Dedenie zo zákona, poplatky a dane na Slovensku

Dedenie je proces prechodu majetku a záväzkov po zosnulej osobe (poručiteľovi) na jej dedičov. Na Slovensku sa dedenie riadi Občianskym zákonníkom a Civilným mimosporovým poriadkom. Dediť je možné na základe závetu alebo zo zákona. Ak poručiteľ nezanechal závet, alebo ak závet nie je platný, nastupuje dedenie zo zákona. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o dedení zo zákona, poplatkoch spojených s dedičským konaním a daní z dedičstva a príjmov z predaja zdedeného majetku.

Dedenie zo zákona

Občiansky zákonník rozlišuje štyri dedičské skupiny, ktoré určujú poradie, v ktorom príbuzní poručiteľa nadobúdajú právo dediť.

Prvá dedičská skupina

V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel nadobúdajú rovnakým dielom jeho deti (vnúčatá poručiteľa). Podmienkou dedenia manželom je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa. Nie je rozhodujúce, či manželia žili v spoločnej domácnosti. V tejto dedičskej skupine neprichádzajú do úvahy ako dedičia tie osoby, ktoré s poručiteľom žili ako druh/družka. Ak poručiteľ nemal manžela a mal v čase svojej smrti iba potomkov, celé dedičstvo sa rozdelí medzi týchto potomkov. Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Ak niektoré dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Ak zomrelý nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti.

Druhá dedičská skupina

Ak poručiteľ nemal deti, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa (napr. druh/družka). Dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu.

Tretia dedičská skupina

V prípade, ak niet manžela a nebude dediť ani žiadny z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina. V tretej skupine dedia poručiteľovi súrodenci a osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. Dedia rovnakým dielom. Za poručiteľových súrodencov sa budú považovať aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti, t.j. synovci a netere poručiteľa.

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

Štvrtá dedičská skupina

Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, nastupuje štvrtá, posledná dedičská skupina. V tejto štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, t.j. tetky a ujovia poručiteľa.

Čo patrí do dedičstva

Do dedičstva patrí všetok majetok zomrelého, teda jeho aktíva aj pasíva, ktorý mu patril ku dňu smrti. Predmetom dedičstva môžu byť veci, vecné práva, majetkové práva či osobné práva. Z uvedeného vyplýva, že sem môžeme zaradiť aj peniaze na účte v banke, či hotovostné peniaze. V prípade vkladov na vkladnej knižke či peňazí na bežnom účte poručiteľa, je potrebné upozorniť na to, že peniaze takto uložené počas jeho života neboli jeho vlastníctvom. Do dedičstva patria aj dlhy zosnulého - voči bankám, poisťovniam, nebankovkám, daňovému úradu a pod.

Dedičské konanie

Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.

Priebeh dedičského konania

1. Zistenie majetku a dedičov: Skôr než sa začne majetok deliť, musí notár zistiť, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť. Notár môže vykonať tzv. predbežné vyšetrenie, počas ktorého zisťuje skutočnosti o dedičoch, ich stanoviská, existenciu závetu (napr. zoznamy závetov). Notár zabezpečuje majetok pred znehodnotením (napr. uloženie cenností do úschovy). Dedičské konanie môže byť zastavené už tu - ak zosnulý nemal žiadny alebo len majetok malej hodnoty.
2. Prejednanie dedičstva: V prípade, že sa dedičské konanie nezastavilo vo fáze prípravy, pokračuje prejednaním dedičstva. V prípade, ak existuje viac dedičov môžu uzavrieť dedičskú dohodu o rozdelení majetku. Dohoda však musí byť v súlade so zákonom a notár ju musí schváliť. Pokiaľ ide o neplnoletého dediča musí byť takáto dohoda okrem notára schválená aj súdom. Splnomocnenec vás môže zastupovať počas celého konania i v jeho časti, teda na niektoré úkony (musia byť vymedzené v splnomocnení). Splnomocnencom môže byť právnik i akákoľvek fyzická osoba, ktorá s tým súhlasí, je právne spôsobilá a bude hájiť vaše záujmy. Ak chcete, aby vás v dedičskom konaní niekto zastúpil, musíte odovzdať „Splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní“. Dedičstvo môžete aj odmietnuť. Musíte to však stihnúť do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dôvody, ktoré vás vedú k odmietnutiu dedičstva, uvádzať nemusíte, nikto ich nebude skúmať. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Mali by ste vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete. Odmietnutie dedičstva je záväzné, nemôžete ho odvolať.
3. Uznesenie o dedičstve: Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. Na záver dedičského konania vyhotoví notár osvedčenie o dedičstve, ktorým konanie končí, ak je medzi dedičmi zhoda alebo v prípade, ak existuje len jeden dedič. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať. Dedičstvo nadobúda dedič spätne ku dňu úmrtia poručiteľa, a to vydaním právoplatného rozhodnutia o dedičstve. Po právoplatnom uzavretí dedičského konania začínajú plynúť štandardné premlčacie lehoty.

