
Dedenie predstavuje prechod majetku a záväzkov zo zomrelej osoby (poručiteľa) na jej dedičov. Na Slovensku upravuje dedičské právo Občiansky zákonník, pričom dedenie môže prebiehať na základe zákona alebo závetu. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na dedenie v slovenskom právnom poriadku, vrátane podmienok dedenia, dedičských skupín, závetu a zmien, ktoré prináša nový Občiansky zákonník.
Ak poručiteľ nezanechal závet, alebo ak závet nepokrýva celý jeho majetok, nastupuje dedenie zo zákona. V slovenskom právnom poriadku existujú štyri dedičské skupiny, ktoré určujú poradie, v akom príbuzní poručiteľa majú právo dediť.
Zákon rozdeľuje prípadných dedičov do štyroch skupín, aby rozdelenie zodpovedalo najmä rodinným a spoločenským vzťahom poručiteľa. Dedenie v jednej skupine vylučuje dedenie v ktorejkoľvek z nižších skupín.
Prvá dedičská skupina: V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel rovným dielom. Ak niektoré z detí nededí, jeho podiel prechádza na jeho deti (vnukov poručiteľa). Ak nededia ani vnuci, dedia ich potomkovia.
Druhá dedičská skupina: Ak poručiteľ nemá potomkov, dedia v druhej skupine manžel, rodičia poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň jeden rok pred jeho smrťou a starali sa o ňu alebo boli odkázané na výživu poručiteľa. Ak dedí manžel sám, zdedí celý poručiteľov majetok.
Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?
Tretia dedičská skupina: Ak nededia potomkovia, manžel ani rodičia poručiteľa, dedia v tretej skupine súrodenci poručiteľa a tzv. spolužijúce osoby. Ak niektorý zo súrodencov nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (synovci a netere poručiteľa).
Štvrtá dedičská skupina: Ak nededia dedičia z tretej dedičskej skupiny, dedia v štvrtej skupine rovnakým dielom prarodičia poručiteľa (starí rodičia). Ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.
V rámci dedenia zo zákona platí princíp reprezentácie, ktorý znamená, že na miesto, ktoré sa uvoľní po niektorom zo zákonných dedičov, nastupujú jeho dedičia. Taktiež platí zásada akrescencie, teda prirastania podielu. Ak niektorý z dedičov nededí, jeho uvoľnený podiel prirastá ostatným dedičom v danej skupine.
Závet (testament) je jednostranný právny úkon, ktorým poručiteľ prejavuje svoju vôľu, ako má byť naložené s jeho majetkom po smrti. Platný závet má prednosť pred dedením zo zákona.
Závet musí spĺňať určité formálne a obsahové náležitosti, aby bol platný. Musí byť urobený slobodne, určite a zrozumiteľne. Zriaďovateľ závetu musí byť na tento právny úkon spôsobilý a nesmie ho urobiť v duševnej poruche. Súčasne nesmie posledná vôľa svojím obsahom alebo účelom odporovať zákonu, obchádzať ho a ani sa priečiť dobrým mravom.
Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi
Existujú dva základné druhy závetov:
Zákon chráni tzv. neopomenuteľných dedičov, ktorými sú maloleté a plnoleté deti poručiteľa. Maloleté deti musia dostať aspoň toľko, koľko by dostali, keby dedili zo zákona, a plnoleté deti aspoň polovicu ich dedičského podielu zo zákona. Porušenie tohto pravidla vedie k relatívnej neplatnosti závetu.
Poručiteľ môže vydediť svojho potomka, ak pre to existuje závažný dôvod, ktorý je taxatívne vymenovaný v Občianskom zákonníku. Dôvod vydedenia musí byť výslovne uvedený v listine o vydedení, ktorá musí mať formu závetu.
Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa začína po smrti poručiteľa a jeho cieľom je rozhodnúť, ako sa naloží s jeho majetkom. Na výkon dedičského konania je poverený notár, ktorý na základe poverenia príslušného súdu vedie dedičské konanie v postavení súdneho komisára.
Každý dedič má právo dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie dedičstva sa môže urobiť ústnym vyhlásením na súde (u notára) alebo písomným vyhlásením zaslaným na súd. Je tak možné urobiť do 30 dní keď prišiel dedičovi oznam o práve dedičstvo odmietnuť.
Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS
Dedič zodpovedá aj za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, ale iba do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.
Obchodný podiel je predmetom dedenia. Platí však, že spoločenská zmluva môže dedenie vylúčiť alebo podmieniť súhlasom valného zhromaždenia.
Ak podnikateľ ako fyzická osoba (napr. spoločník s. r. o.) nezanechal závet, prichádza do úvahy dedenie zo zákona. V takomto prípade sa rozlišujú štyri skupiny dedičov.
Ak po zomrelom rodičovi (podnikateľovi - spoločníkovi s. r. o.), ktorý nezanechal závet, dedia v prvej skupine jeho maloleté deti, je počas dedičského konania rovnako nutnosťou schválenie dedičstva súdom. Aj v takomto prípade zdedený majetok (napr. obchodný podiel v s. r. o.) spravuje za deti druhý rodič, prípadne súdom ustanovený majetkový poručník.
V prípade smrti konateľa treba rozlišovať, či má viacosobová s. r. o. viacero konateľov. Ak má s. r. o. ešte ďalšieho konateľa/konateľov a má valné zhromaždenie, môžu ostatní spoločníci (vrátane dedičov) ihneď po smrti konateľa vymenovať nového konateľa.
Slovensko stojí pred najväčšou zmenou občianskeho práva za posledných šesťdesiat rokov. Začiatkom decembra sa skončilo medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu úplne nového Občianskeho zákonníka, ktorý má nahradiť súčasny predpis z roku 1964.
Najzásadnejšou novinkou je zavedenie dedičskej zmluvy ako tretieho spôsobu nakladania s majetkom pre prípad smrti. Dedičská zmluva bude mať prednosť pred závetom aj pred zákonným dedením.
Významnou zmenou je zníženie takzvaného povinného podielu potomkov. Podľa nového zákonníka maloleté dieťa získa iba dve desatiny svojho zákonného podielu a plnoleté dieťa dokonca len jednu desatinu.
Zákonník znovu zavádza inštitút odkazu, ktorý umožňuje poručiteľovi určiť, že konkrétnu vec má po jeho smrti získať niekto, kto nie je dedičom. Príkazom zase poručiteľ uloží dedičovi povinnosť niečo konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť.
Zákon rozširuje aj okruh osôb, ktoré môžu dediť zo zákona. Ak poručiteľ nemá deti ani manžela, doteraz mohli dediť súrodenci a ich deti.
Nová úprava umožní, aby dedičský súd v komplikovaných prípadoch na návrh niektorého z dedičov majetok autoritatívne rozdelil.