
Dedenie je komplexná oblasť práva, ktorá sa dotýka každého z nás. V Európe, kde sa stretávajú rôzne právne systémy, je dôležité rozumieť podmienkam dedenia zo zákona a zo závetu, ako aj ich vzájomnému vzťahu. Tento článok sa zameriava na túto problematiku, s osobitným dôrazom na slovenské právo a európske nariadenia.
Dedičské právo upravuje prechod majetku a dlhov zo zomrelej osoby (poručiteľa) na jej dedičov. Existujú dva základné spôsoby dedenia:
Ak poručiteľ nezanechal závet, dedí sa podľa zákonných dedičských skupín. Slovenské právo pozná štyri dedičské skupiny, ktoré sú upravené v Občianskom zákonníku.
Pri dedení poľnohospodárskej pôdy, lesných pozemkov alebo viníc mimo zastavaného územia obce je potrebné zohľadniť tzv. zákaz drobenia pozemkov, ktorý je upravený v zákone č. 180/1995 Z. z. Tento zákon sleduje zamedzenie drobenia poľnohospodárskych pozemkov a ochranu viníc. Ak by rozdelením podľa dedičských podielov vznikli menšie parcely, než povoľuje zákon (pri poľnohospodárskej pôde min. 3000 m², pri lesných pozemkoch min. 5000 m²), súd nemôže potvrdiť dedenie týmto spôsobom.Zákaz drobenia sa nevzťahuje na pozemky v zastavanom území obce - tieto je možné deliť bez uvedených obmedzení.
Závet je jednostranný právny úkon, ktorým poručiteľ pre prípad svojej smrti určuje, kto sa má stať jeho dedičom a ako sa má rozdeliť jeho majetok. Závet má prednosť pred dedením zo zákona.
Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?
Výhodou notárskej zápisnice je možnosť právneho poradenstva, ako aj povinná registrácia závetu v Notárskom centrálnom registri závetov, ktorý je prepojený v rámci celého územia Slovenska. Súdny komisár je povinný tento register lustrovať, čím sa zabezpečí, že sa závet pri prejednávaní dedičstva objaví. Počas života poručiteľa nemôže žiadna iná osoba do závetu nahliadnuť.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (ďalej len „nariadenie“) má za cieľ uľahčiť cezhraničné dedičské konania v Európskej únii.
V praxi sa vyskytli problémy so zápisom vlastníckeho práva do slovenského katastra nehnuteľností na základe európskeho osvedčenia o dedičstve, najmä ak osvedčenie nešpecifikuje nehnuteľnosti tak, ako to vyžadujú vnútroštátne predpisy. Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že nariadenie nebráni právnej úprave členského štátu, ktorá stanovuje, že žiadosť o zápis nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností môže byť zamietnutá, ak jediným dokumentom predloženým na podporu tejto žiadosti je európske osvedčenie o dedičstve, v ktorom nie je táto nehnuteľnosť identifikovaná.
Na Slovensku by mala túto situáciu vyriešiť novela katastrálneho zákona, ktorá umožní zapisovať vklad do katastra aj bez špecifikácie nehnuteľností v európskom osvedčení o dedičstve.
Podľa slovenského práva dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Dedič má právo dedičstvo odmietnuť, ak nechce preberať dlhy poručiteľa.
Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi
Dedičstvo môže odmietnuť každý dedič. Odmietnutie dedičstva sa robí ústnym vyhlásením u príslušného notára, písomným vyhlásením, ktoré bude tomuto notárovi zaslané alebo prostredníctvom zástupcu na základe špeciálneho plnomocenstva. Vyhlásenie musí byť zrozumiteľné, bezpodmienečné a bezvýhradné. Právne následky odmietnutia dedičstva nastávajú spätne ku dňu smrti poručiteľa.
Dedičské konanie vedie pridelený notár za prítomnosti dedičov alebo ich právnych zástupcov. Notár zisťuje majetok a dlhy poručiteľa, určuje okruh dedičov a rozdeľuje dedičstvo. Dedičské konanie končí uzavretím dedičskej dohody alebo rozhodnutím súdu.
Nemecké dedičské právo sa v niektorých aspektoch líši od slovenského. Dedičské veci prejednávajú súdy, nie notári. Nemecké právo pozná viacero foriem právnych úkonov pre prípad smrti, napr. dedičskú zmluvu a spoločný závet manželov. Rozdielne je upravená aj otázka neopomenuteľných dedičov. Nemecké právo zahŕňa do tejto skupiny nielen potomkov poručiteľa, ale za určitých okolností aj manžela/manželku poručiteľa resp. poručiteľových rodičov. Dedič sa však ešte počas života poručiteľa môže platne vzdať svojho podielu, a to formou zmluvy s poručiteľom, ktorá musí mať formu notárskej zápisnice.
Ak zosnulý vlastnil investície, napr. vo Finaxe, jeho majetok sa stáva predmetom dedičského konania. O úmrtí by mali pozostalí informovať príslušného notára a spoločnosť Finax, ktorá zablokuje účet až do momentu vysporiadania dedičského konania. Ak dedičia nemajú spísaný závet, príde na rad dedenie zo zákona. Notár môže rozdeliť medzi dedičov aj zlomkové akcie.
Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS