
Dedičské konanie je často zložitý proces, ktorý vyvrcholí dôležitým právnym aktom - dohodou medzi dedičmi o vyporiadaní dedičstva. Táto dohoda, ak ju schváli súdny komisár (notár), má zásadné spätné právne účinky ku dňu smrti poručiteľa. V tomto článku sa pozrieme na to, kedy a za akých podmienok môže byť dedičská dohoda napadnutá, aké sú jej základné predpoklady, a čo môžete urobiť pre ochranu svojich dedičských práv.
Dedičská dohoda je dvojstranný alebo viacstranný právny úkon, ktorým sa dedičia vzájomne dohadujú o tom, ako si rozdelia majetok a dlhy zosnulej osoby.
Súdny komisár má povinnosť preveriť, či dedičská dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom. Medzi situácie, ktoré môžu viesť k neplatnosti dohody, patria:
V dedičskom konaní súd (súdny komisár) zisťuje okruh dedičov a dedičské tituly. Akékoľvek "spochybnenie", "namietanie" či "popretie dlhu", jeho existencie, výšky, právneho dôvodu alebo splatnosti zo strany dediča nemožno automaticky považovať za prejudikovaný dôvod konštatovania "spornosti" a ich "samozrejmé" nezaradenie do pasív dedičstva.
Ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutkových okolností (napríklad spochybňuje sa pravosť podpisu na závete, prítomnosť svedkov, duševný stav poručiteľa), súdny komisár po márnom pokuse o zmier odkáže toho z účastníkov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby si svoje právo uplatnil žalobou na súde.
Prečítajte si tiež: Podmienky Spornej Dedičskej Zmluvy
Spor o pravosť závetu alebo jeho formálne náležitosti (napríklad, či bol napísaný a podpísaný vlastnou rukou, či obsahuje dátum) môže viesť k súdnemu sporu. Dátum podpísania závetu musí byť pod následkom jeho neplatnosti uvedený priamo v závete. Rovnako tak platí, že ak je holografný závet napísaný na viacerých hárkoch, stačí podpis na poslednom testamentárnom hárku, pokiaľ je súvislosť a autentickosť všetkých listov nepochybná.
Ak listina o vydedení spĺňa zákonné formálne náležitosti, predpokladá sa, že dôvody pre vydedenie boli splnené, a je na vydedenom, aby preukázal opak žalobou na súde.
Za zavrhnutiahodné konanie, ktoré zakladá nespôsobilosť dediť, sa považuje napríklad konanie proti prejavu poručiteľovej vôle, ako je donútenie, podvod, zabránenie zriadenia závetu, úmyselné potlačenie závetu, alebo podvrhnutie či sfalšovanie poslednej vôle.
Ak je spor o dedičské právo výlučne právnou otázkou (napr. výklad závetu), súdny komisár o ňom rozhodne sám.
Skončenie konania o dedičstve nebráni tomu, kto nebol účastníkom tohto konania, aby sa domáhal svojho práva žalobou. To neplatí, ak došlo k likvidácii dedičstva.
Prečítajte si tiež: Európske právo a dedičské zmluvy
Ak sa po právoplatnom skončení dedičského konania zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, než ten, kto dedičstvo nadobudol, môže sa oprávnený dedič domáhať vydania majetku od tzv. "nepravého dediča" na základe bezdôvodného obohatenia (§ 485 Občianskeho zákonníka).
Spor o to, či určitá vec alebo právo patrili poručiteľovi, sa v občianskom súdnom konaní typovo rieši žalobou na určenie, že poručiteľ bol v deň svojej smrti vlastníkom veci. Aktívne legitimovaní sú účastníci dedičského konania, ktorí tak môžu urobiť počas prebiehajúceho konania o dedičstve, ako aj po jeho skončení. Pasívne legitimovaní sú všetci ostatní dedičia. Ak súd rozhodne, že vec do dedičstva patrí, prejedná sa v dodatočnom dedičskom konaní. Ak poručiteľ nie je evidovaný ako vlastník vo verejnom registri, dedičský súd nemôže takúto vec pojať do súpisu majetku poručiteľa, hoci by z dokazovania zistil, že zápis je nesprávny.
Postavenie veriteľa v dedičskom konaní je špecifické. Veriteľ poručiteľa je účastníkom konania až po právoplatnosti uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva, ak prihlásil svoju pohľadávku. Dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak k vyrovnaniu dlhu dohodou medzi dedičmi a veriteľom nedôjde, dedičia zodpovedajú za dlhy v pomere k hodnote, v akej nadobudli dedičstvo. Ak je dedičstvo predĺžené (pasíva prevyšujú aktíva), súdny komisár môže nariadiť likvidáciu dedičstva.
Návrh na likvidáciu môže podať ktorýkoľvek z dedičov, štát (ak dedičstvo pripadlo ako odúmrť), prípadne aj veriteľ (hoci legislatíva sa tejto otázke vyhýba).
Súdny komisár (notár) vykonáva úkony pri speňažení majetku poručiteľa vo vlastnom mene. Speňažovanie môže prebiehať formou dražby (dobrovoľnej alebo exekučnej) alebo priamym predajom. Pri speňažovaní je povinný postupovať s náležitou starostlivosťou s cieľom dosiahnuť čo najvyšší výťažok. Pri speňažovaní poľnohospodárskeho pozemku priamym predajom by mal notár postupovať v súlade so zákonom o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, zatiaľ čo pri dražbe sa tomuto postupu vyhne.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku
Právoplatným skončením likvidácie zanikajú proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov. To znamená, že ak po likvidácii zostanú dlhy, dedičia za ne už nezodpovedajú. Ak sa však objaví ďalší majetok poručiteľa, rozdelí sa veriteľom do výšky ich neuspokojených pohľadávok.
Nepravý dedič je povinný vydať majetok a jeho úžitky (napríklad výnosy z nájmu, úroky z vkladov).
Pre žalobu o peňažnú náhradu voči nepravému dedičovi, ak bola vec nadobudnutá treťou osobou v dobrej viere, platí všeobecná trojročná premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Prihlásenie poručiteľovej pohľadávky do dedičstva veriteľom a ani jej zaradenie do pasív dedičstva nie sú výkonom práva v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nemôžu teda zabrániť premlčaniu práva veriteľa.
Ak sa dedičská dohoda vyhlási za neplatnú, súd rozhodne o vydaní majetku oprávneným dedičom. V zásade sa pristúpi k novému prejednaniu dedičstva alebo sa majetok vydá tomu, kto je skutočným dedičom na základe zákona alebo platného závetu.
Ak sa domáhate vydania majetku od "nepravého dediča", všeobecná premlčacia doba je 3 roky. Táto doba začína plynúť od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým je dedičské konanie skončené.
Áno, je to možné, ale okolnosti sú obmedzené. Ak bol váš súhlas vynútený, daný v omyle, podvodom, alebo ak dohoda protirečí dobrým mravom či zákonu (napr. nerešpektuje práva maloletého dediča alebo neopomenuteľných dedičov), môžete ju napadnúť.
Notár ako súdny komisár má povinnosť dohodu o vyporiadaní dedičstva neschváliť, ak zistí, že táto dohoda odporuje zákonu alebo dobrým mravom.
Po smrti jedného z manželov sa v dedičskom konaní rieši aj vyporiadanie BSM.
Zákon umožňuje, aby sa BSM vyporiadalo dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi. Táto dohoda musí byť uzavretá písomne alebo ústne do zápisnice, pričom podlieha schváleniu súdom.
V konaní o dedičstve pri ustálení masy BSM treba rozhodnúť, čo patrí do dedičstva a čo pozostalému manželovi. Dedička a pozostalý manžel (alebo jeho právni nástupcovia) sa môžu dohodnúť aj tak, že celá masa BSM patrí do dedičstva a že pozostalému manželovi (resp. do dedičstva po ňom) patrí tzv. Náhradová pohľadávka je jeho pohľadávka voči dedičstvu (dlh poručiteľa) a teda v prípade, že si ju uplatní, radí sa do pasív dedičstva poručiteľa, čo umožňuje dedičom a pozostalému manželovi sa dohodnúť o jej úhrade (o spôsobe a lehote).
Existuje niekoľko alternatív vyporiadania BSM v dedičskom konaní:
V prípade nesúhlasu dedičov s určenou cenou nehnuteľností a potenciálnym odvolaním, je potrebné zvážiť, že aj výsledok tohto odvolania môže vplývať na celkové vyporiadanie majetku zosnulého.
Dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je dedičstvo predĺžené (pasíva prevyšujú aktíva), súdny komisár môže nariadiť likvidáciu dedičstva.
Dedič má právo dedičstvo odmietnuť, ak je zaťažené dlžobami. Na toho, kto dedičstvo odmietne, sa hľadí, akoby sa poručiteľovej smrti nedožil. Na takú osobu neprechádzajú žiadne povinnosti.
Dedičia zodpovedajú za to, že uhradia jednak primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a aj jeho dlhy, ktoré na nich prešli poručiteľovou smrťou, ale len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Na dediča pritom prechádzajú len tie poručiteľove dlhy, ktoré vznikli ešte za jeho života a ktoré jeho smrťou nezanikajú.
Výška poplatku za dedičské konanie závisí najmä od hodnoty majetku, ktorý je predmetom dedičstva. Ak je predmetom dedičstva aj poistné plnenie (napríklad životná poistka), toto plnenie sa do hodnoty dedičstva započítava len vtedy, ak je vyplatené priamo do dedičstva.
