Zdravotná starostlivosť v Maďarsku: Systém, výzvy a porovnanie s krajinami V4

Letné dovolenky a výlety sa často nezaobídu bez úrazov a zdravotných problémov. V prípade potreby lekárskeho ošetrenia v zahraničí je dôležité vedieť, aký systém zdravotnej starostlivosti daná krajina poskytuje. Tento článok sa zameriava na systém zdravotnej starostlivosti v Maďarsku, jeho vývoj, problémy a porovnanie s ostatnými krajinami Vyšehradskej štvorky (V4).

Úvod do systému zdravotnej starostlivosti v Maďarsku

Podobne ako v ostatných krajinách V4, aj v Maďarsku prešiel systém zdravotníctva po páde komunizmu viacerými reformami. Otázkou je, či mali tieto reformy významný vplyv na efektívne fungovanie zdravotníctva. Maďarský systém zdravotníctva prešiel od konca 90-tych rokov transformáciou z centrálne riadeného systému založenom na financovaní z daní k výrazne decentralizovanému systému so sociálnym zabezpečením, pre ktorý je charakteristické kumulovanie príspevkov poistencov v jedinom štátnom poistnom fonde (Fond zdravotného poistenia - OEP).

Súčasná podoba maďarského zdravotného systému sa vyvinula pod vplyvom nemeckého modelu sociálneho trhového hospodárstva (soziale Markwirtschaft). Avšak v priebehu ešte stále pretrvávajúcej transformácie postkomunistického systému prebralo maďarské zdravotníctvo prvky Beveridgovho modelu štátneho zdravotníctva (zdravotníctvo je financované štátom z daňových príjmov štátneho rozpočtu, pričom lekári sú štátnymi zamestnancami a nemocničné zariadenia sú vo verejnom vlastníctve).

Financovanie zdravotníctva v Maďarsku

Zatiaľ čo v prvej polovici 90-tych rokov boli v Maďarsku prijaté dôležité progresívne opatrenia, napríklad zriadenie OEP na príjem zamestnaneckých a zamestnávateľských príspevkov, neskôr sa začali politické špičky zameriavať na problém s nedostatkom finančných zdrojov na pokrytie deficitu tohto fondu. Súčasné trendy naznačujú, že prostriedky z OEP stačia na pokrytie len 49%-ného podielu všetkých výdavkov maďarského zdravotníctva. Táto tendencia má dokonca klesajúci charakter, keďže sa výška odvodov úmerne neprispôsobuje ekonomickému rastu. Zvyšných takmer 51 % výdavkov sa preto financuje zo štátneho rozpočtu, čiže z daní (okolo 47 %) a ostatných príjmov (okolo 4 %). Výsledkom je zmiešaný daňový a poistný fond, ktorý je zodpovedný za financovanie maďarského systému.

Najväčším problémom maďarského zdravotníctva bol a je práve problém s podfinancovaním. Úspešne sa s ním podarilo bojovať sociálno-demokratickej vláde z rokov 1994-1998, ktorá zrealizovala program obmedzenia výdavkov v zdravotníctve. V roku 1997 boli už tieto výdavky v reálnych hodnotách o 30 % nižšie než v roku 1990. Ďalšie reformné úsilia prišli už počas spomínaného osemročného funkčného obdobia sociálnych demokratov, ktorí sa predovšetkým sústredili na zavedenie pro-trhového pluralitného poistného modelu s cieľom účinnejšieho financovania zdravotnej starostlivosti (štát by si však naďalej ponechal 51%-ný vlastnícky podiel v týchto poisťovniach).

