Dedenie v tretej skupine dedičov podľa zákona

Tento článok sa zaoberá dedením v tretej skupine dedičov podľa zákona, pričom analyzuje konkrétne situácie a poskytuje právny pohľad na rozhodnutia notára v dedičskom konaní.

Úvod do dedenia zo zákona

Zákon rozlišuje dva dedičské tituly, podľa ktorých je možné dediť: dedenie zo závetu a dedenie zo zákona. Dedenie zo zákona prichádza do úvahy, ak neexistuje platný závet. Ak závet existuje, ale nededí dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa zo závetu dedí len časť dedičstva, zvyšok sa dedí zo zákona. Kto presne bude dediť pri dedení zo zákona, určujú štyri dedičské skupiny, ktoré upravuje Občiansky zákonník. Poradie skupín je záväzné a nepreskočiteľné.

Dedičské skupiny

Zákon rozlišuje štyri dedičské skupiny. Ak nie je možné dedenie podľa jednej skupiny, prechádza sa na nasledujúcu.

1. Prvá skupina: Dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
2. Druhá skupina: Dedia manžel, rodičia a osoby, ktoré žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti aspoň jeden rok pred jeho smrťou a starali sa o spoločnú domácnosť alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. Spolužijúce osoby nemôžu v druhej dedičskej skupine dediť samostatne.
3. Tretia skupina: Dedia súrodenci poručiteľa a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o spoločnú domácnosť alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. V tejto dedičskej skupine sa znova uplatňuje dedičská reprezentácia a akrescencia.
4. Štvrtá skupina: Dedia starí rodičia poručiteľa z oboch strán.

Tretia skupina dedičov - § 475 Občianskeho zákonníka

Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

Kto sú súrodenci?

Súrodenci sú tí, ktorí majú aspoň jedného spoločného rodiča, bez ohľadu na to, či ide o súrodencov narodených v manželstve alebo mimo neho. Ak by nemalo dieťa žiadneho spoločného rodiča podľa § 475 OZ, nededí (prípad tzv. nevlastného rodiča). Ak by takáto osoba žila v spoločnej domácnosti a boli by naplnené vyššie uvedené znaky, potom by mohla takáto osoba dediť ako spolužijúca osoba (už v druhej skupine zákonných dedičov).

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

Dedenie potomkov súrodencov

Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (synovci a netere poručiteľa). Deti súrodenca poručiteľa dedia len podiel z dedičstva, ktorý pripadol na ich rodiča. Ak však niektoré z detí súrodencov poručiteľa nededia, jeho deti (t. j. prasynovci a pranetere poručiteľa) už nededia.

Príklad

Ak by poručiteľ zanechal dvoch súrodencov, pričom jeden z nich zomrel, jedna polovica dedičstva po tomto súrodencovi sa rozdelí medzi jeho deti rovnakým dielom.

Riešenie konkrétnych situácií

Príklad 1

Bezdetná poručiteľka, ktorá nebola vydatá, žila pred svojou smrťou v spoločnej domácnosti so svojim druhom. Mala jednu sestru, ktorá v čase jej smrti žila, a tiež jedného brata, ktorý zomrel pred smrťou poručiteľky. Tento brat zanechal dve deti (neter a synovec poručiteľa). Ako dedičia v tretej dedičskej skupine by prichádzali do úvahy druh poručiteľky, sestra a brat. Každému by pripadla 1/3 dedičstva. Keďže brat poručiteľky zomrel, ale mal deti, jeho podiel vo výške 1/3 sa ďalej rozdelí na synovca a neter poručiteľky, teda každý dostane polovicu z 1/3 (t. j. 1/6).

Príklad 2

Rovnaký prípad ako v prvom, ale s tým rozdielom, že by sa nedožila ani sestra poručiteľky, ktorá bola bezdetná. Potom by bolo dedenie nasledovné: Keďže sestra poručiteľky bola bezdetná, potom sa dedičstvo rozdelí na dve časti. 1/2 dostane spolužijúca osoba (druh poručiteľky) a druhú polovicu si rozdelia deti súrodenca poručiteľky (t. j. synovec a neter), obaja rovným dielom.

Príklad 3

Rovnaký prípad, ale nedožila by sa smrti poručiteľky ani neter (t. j. potomok súrodenca poručiteľky). Potom by dedila spolužijúca osoba a žijúce dieťa súrodenca poručiteľky (t. j. synovec). Obaja by dedili rovným dielom po jednej polovici. Ak by sa stalo, že by pred smrťou poručiteľky zomrela aj neter (t. j. potomok súrodenca poručiteľky), potom by dedil iba synovec poručiteľky a spolužijúca osoba, každý z nich 1/2.

Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

Právny názor na rozhodnutie notára

V úvode spomínaná situácia sa týkala rozhodnutia notára v dedičskom konaní, kde poručiteľka zomrela bez závetu a nemala deti. Po jej smrti zostali neter a deti jej synovca. Notárka určila dedenie podľa tretej skupiny paragrafu 475 a celé dedičstvo pripadlo neteri. Synovec zomrelej zomrel ešte pred ňou, ostali po ňom však dve deti.

Podľa § 475 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobudnú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti (synovci a netere poručiteľa). Vzhľadom na to, že synovec poručiteľky zomrel pred ňou, jeho deti (prasynovci a pranetere poručiteľky) by mali dediť podiel, ktorý by pripadol ich otcovi.

Dedenie novoobjaveného majetku

Nový Civilný mimosporový poriadok rieši aj dedenie novoobjaveného majetku, teda majetku nájdeného po úmrtí poručiteľa a po právoplatnom skončení dedičského konania. Ak sa objaví ďalší poručiteľov majetok, súd na návrh vykoná o tomto majetku dodatočné konanie o dedičstve. Ak dedičmi poručiteľa boli synovci a netere (deti jeho súrodencov) a títo už nežijú v čase prejednávania novoobjaveného majetku, vychádza sa z toho, kto sú dedičia pôvodných dedičov v čase riadneho dedičského konania.

Závet a neopomenuteľní dedičia

Ak osoba nemá neopomenuteľných dedičov (deti), môže spísať závet v prospech kohokoľvek. Nik nemôže napadnúť závet tejto osoby, lebo nemá neopomenuteľných dedičov.

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS

tags: #dedenie #v #tretej #skupine #podielov