Odmena notára sa určuje podľa vyhlášky č. 31/1993 Z. z. o odmenách a náhradách notárov. K tejto odmene sa však môžu pripočítať aj náklady za hotové výdavky, ktoré notár vynaložil (napr. cestovné, telekomunikačné výdavky a iné).
Daň z dedičstva na Slovensku bola zrušená s účinnosťou od 1. januára 2004. To znamená, že pokiaľ zdedíte majetok po zosnulom, nebudete povinní platiť žiadnu daň z dedičstva.
Vydediť potomka možno len zo zákonom stanovených dôvodov. Na to aby bolo vydedenie platné, je potrebné aby bol splnený aspoň jeden z dôvodov uvedených v § 469a Občianskeho zákonníka, inak je vydedenie neplatné. Vydediť potomka môžete na základe samostatnej listiny o vydedení alebo môže byť aj súčasťou závetu.
Svojho syna môžete vydediť len v prípade, že na to existuje zákonom stanovený dôvod, pričom tento dôvod musí existovať už v čase prejavu Vašej vôle o vydedení.
Proti uzneseniu vydanému notárom ako súdnym komisárom je prípustné odvolanie. Odvolanie proti uzneseniu vydanému notárom ako súdnym komisárom sa podáva u notára, ktorý uznesenie vydal.
Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Účastník konania o dedičstve má v prípade prieťahov v konaní viacero možností:
Žaloba na vydanie dedičstva od nepravého dediča je upravená v § 485 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého:
„Ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča.“
Ide teda o prípad, keď prebehlo a právoplatne skončilo dedičské konanie, v ktorom však nebol účastníkom dedič, ktorý mal právo dediť, hoci jeho účastníkom byť mal. Namiesto neho dedila iná osoba. V takom prípade môže takýto oprávnený dedič využiť právo na podanie žaloby na vydanie dedičstva od nepravého dediča.
Takúto žalobu možno podať aj voči štátu, v prípade ak mu dedičstvo pripadlo ako odúmrť.
Žalovať možno aj vydanie časti dedičstva.
K rozsahu a spôsobu vydania dedičstva sa vyjadril aj Krajský súd v Trnave v rozhodnutí zo dňa 16.04.2019, sp.zn. 9Co/263/2018, podľa ktorého:
„Z ustanovenia § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právo oprávneného dediča domáhať sa od toho, kto dedičstvo nadobudol, vydania majetku, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nadobúdateľ nezískal majetkový prospech na ujmu oprávneného dediča. To platí aj v prípade, ak bolo dedičstvo takto nadobudnuté na úkor oprávneného dediča čiastočne; predmetom vydania je v tomto prípade zodpovedajúci podiel na nadobudnutom majetku. Neoprávneným dedičom je ten, kto na základe výsledkov dedičského konania celkom, alebo čiastočne, nadobudol majetok, ktorý bol predmetom dedičského konania, avšak podľa dedičského práva; v súlade s jeho dedičským podielom; nadobudnúť nemal. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že neoprávnenému dedičovi pri nadobudnutí majetku nesvedčí delačný titul, no iba dedičské rozhodnutie. Použitie zásad o bezdôvodnom obohatení v prípade vydania dedičstva podľa ustanovenia § 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka znamená, že neoprávnený dedič je povinný vydať oprávnenému dedičovi všetko, čo nadobudol z dedičstva, v rozpore s dedičským právom, teda účelom a cieľom citovaného ustanovenia je dosiahnutie stavu, aký by nastal, ak by oprávnený dedič riadne nadobudol majetok poručiteľa podľa dedičského práva, t.j. podľa jeho dedičského podielu;“
Vydať by sa mal majetok, ktorý nepravý dedič nadobudol, a to v rozsahu dedičského podielu, ktorý prináleží oprávnenému dedičovi (ktorý by mu prináležal, ak by bol riadnym účastníkom dedičského konania). Predmetom konania (žaloby) však nemusí byť celé dedičstvo, ale aj jeho časť, prípadne konkrétna vec.
Nepravý dedič však môže tiež požadovať určitú náhradu. Podľa § 485 ods. 2 Občianskeho zákonníka:
Nepravý dedič má právo, aby mu oprávnený dedič nahradil náklady, ktoré na majetok z dedičstva vynaložil; takisto mu patria úžitky z dedičstva. Ak však vedel alebo mohol vedieť, že oprávneným dedičom je niekto iný, má právo len na náhradu nevyhnutných nákladov a je povinný oprávnenému dedičovi okrem dedičstva vydať i jeho úžitky.
Zákon hovorí o tom, že kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je chránený tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča. To znamená, že od tejto 3. osoby nie je možné požadovať náhradu. Stále však možno žalovať nepravého dediča a za vec, ktorú previedol na inú osobu žiadať finančnú náhradu.