Prečítajte si tiež: Ambulantná a ústavná starostlivosť na Slovensku

Hlavné problémy maďarského zdravotníctva

Maďarské zdravotníctvo čelí niekoľkým závažným problémom, ktoré ovplyvňujú jeho efektívne fungovanie:

• Zadlžené nemocnice, ktorých agregovaný dlh dosiahol v prvom štvrťroku 2010 cca 200 - 260 miliónov eur.
• Odliv lekárov za väčšími zárobkami do zahraničia, ktoré často dosahujú až 10-násobok maďarských platov. V poslednej dobe opustili krajinu denne až 3 odborní lekári.
• Ďakovné odmeny lekárom za poskytnutie „extra“ služieb, ktoré nepodliehajú zdaneniu.

Korene týchto problémov spočívajú predovšetkým v podfinancovanom maďarskom systéme zdravotnej starostlivosti ako aj v životnom štýle a návykoch obyvateľstva.

Ukazovatele kvality zdravotnej starostlivosti a porovnanie s V4

Maďarsko sa v rámci Európskej únie často označuje za krajinu s najnižšou očakávanou dĺžkou života po narodení. V roku 2009 dosiahla v Maďarsku očakávaná dĺžka života necelých 74 rokov, horšie výsledky vykázali v rámci EÚ-27 už len Bulharsko (73,4), Litva (73,1) a Lotyšsko (72,9). Približne rovnakú časť HDP ako Maďarsko, okolo 7,5 %, vynakladá na zdravotnú starostlivosť i Estónsko, Česká republika, Poľsko, Malta a Luxembursko, avšak očakávaná dĺžka života v týchto krajinách je v priemere o 3,5 roka dlhšia než v Maďarsku. Maďarské zdravotníctvo preto vynakladá tieto prostriedky menej efektívne než ostatné krajiny.

Medziročný vývoj výdavkov Maďarska na zdravotníctvo mal, ako jedinej krajine v rámci V4, v predchádzajúcich rokoch klesajúcu tendenciu. Podľa odhadovaných údajov OEP sa v roku 2010 tento trend zvrátil a výdavky na zdravotníctvo mali podľa očakávaní oproti roku 2009 rásť o takmer 2 %. Pri porovnaní výdavkov na zdravotníctvo na jedného obyvateľa v roku 2008 sa Maďarsko umiestnilo v rámci V4 na treťom mieste za Poľskom a na jedného občana vynaložilo 1 437 USD (PPP) (Česko - 1 781 USD, Slovensko - 1 770 USD, Poľsko - 1 213 USD).

Priemerný občan Maďarska navštívil svojho osobného lekára v roku 2008 11,3-krát; spomedzi krajín OECD, kde boli tieto návštevy častejšie, to boli len Česi s 11,4 návštevami a Slováci s 12,1 návštevami. Priemerný občan OECD navštívil svojho lekára za rok 7,6-krát. Na danom grafe možno v tejto súvislosti sledovať i vplyv zavedenia poplatkov v Maďarsku za návštevu lekára na úrovni 300 HUF (1,10 EUR) v roku 2007, keď sledovaný ukazovateľ klesol z 12,9 na 10,8 návštev za rok.

Prečítajte si tiež: Zubná starostlivosť s VšZP

V roku 2006 pritom Maďarsko za týmito krajinami ešte zaostávalo. Zásluhy na zmene tejto situácie mala opäť reforma z roku 2007, po ktorej počet akútnych nemocničných lôžok klesol z 5,5 na 4,1 na 1 000 obyvateľov. Toto číslo sa dokonca blíži k priemeru krajín OECD, ktoré disponujú 3,8 lôžkami na 1 000 obyvateľov.

V prieskume Európskej komisie boli pacienti v jednotlivých krajinách EÚ vyzvaní na hodnotenie celkovej kvality zdravotných služieb a napriek tomu, že v priemere až 70 % opýtaných ohodnotilo tieto služby dobre, medzi jednotlivými krajinami existujú výrazné rozdiely a tak je to aj v prípade krajín V4. Najspokojnejší spomedzi krajín V4 sú českí pacienti, až o 8 % percent viac než je priemer EÚ. Po Slovensku (58 %) a Poľsku (30 %) boli najmenej spokojní so zdravotnou starostlivosťou maďarskí pacienti, len 28 % z nich vyjadrilo spokojnosť so zdravotnými službami v ich krajine. Z celej EÚ-27 sa Maďarsko umiestnilo na 24.

