Dedenie zo zákona: Kompletný sprievodca pre rok

Zákon pri dedení rozlišuje dva dedičské tituly, resp. právne dôvody (spôsoby) podľa ktorých je možné dediť: dedenie zo závetu a dedenie zo zákona. Možná je aj ich kombinácia. Dedenie zo zákona prichádza do úvahy, pokiaľ neexistuje platný závet. Ak sa zo závetu dedí len časť dedičstva, zvyšok sa dedí zo zákona.

Princípy dedenia zo zákona

Podľa § 461 Občianskeho zákonníka:

1. Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
2. Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.

V prípade, že poručiteľ zanechal platný závet, dedí sa podľa neho a dedenie zo zákona neprichádza do úvahy. Ak sa zo závetu dedí len časť dedičstva, zvyšok sa dedí zo zákona.

Dedičské skupiny pri dedení zo zákona

Kto presne bude dedičom pri dedení zo zákona, určujú 4 dedičské skupiny, ktoré upravuje § 473 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ak neprichádza do úvahy dedenie podľa 1. dedičskej skupiny, môžeme sa presunúť do 2. dedičskej skupiny. Ak nie je dedenie možné ani podľa 2. skupiny, presunieme sa do 3. dedičskej skupiny. Štvrtá skupina je pri dedení zo zákona poslednou.

1. Dedičská skupina

V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Zákon nerozlišuje medzi tým, či dieťa je manželské alebo nie, či je osvojené. Dokonca môže dediť aj nasciturus (dieťa počaté za života poručiteľa), pokiaľ sa narodí živé.

Prečítajte si tiež: Občiansky zákonník a dedičstvo

Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. V prípade, ak by manžel nededil (napr. by odmietol dedičstvo), jeho dedičský podiel "prirastá" k dedičskému podielu ostatných dedičov. Ak by nededilo niektoré dieťa, tak sa najskôr uplatní právo reprezentácie (dedia deti dieťaťa, resp. ak nededia deti dieťaťa, tak dedia ich potomkovia). Nemôžu dediť viac, než bol dedičský podiel ich predka (dieťaťa poručiteľa). Deti môžu v 1. dedičskej skupine dediť aj samostatne. Manžel nie.

2. Dedičská skupina

Ak neexistujú potomkovia, v druhej skupine dedí manžel, rodičia poručiteľa a tzv. spolužijúca osoba. V tejto skupine však spolužijúce osoby nemôžu dediť samostatne. To môžu len rodičia, alebo manžel poručiteľa. Ak by mala dediť len spolužijúca osoba, táto by nededila v 2. dedičskej skupine, ale prešla by do 3. dedičskej skupiny.

Spolužijúca osoba však nie je hocikto. Nepostačuje len zdieľanie spoločného priestoru.

V 2. skupine dedičia dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu.

3. Dedičská skupina

V tejto dedičskej skupine sa znova uplatňuje dedičská reprezentácia aj akrescencia, kedy ak by nededil poručiteľov súrodenec (napr. zomrel skôr ako poručiteľ).

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia v Európe

4. Dedičská skupina

V tomto prípade dedia v podstate starí rodičia poručiteľa z oboch strán.

Čo robiť, ak neviete, kto bude dediť

Ak si nie ste istí, kto bude dediť, je vhodné obrátiť sa na odborníka, ako je notár alebo advokát, ktorý vám poskytne právne poradenstvo a pomôže určiť dedičov v súlade so zákonom.

Dedenie zo závetu vs. dedenie zo zákona

Dedenie zo závetu má prednosť pred dedením zo zákona. Problém však môže nastať, ak závet nie je platný alebo ak je platný len v obmedzenom rozsahu. Ak poručiteľ tieto osoby v závete neuviedol a zároveň ich právne nevydedil, závet nie je automaticky neplatný celý, ale len relatívne neplatný - a to v rozsahu, v akom zasahuje do práv neopomenuteľného dediča. Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov:

• poručiteľ v závete opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp. potomkov).
• holografný závet - musí byť napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom. Ak chýba vlastnoručný podpis alebo ho spísala iná osoba, závet je neplatný.
• alografný závet - poručiteľ ho nenapíše vlastnou rukou, ale napríklad ho nadiktuje alebo napíše niekto iný. V takom prípade ho musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne vyhlásiť, že ide o jeho poslednú vôľu.
• závet spísala osoba, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony (napr. maloletá osoba).

Dedičské konanie

K dedičskému konaniu dochádza po úmrtí človeka s cieľom rozhodnúť, ako sa naloží s jeho majetkom. Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd, ktorý ho začína na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.

Priebeh dedičského konania

1. Zistenie majetku a dedičov: Skôr než sa začne majetok deliť, musí notár zistiť, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť. Zabezpečuje majetok pred znehodnotením (napr. zapečatením bytu). Dedičské konanie môže byť zastavené už tu - ak zosnulý nemal žiadny alebo len majetok malej hodnoty.
2. Prejednanie dedičstva: V prípade, že sa dedičské konanie nezastavilo vo fáze prípravy, pokračuje prejednaním dedičstva. Ak chcete, aby vás v dedičskom konaní niekto zastúpil, musíte odovzdať "Splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní". Dedičstvo môžete aj odmietnuť, a to do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dôvody, ktoré vás vedú k odmietnutiu dedičstva, uvádzať nemusíte. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete. Odmietnutie dedičstva je záväzné, nemôžete ho odvolať.
3. Uznesenie o dedičstve: Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať. Po právoplatnom uzavretí dedičského konania začínajú plynúť štandardné premlčacie lehoty.

