie v tretej dedičskej skupine: Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, v tretej skupine dedia rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a spolužijúce osoby.

  Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

Dedenie zo závetu

Dedenie zo závetu má vždy prednosť pred dedením zo zákona. Závet je právny dokument, v ktorom poručiteľ vyjadruje svoju poslednú vôľu ohľadom rozdelenia svojho majetku po smrti.

Formy závetu:

• Holografný závet: Musí byť napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom.
• Alografný závet: Poručiteľ ho nenapíše vlastnou rukou, ale ho napríklad nadiktuje alebo napíše niekto iný. V takom prípade ho musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne vyhlásiť, že ide o jeho poslednú vôľu.
• Notársky závet: Najideálnejšie je spísať závet priamo u notára, aby sa predišlo strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu.

Neplatnosť závetu:

Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov, napríklad ak ho spísala osoba, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony, ak nemá písomnú formu, alebo ak v ňom poručiteľ opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp. manžel/ka). V tomto prípade však závet nie je automaticky celý neplatný, ale len relatívne neplatný - teda v rozsahu, v akom porušuje práva neopomenuteľných dedičov.

Neopomenuteľní dedičia:

Potomkovia poručiteľa sú tzv. neopomenuteľní dedičia. Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.

Vydedenie:

Potomkov možno z dedenia úplne vylúčiť len vydedením. Dôvody pre tento postup sú striktne obmedzené; môže k nemu dôjsť len keď potomok:

• V rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch.
• O poručiteľa trvalo neprejavuje naozajstný záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.
• Bol odsúdený pre úmyselný trestný čin odňatia slobody v trvaní najmenej 1 roka.
• Trvalo vedie neusporiadaný život.

Dedičské konanie

K dedičskému konaniu dochádza po úmrtí človeka s cieľom rozhodnúť, ako sa naloží s jeho majetkom. Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd, ktorý ho začína na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Následne poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné.

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS

Priebeh dedičského konania:

• Zistenie majetku a dedičov: Notár zistí, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť. Zabezpečuje majetok pred znehodnotením.
• Prejednanie dedičstva: Nasleduje prejednanie dedičstva, kde sa dedičia môžu dohodnúť na rozdelení majetku.
• Uznesenie o dedičstve: Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať.

Dedičstvo je možné aj odmietnuť, a to do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy.

Možnosti ovplyvnenia rozdelenia majetku

Rozdelenie majetku po smrti partnera je možné ovplyvniť najmä spísaním závetu. Závet môže ovplyvniť dedenie po partnerovi najmä v prípadoch, keď partner nemá deti a ako dedičia prichádzajú do úvahy napríklad jeho rodičia alebo súrodenci.

Príklady z praxe

• Príklad 1: Peter a Lucia žijú v spoločnej domácnosti už niekoľko rokov, pričom spolu vlastnia byt v podielovom spoluvlastníctve, každý jednu polovicu. Nie sú manželmi. Peter má dieťa z prvého manželstva, ktoré je už plnoleté, majú spolu dobré vzťahy. Peter si uvedomuje, že v prípade, že by zomrel, zdedí jeho majetok a teda i polovicu celého bytu jeho dieťa. Avšak Peter by rád zanechal čo najväčšiu časť bytu Lucii, nakoľko byt spolu zhodnocovali. Peter preto spíše závet, kde zanechá ¼ bytu, teda polovicu svojej polovice svojmu dieťaťu a druhú štvrtinu bytu zanechá Lucii.

• Príklad 2: Peter má kúpený byt s Janou, pričom nie sú manželmi a žiaden z nich nemá deti. Žijú spolu už niekoľko rokov v spoločnej domácnosti, o ktorú sa starajú, pričom každý vlastní polovicu bytu. Peter náhle zomrie. Dedičmi po Petrovi budú jeho matka, otec a Jana, pričom každý z nich zdedí jednu tretinu z Petrovej polovice bytu. Po skončení dedičského konania bude teda Jana vlastniť celkovo 4/6 bytu, Petrova mama 1/6 bytu a Petrov otec 1/6 bytu. Peter možno chcel, aby byt zostal Jane celý, keďže v ňom dlhé roky spolu žili a byt zhodnocovali, avšak nezanechal závet, a preto časť bytu zdedili i Petrovi rodičia. Ak sa bude chcieť Jana stať jedinou vlastníčkou bytu, bude musieť odkúpiť od Petrových rodičov ich podiely.

• Príklad 3: Jakub mal kúpený byt s Danou, pričom neboli manželmi, Jakub nemal deti. Žili spolu už niekoľko rokov v spoločnej domácnosti, pričom každý vlastnil polovicu bytu. Jakub náhle zomrel. Nakoľko Jakubovi rodičia už v dobe jeho smrti nežili, nebudú dediť dedičia v druhej dedičskej skupine, ale v tretej dedičskej skupine, t.j. Jakubova sestra a partnerka Dana. Každá zdedí jednu polovicu z Jakubovej polovice bytu. Po skončení dedičského konania bude teda Dana vlastniť celkovo 3/4 bytu a Jakubova sestra 1/4 bytu. Jakub možno chcel, aby byt zostal Dane, keďže v ňom dlhé roky spolu žili a byt zhodnocovali, avšak nezanechal závet, a preto časť bytu zdedila i Jakubova sestra. Ak sa bude chcieť Dana stať jedinou vlastníčkou bytu, bude musieť odkúpiť od Jakubovej sestry jej podiel bytu.

Rady a odporúčania

• Spísanie závetu: Ak chcete zabezpečiť, aby váš partner dedil váš majetok, je najistejšie spísať závet, v ktorom ho určíte za dediča. Závet odporúčame spísať u notára, a bude tak registrovaný v centrálnom registri závetov.
• Vecné bremeno: Ak chcete, aby váš partner mal právo doživotne užívať vašu nehnuteľnosť, môžete zriadiť vecné bremeno doživotného užívania. Takéto vecné bremeno by bolo možné zriadiť zmluvou o zriadení vecného bremena ešte počas života vlastníka bytu. Ďalšou možnosťou je zriadenie vecného bremena v závete poručiteľa. V takomto prípade by právne následky nastali smrťou poručiteľa. Poručiteľ tak môže závetom odkázať byt jednému alebo viacerým dedičom a súčasne pre niekoho iného (aj tretiu osobu, ktorá nededí) zriadiť doživotné užívacie právo k bytu alebo napr.

tags: #dedenie #v #prípade #druha #alebo #družky