V rámci toho istého prieskumu Európskej komisie boli účastníci vyzvaní odpovedať na otázku „Na základe toho, čo viete, myslíte si, že kvalita zdravotnej starostlivosti vo Vašej krajine oproti inej členskej krajine EÚ je…“. Len 2 % opýtaných maďarských účastníkov odpovedalo, že zdravotná starostlivosť v ich krajine je „lepšia“; 20 %, že je „rovnaká“ a až 67 %, že je „horšia“. V rámci tohto prieskumu sa Maďarsko umiestnilo až na 26.

Reformy a budúcnosť maďarského zdravotníctva

Koncepcia reformy zdravotnej starostlivosti bývalej sociálno-demokratickej vlády a súčasnej vlády Fideszu sa diametrálne líšia. Zatiaľ čo do roku 2010 sa presadzovali v maďarskom zdravotníctve liberálne reformy s myšlienkou pluralitného poistného modelu, po roku 2010 sa kladie dôraz na prioritné postavenie štátu. Najväčšou výzvou tejto vlády na presadenie svojho programu v oblasti zdravotníctva bude problém s nedostatkom finančných zdrojov. Už v súčasnosti tvorí celkový dlh zdravotníctva takmer štvrtinu deficitu HDP, a preto plány Fideszu zvýšiť výdavky na zdravotnú starostlivosť na úroveň susedných krajín.

V súvislosti s očakávanou reformou zdravotníctva prijala maďarská vláda dňa 1. júna 2011 návrh pod názvom „Plán Semmelweis“, ktorý na rokovanie predložil súčasný štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva Miklós Szócska. Táto reforma obsahuje prvky Beveridgovho modelu štátneho zdravotníctva, v ktorom dominantné postavenie zohráva štát. Po vylúčení financovania zdravotníctva zo súkromných zdrojov je preto jedinou možnosťou súčasnej vlády pokryť chýbajúce prostriedky zo štátneho rozpočtu.

Prečítajte si tiež: Slovenské a americké zdravotníctvo

Základom „Plánu Semmelweis“ bude naďalej existencia jednej štátnej poisťovne, ktorá bude hradiť náklady na zdravotnú starostlivosť občanov.

Reforma zahŕňa:

• Zriadenie nového inštitucionálneho systému nemocníc v rámci týchto 8 oblastí. Základom pre nový systém bude odborná špecializácia nemocničných zariadení a ich dostupnosti pre pacientov (mestské, krajské, veľkoplošné, republikové a ambulantné nemocnice).
• Zníženie množstva nemocníc, a to nie ich zrušením, ale predovšetkým spájaním a prerozdelením ich funkcií a špecializácií.
• Znárodnenie 12 nemocníc v Budapešti, ktoré patria pod správu hlavného mesta a vytvorenie 3 veľkoplošných jednotiek.
• Zavedenie tzv. hamburgerovej dane, ktorou sa budú dodatočne zdaňovať nezdravé jedlá (napr. hamburgery, hranolky, coca-cola, čipsy atď.) a zvýšenie spotrebných daní na cigarety a alkoholické nápoje.
• Obmedzenie parasolvencie (je to neformálna platba, ktorá slúži ako ďakovná odmena lekárom za poskytnutie „extra“ služieb) oddelením zdravotnej starostlivosti súkromných a štátnych lekárov, respektíve umožnením ľubovoľného výberu lekára pre ošetrenie, ktoré bude umožnené na základe poplatkov.

Napriek výraznej plánovanej reštrukturalizácii systému nemocníc je však otázne, či táto reforma vyrieši problém s podfinancovaným maďarským zdravotníctvom. S prihliadnutím na fakt, že jediným zdrojom financií na pokrytie rastúcich nákladov zdravotnej starostlivosti a výdavkov na realizáciu tejto reformy budú prostriedky zo štátneho rozpočtu (a z tzv. hamburgerovej dane), je otázne, či bude daná reforma úspešná.