Spory počas dedičského konania

Počas dedičského konania môžu účastníci namietať spôsob, akým sa konanie vedie - napríklad platnosť závetu, určenie dedičov, rozdelenie majetku alebo iné otázky týkajúce sa správnosti a zákonnosti postupu. Po vydaní uznesenia o dedičstve môže odvolanie podať len účastník konania, ak nesúhlasí s rozhodnutím súdu. Lehota na podanie odvolania je spravidla 15 dní od doručenia uznesenia. Ak sa po skončení dedičského konania objaví osoba, ktorá nebola účastníkom konania, ale tvrdí, že je dedičom, nemôže podať odvolanie. Ak dedičia nevedia uzavrieť na dedičskom konaní dohodu, notár bude postupovať v zmysle ust. § 203 písm. e) Civilného mimosporového poriadku s tým, že dedičom potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol. Voči takémuto rozhodnutie sa môžete ako dediči odvolať. Notár nemôže rozhodovať bez súhlasu všetkých dedičov o tom, čo komu pripadne. Vzhľadom na uvedené, po rozhodnutí o dedičstve nastane stav, že nehnuteľné veci zostanú v podielovom spoluvlastníctve všetkých dedičov. Následne dedičia, ktorí sa chcú dohodnúť môžu podať na súd návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva voči tomu dedičovi (spoluvlastníkovi), ktorý sa dohodnúť nechce, za predpokladu, že sa nedohodnú mimosúdne. Súd bude pri vyporiadaní postupovať v zmysle zákona, a síce, súd je viazaný zákonným poradím spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Primárne vec rozdelí medzi spoluvlastníkov za predpokladu, že vec je deliteľná (pozemky sú deliteľné). Ak rozdelenie nie je možné, prikáže vec za náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Pri stanovení náhrady za spoluvlastnícky podiel môže súd vychádzať aj zo znaleckého posudku, ak bude v konaní predložený alebo ak sám usúdi, že je namieste za týmto účelom nariadiť znalecké dokazovanie.

Dodatočné konanie o dedičstve

K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič. V zmysle § 211 ods. 1 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve v prípade, že sa po právoplatnom skončení dedičského konania objavil nový majetok či dlhy po poručiteľovi. Navrhovateľom v dodatočnom konaní o dedičstve je dedič, ktorý žiada o prejednanie majetku po poručiteľovi. Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti podania a to identifikáciu súdu, ktorému je určený, identifikáciu navrhovateľa, špecifikáciu veci, v akej sa robí, čo sa ním sleduje a podpis navrhovateľa. Okrem toho je potrebné uviesť údaje o poručiteľovi, najmä meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko, dátum úmrtia a štátne občianstvo. Taktiež informácie o objavenom majetku a dlhoch, titul nadobudnutia majetku, čísla listov vlastníctva alebo údaje o ďalších dedičoch ak sú známe. K návrhu je vhodné pripojiť všetky listinné dôkazy, ktoré má dedič k dispozícii. Ak takéto dôkazy nebudú priložené, súdny komisár je povinný si ich vyžiadať a v súvislosti s vyhľadávacou zásadou a zásadou oficiality je povinný zhromaždiť a získať všetky potrebné informácia na prededenie majetku. V odôvodnených prípadoch súd začne takéto konanie aj ex offo, teda z úradnej povinnosti. Podnet na začatie konania z úradnej povinnosti môže podať súd, notár, štátny orgán, orgán územnej správy. Tento výpočet nie je taxatívny a teda takýto podnet je oprávnený podať ktokoľvek. Ak návrh na začatie konania podá osoba, ktoré nie je oprávnená byť navrhovateľom, súd takýto návrh môže požadovať za podnet a prejednať novoobjavený majetok z úradnej moci.

Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

Poplatky v dedičskom konaní

V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára. Tá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. Trhovú hodnotu majetku si notár určuje pomocou realitných portálov alebo vlastným odhadom. Notár si nevyhotovuje znalecký posudok.

Výpočet odmeny notára

Výšku sumy, ktorú notárovi zaplatíte upravuje Vyhláška č. 31/ 1993 Z. z. K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH. Odmena je najmenej 23 eur. Suma nad 663 800 eur sa do základu nezapočítava. Pri mimoriadne obťažných alebo časovo náročných úkonoch môže súdny komisár (notár) navrhnúť primerané zvýšenie odmeny, najviac však o 50 %. Poplatok platí ten z dedičov, ktorý nadobúda dedičstvo.

Súdny poplatok

Súdny poplatok za prejednanie dedičstva upravuje Zákon č. 71/1992 Zb.

