Dedičské konanie: Úmrtie účastníka a jeho dopady

Dedičské konanie je proces, ktorý nastáva po úmrtí fyzickej osoby (poručiteľa) a jeho cieľom je prechod majetku a dlhov na dedičov. Tento proces je často spojený s emocionálnou záťažou pre pozostalých, ale aj s právnymi a administratívnymi úkonmi, ktoré je potrebné vykonať. Tento článok sa zameriava na priebeh dedičského konania, s dôrazom na situáciu úmrtia účastníka konania a s tým spojené aspekty.

Úvod do dedičského konania

So vznikom dedičského práva sa spája rozhodujúca skutočnosť, a to smrť fyzickej osoby (poručiteľa). Ide o dôležitú právnu skutočnosť, s ktorou právo spája vznik, zmenu a zánik právnych vzťahov týkajúcich sa poručiteľa a jeho majetku. Dedenie znamená prechod práv a povinností fyzickej osoby z dôvodu jej smrti na iné subjekty - dedičov, veriteľov, štát alebo osobu, ktorá sa postarala o poručiteľov pohreb. Dedenie spočíva na princípe prechodu majetku, majetkových práv a povinnosti poručiteľa na jeho právnych nástupcov priamo zo zákona už okamihom smrti poručiteľa. K prechodu nie je potrebný žiadny právny akt zo strany dediča, ide o takzvaný delačný princíp. Avšak štát určitým spôsobom zasahuje do nadobudnutia dedičstva princípom úradnej ingerencie, ktorá znamená potrebu úradného potvrdenia o tom, kto nadobudol dedičstvo a v akom rozsahu, najmä v prípade ak je dedičov viac.

Začatie dedičského konania

Súd začne konanie aj bez návrhu, keď sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. O úmrtí osoby vydá príslušná matrika úmrtný list, ktorý zašle okrem iných inštitúcií príslušnému Okresnému súdu. Okresný súd založí súdny spis, vydá Uznesenie o začatí dedičského konania spolu s poverením, v ktorom uvedenie meno notára, ktorý bude viesť dedičské konanie. Celý postup upravuje Zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok. Súd poverí notára ako súdneho komisára vedením konania o dedičstve, ktorého výsledkom je spravidla vydanie uznesenia samotným notárom. Rozhodujúcim okamihom je deň smrti.

Úloha notára v dedičskom konaní

Notár vystupuje ako súdny komisár a rozhodnutia notára sú rozhodnutiami súdu prvej inštancie. V rámci konania o dedičstve notár zisťuje okruh dedičov, či poručiteľ zanechal závet alebo listinu o vydedení, rozsah majetku poručiteľa a rozsah dlhov poručiteľa. Notár ako súdny komisár zistí majetok poručiteľa, dlhy poručiteľa a preskúma dedičské práva dedičov-určuje okruh dedičov (zákonných/závetných). Medzi prvotné úkony súdneho komisára patrí predbežné vyšetrenie, na ktoré notár predvolá osobu uvedenú v úmrtnom liste, s ktorou spisuje zápisnicu, kde sa uvádzajú údaje o poručiteľovi, jeho príbuzných (manželka, deti, rodičia, súrodenci a iné.) a údaje o majetku a o tom, či poručiteľ zanechal závet alebo listinu o vydedení.

Kým notár reálne dostane do rúk dedičský spis prejde niekoľko dní. Po obdržaní spisu zo súdu notár „vloží“ poručiteľa, na základe informácie z úmrtného listu do Centrálneho informačného systému (ďalej len CIS) vedeného Notárskou komorou, ktorý je elektronicky prepojený napr. so systémom bánk, katastrom nehnuteľnosti, zdravotnou, sociálnou poisťovňou a inými inštitúciami. Vložením poručiteľoveho rodného čísla a iných údajov do systému CIS sa automaticky odošle žiadosť o zistenie obsahu majetku poručiteľa.

Prečítajte si tiež: Zdaňovanie dedičstva z prenájmu nehnuteľností

Ukončenie dedičského konania

Konanie o dedičstve sa môže skončiť rôznymi spôsobmi napr: Ak je jeden dedič notár-súdny komisár potvrdí, že nadobudol dedičstvo. Ak je dedičov viac, zákon uprednostňuje, aby sa medzi sebou samy dohodli o vyporiadaní dedičstva, ak sa dedičia medzi sebou nedohodnú, vyporiadanie dedičstva vykoná notár, pričom sa nemôže odchýliť od veľkosti dedičských podielov vyplývajúcich zo zákona alebo zo závetu. Notár poverený súdom vydá uznesenie v prípade bezproblémového priebehu, teda ak je dedičom jediná osoba, dedičstvo pripadlo štátu, dedičia sa medzi sebou dohodli, alebo uzavreli s veriteľmi poručiteľa dohodu o prenechaní predĺženého dedičstva na úhradu dlhov.

Opravné prostriedky a odmietnutie dedičstva

Opravným prostriedkom proti Uzneseniu je žiadosť o pokračovanie v konaní o dedičstve, ktorú môže účastník podať do 15 dní od prevzatia uznesenia príslušnému súdu. Dedičstvo možno odmietnuť ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením zaslaným na súd. Možno tak urobiť do 30 dní odo dňa, keď prišiel dedičovi oznam o práve dedičstvo odmietnuť.

Trestnoprávne aspekty dedičského konania

S páchaním majetkovej trestnej činnosti bojuje polícia Slovenskej republiky denno-denne. Špecifickým príkladom páchateľov majetkovej trestnej činnosti sú dedičia, prípadne iné osoby zasahujúce do dedičského konania. Ide o situácie verejnosti nie moc známe, nakoľko dedičské konanie je neverejným konaním, ľudia sa ho zúčastňujú zriedka najmä pri smrti blízkej osoby. Je spojené s citovými emóciami ale predovšetkým s majetkoprávnou povahou, keďže predmetom konania je „rozdelenie“ majetku poručiteľa medzi dedičov.

Napríklad, ak má notár alebo iný dedič pochybnosti o tom, či závet napísal poručiteľ, môže podať podnet na orgány činné v trestnom konaní pre podozrenie z trestného činu podvodu. Zákonný znak trestného činu podvodu spočívajúci v „uvedení iného do omylu" alebo vo „využití omylu iného" môže naplniť aj páchateľ, ktorý v konaní o dedičstve úmyselne uvedie nepravdivé údaje o tom, že je dedičom, alebo o výške dedičského nároku, a to s cieľom obohatiť sa z majetku poručiteľa na škodu iného (skutočného) dediča.

Úmrtie účastníka počas dedičského konania

Ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstvo. Za majetkový spor tak treba považovať i všetky určovacie spory, predmetom ktorých bude peniazmi oceniteľné súkromné subjektívne právo sporových strán (typickým príkladom sú spory o určenie vlastníckeho práva). V takýchto prípadoch súd obligatórne v konaní pokračuje s definovanými subjektmi, predovšetkým s dedičmi fyzickej osoby, prípadne s tými, na ktorých prešlo právo alebo povinnosť o ktorú v konaní ide.

Prečítajte si tiež: Započítanie daru v dedičstve

Treba mať na pamäti, že v zmysle ustanovenia § 460 Občianskeho zákonníka sa dedičstvo nadobúda smrťou poručiteľa, z čoho vyplýva, že smrťou poručiteľa sa stávajú vlastníkom (vlastníkmi) predmetnej nehnuteľnosti dedičia poručiteľa. Postavenie dediča vyplýva predmetným osobám z hmotnoprávnych predpisov a nie z okolnosti, aký majetok zanechal dedičom poručiteľ. Slovenský poriadok nepozná tzv.

Zastupovanie v dedičskom konaní

Účastník dedičského konania sa môže dať zastupovať na základe plnej moci. Splnomocnenie, ktoré ste udelili svojej sestre, môžete kedykoľvek odvolať, a to aj bez udania dôvodu. Podľa § 33b Občianskeho zákonníka platí, že splnomocnenie zaniká jeho odvolaním zo strany splnomocniteľa alebo vypovedaním zo strany splnomocnenca. Odvolanie splnomocnenia je jednostranný právny úkon, ktorý nemusíte nijako špeciálne odôvodňovať.

Dedenie v kontexte Európskej únie

V členských štátoch EÚ sa začal uplatňovať nový systém v konaní o dedičstve s medzinárodným prvkom. Tento nový systém bol zavedený právnym aktom EÚ, a to nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve (ďalej len „Nariadenie“). Nariadenie sa vzťahuje výlučne na dedenie po osobách, ktoré zomreli 17.08.2015 alebo po tomto dátume.

V zmysle Nariadenia sú vo veci celého dedičstva oprávnené konať súdy členského štátu, v ktorom mal zosnulý obvyklý pobyt v čase smrti. Súdna príslušnosť sa teda určuje na základe obvyklého pobytu poručiteľa v čase smrti. Je potrebné zdôrazniť, že pojem obvyklý pobyt neznamená automaticky trvalý pobyt osoby.

Povinnosti voči daňovému úradu po úmrtí podnikateľa

Úmrtie príbuzného je okrem zármutku spojené aj s množstvom administratívnych úkonov a povinností, najmä ak ide o najbližšieho príbuzného či rodinného príslušníka. Ak poručiteľ vykonával podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, dedičia majú povinnosti voči daňovému úradu. Dedič, manžel (manželka) alebo správca dedičstva, ktorý pokračuje po úmrtí daňovníka v podnikaní v zmysle § 13 živnostenského zákona, má registračnú alebo oznamovaciu povinnosti aj voči správcovi dane. V zmysle § 31 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o správe daní“) je táto osoba povinná registrovať sa.

Prečítajte si tiež: Kataster nehnuteľností

tags: #dedičské #konanie #úmrtie #účastníka