Praktické informácie pre poistencov VšZP v Maďarsku

Ak sa ako poistenec VšZP pri ošetrení v štáte EÚ preukážete u lekára dokladom, ktorým Vám VšZP potvrdila nárok na zdravotnú starostlivosť v systéme verejného zdravotného poistenia: Európsky preukaz zdravotného poistenia - EPZP, náhradný certifikát k EPZP, formuláre E106SK, E109SK, E120SK, E121SK, E 112SK, E 123SK, resp. v niektorých prípadoch sa však môže stať, že bude od Vás požadovaná platba v hotovosti. Prichádza to do úvahy najmä v prípadoch ambulantného ošetrenia, ak nepredložíte lekárovi nárokový doklad platný v čase ošetrenia, prípadne navštívite poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý nie je v sieti verejného zdravotníctva.

V prípade, že poskytnutú zdravotnú starostlivosť uhradíte poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v hotovosti, vyžiadate si potrebné doklady. V zmysle § 9d zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. Cezhraničná zdravotná starostlivosť, ktorá podlieha predchádzajúcemu súhlasu príslušnej zdravotnej poisťovne (VšZP) je definovaná vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. Podľa § 9d ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z. Ak túto možnosť nevyužijete, môžete o preplatenie nákladov po návrate do SR.

Na príslušnej pobočke VšZP vyplníte tlačivo Žiadosť o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte Európskej únie, na Islande, v Lichtenštajnsku, v Nórsku a vo Švajčiarsku (ďalej len „iný členský štát“) zaplatených priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti z iného členského štátu (RTF, 298,61 kB) (ďalej len „Žiadosť o preplatenie nákladov ZS poskytnutej v inom ČŠ EÚ“).

Pokiaľ na tlačive žiadosti uvediete, že máte záujem o preplatenie nákladov vo výške, ako hradí inštitúcia, ktorá vykonáva sociálne zabezpečenie v inom členskom štáte, VšZP žiada prostredníctvom elektronickej výmeny informácií príslušnú inštitúciu o vyčíslenie sumy, ktorú Vám VšZP môže preplatiť za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, prípadne v krajinách, u ktorých nie je možná elektronická výmena informácií sa naďalej posiela Vaša žiadosť aj s prílohami pomocou formulára E126SK prostredníctvom styčných orgánov pre vecné dávky v oboch štátoch.

Zdravotná poisťovňa je povinná poistencovi preplatiť náklady najneskôr do šiestich mesiacov od prijatia žiadosti o preplatenie s náležitosťami uvedenými v §10 odseku 2 zákona č 580/2004 Z. z. , ak sú splnené všetky podmienky podľa tohto odseku. Lehota na preplatenie začne plynúť odo dňa doručenia žiadosti o preplatenie s náležitosťami podľa § 10 odseku 2 zákona č. 580/2004 Z.

Pred cestou do EÚ odporúčame uzavrieť aj komerčné zdravotné pripoistenie, pretože ani platný nárokový doklad (formulár alebo EPZP) poistencom nemôže v niektorých prípadoch (napr. Ak ste boli ošetrený v cudzine mimo EÚ a zaplatili ste náklady za ošetrenie, môžete požiadať o preplatenie nákladov za podmienky, že ste v čase ošetrenia boli poistencom VšZP. Pri poskytnutí neodkladnej zdravotnej starostlivosti si vyžiadate potrebné doklady. Po návrate do SR môžete požiadať o preplatenie nákladov. Podľa platnej legislatívy poistencovi môžu byť preplatené náklady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť vo výške nákladov, čo by ošetrenie stálo v SR.

tags: #zdravotná #starostlivosť #v #Maďarsku #systém