Príklad z praxe

Ak zdedíte od sestry malý domček s pozemkom v celkovej hodnote 55 000 EUR, poplatok pre notára sa bude pohybovať okolo 506 EUR. K tejto odmene sa však môžu pripočítať aj náklady za hotové výdavky, ktoré notár vynaložil (napr. cestovné, telekomunikačné výdavky a iné).

Daň z dedičstva

Daň z dedičstva bola na Slovensku zrušená s účinnosťou od 1. januára 2004. To znamená, že ak zdedíte majetok po zosnulom, nebudete povinní platiť žiadnu daň z dedičstva.

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS

Daň z príjmu pri predaji zdedeného majetku

Situácia sa mení v prípade, že by ste chceli zdedenú nehnuteľnosť alebo iný zdedený majetok predať. Tu rozlišujeme dedičov v priamom a v nepriamom rade. Dedenie v priamom rade sa týka predkov (starí rodičia, rodičia), potomkov (deti, vnúčatá) a manžela alebo manželky. Nepriami dediči môžu byť iní rodinní príslušníci, napr. súrodenci, ujovia, tety, bratranci a pod. (prípadne nemusia byť rodinní príslušníci).

Dedenie v priamom rade

Ak sa ako dedič v priamom rade rozhodnete majetok predať, poručiteľ by mal daný majetok pred smrťou vlastniť aspoň 5 rokov, aby ste z predaja neplatili daň. Pri predaji takejto nehnuteľnosti alebo iného majetku vám potom nevzniká žiadna daňová povinnosť. Pri dedičoch v priamom rade (§ 9 ods. 1 písm. b zákona 595/2003 Z. z.) sa päťročná lehota počíta od chvíle, keď nehnuteľnosť nadobudla pôvodná majiteľka - vaša stará mama, ktorá ju vlastnila už 50 rokov, nie od chvíle, keď ju nadobudol medzititulár (váš otec).

Dedenie v nepriamom rade

Ak ste dedič v nepriamom rade, pred predajom majetku by ste ho mali vy vlastniť aspoň 5 rokov, ak nechcete platiť daň (v tomto prípade nezáleží, ako dlho ho vlastnil poručiteľ).

Výška dane pri skoršom predaji nehnuteľnosti

Pokiaľ sa predsa len rozhodnete predať zdedenú nehnuteľnosť skôr, než bude od dane oslobodená, vznikne vám povinnosť uviesť ju v daňovom priznaní a zaplatiť z nej daň. Daňové priznanie je potrebné podať za zdaňovacie obdobie, v ktorom ste získali príjem z predaja alebo prenájmu nehnuteľnosti (napr. ak ste nehnuteľnosť predali či z nej mali iný zisk v roku 2021, daňové priznanie budete musieť podať v roku 2022). Výška dane je stanovená na 19 %, avšak dobrou správou je, že ju nebudete platiť z celkovej sumy nehnuteľnosti. Príjem z predaja nehnuteľnosti môžete znížiť o daňové výdavky, teda vstupnou cenou nehnuteľnosti. Pri dedení ide o všeobecnú cenu majetku nadobudnutého dedením, kedy sa prihliada na sumu, na akú bola nehnuteľnosť notársky ocenená počas dedičského konania.

Vzorec pre výpočet základu dane

Základ dane = Príjem z predaja - Cena v dedičskom konaní - Ostatné náklady

Príklad výpočtu dane z príjmu

Pani Anna zdedila dom po svojom bratovi, ktorý bol slobodný a nemal žiadnych potomkov. Keďže ide o dedenie v nepriamom rade, aby pani Anna neplatila daň pri predaji nehnuteľnosti, musí od smrti brata uplynúť aspoň 5 rokov. Pani Anna sa však rozhodne dom predať po 3 rokoch od smrti. Pri dedičskom konaní bola nehnuteľnosť ocenená na 135 000 €. Pani Anna dom predala v roku 2021 za 159 000 €. V roku 2022 bude povinná priznať v daňovom priznaní príjem 24 000 € (159 000 € - 135 000 €) a zaplatiť z nej daň 19 %, teda 4 560 €. Netreba zabúdať ani na zdravotné poistenie. Pani Anne bude formou ročného zúčtovania zdravotného poistenia oznámená výška zdravotných odvodov, kde bude zohľadnený príjem z predaja nehnuteľnosti za dané zdaňovacie obdobie, ako aj prípadný nedoplatok na zdravotnom poistení vo výške 14 % zo zisku z predaja - teda 3 360 € (14 % z 24 000 €).

Dátum nadobudnutia majetku

Pri určovaní termínu, kedy už máte nárok na oslobodenie od dane z predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením, sa pozerá na dátum smrti poručiteľa, nie na dátum zápisu nového vlastníka do katastra (čo môže trvať podstatne dlhšie).

tags: #dedenie #zo #zakona #poplatky #a #dane