Dodatočné konanie o dedičstve

K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa aj po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič.

Prečítajte si tiež: Dane z dedičstva

Dôležité aspekty dedenia

• Dedenie dlhov: V prípade dedenia zo zákona ide o tzv. generálnu sukcesiu, čo znamená, že sa dedia nielen pohľadávky, ale aj dlhy. Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
• Neopomenuteľní dedičia: Závetom nie je možné vydediť neopomenuteľných dedičov (teda potomkov z 1. dedičskej skupiny). Pre vydedenie potomkov musíte mať pádny dôvod.
• Majetok v dedičstve: Do dedičstva patrí celý majetok zomrelého, teda jeho aktíva aj pasíva, ktorý mu patril ku dňu smrti. To zahŕňa dlhy zosnulého - voči bankám, poisťovniam, nebankovkám, daňovému úradu a pod.
• Započítanie darov: Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok.

Časté otázky a odpovede

Otázka: Môžem sama určiť cenu bytu, z ktorej bude dcéra dediť jednu štvrtinu? A som povinná jej túto sumu vyplatiť ihneď?

Odpoveď: Pri dedení nehnuteľnosti, ako je byt, sa hodnota bytu určuje podľa všeobecnej hodnoty majetku. Táto hodnota by mala zodpovedať cene, ktorá by sa mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže. V rámci dedičského konania sa určuje súpis majetku a dlhov poručiteľa a hodnota majetku je kľúčová pre určenie dedičských podielov. Ak by jedna zo strán mala záujem o vyplatenie svojho dedičského podielu v hotovosti, je dôležité, aby hodnota bola určená spravodlivo a objektívne.

Otázka: Ako postupovať pri dedičstve po matke, ak mám obavy, že moje sestry by mohli peniaze, šperky a ďalšie cenné veci ukryť a následne použiť pre svoje vlastné potreby?

Odpoveď: Dedičstvo sa v zmysle právnej úpravy nadobúda na Slovensku úmrtím poručiteľa. Formálne rozhodnutie súdu (notára) je len oficiálnym potvrdením o nadobudnutí dedičstva, spôsobe a rozsahu dedenia (pre právnu istotu účastníkov konania). Vychádzajúc z toho, ste podielovým spoluvlastníkom v nehnuteľnostiach, ktoré vlastnila Vaša mama. Z toho dôvodu máte právo na vstup do nehnuteľností. V prípade, ak sa bojíte zatajovania šperkov a iných cenností, môžete po začatí dedičského konania podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 175e OSP). V návrhu uveďte, že máte obavy o zatajenie cenností po poručiteľke a z toho dôvodu žiadate, aby súd zabezpečil dedičstvo (tzn. súd môže určité veci vziať do úschovy, prípadne dať do úschovy tretím osobám). Ak by napriek tomu došlo k zatajeniu cenností, šperkov, tak Vaše sestry spáchajú trestný čin (podľa posúdenia krádež, prípadne zatajenie veci).

Otázka: Ako postupovať ohľadom dedičstva pozemku, pokiaľ nevieme, kto by mohol byť dedičom a kde by sa mohol nachádzať?

Odpoveď: Váš prípad je komplexný a existuje niekoľko aspektov, ktoré treba zvážiť. Prvým krokom by bolo zistiť, či bolo dedičské konanie po zosnulých vlastníkoch vedené. V prípade zosnulého vlastníka, ktorý emigroval, by sa mohlo stať náročné identifikovať a kontaktovať potenciálnych dedičov. Ak nemáte žiadnu vedomosť, prípadne by sa mohlo uvažovať o vyhlásení za mŕtveho, ak by o tom existovali dôkazy.

Otázka: Je možné započítať dedenie po otcovi do dedenia po matke, ktorá neplánuje zostaviť závet?

Odpoveď: Dedenie po jednom poručiteľovi nesúvisí s dedením majetku, ktorý patril inému poručiteľovi. Z uvedeného dôvodu nemôže notár alebo súd pri prejednaní dedičstva bez ďalšieho na tieto okolnosti prihliadať. Nebráni to však tomu, aby sa dedičia pri vyporiadaní dohodli spôsobom, ktorý bude odrážať ich vôľu usporiadať vlastnícke vzťahy aj s ohľadom na iné dedičské konanie.

Otázka: Aké sú poplatky spojené s dedičským konaním?

Odpoveď: Výšku sumy, ktorú notárovi zaplatíte, upravuje Vyhláška č. 31/1993 Z. z. K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH. Odmena je najmenej 23 eur. Suma nad 663 800 eur sa do základu nezapočítava. Pri mimoriadne obťažných alebo časovo náročných úkonoch môže súdny komisár (notár) navrhnúť primerané zvýšenie odmeny, najviac však o 50 %. Poplatok platí ten z dedičov, ktorý nadobúda dedičstvo. Súdny poplatok za prejednanie dedičstva upravuje Zákon č. 71/1992 Zb.

tags: #dedenie #zo #zakona #dokumenty