Dedičská Zmluva v Kontexte Európskeho Práva

Dedičské konanie je proces, ktorý nasleduje po úmrtí osoby a jeho cieľom je určiť, ako sa bude nakladať s jej majetkom. Na Slovensku, rovnako ako aj v iných krajinách, existuje niekoľko spôsobov, ako môže dedičstvo prebiehať. Najčastejšie sa stretávame s dedením zo zákona, ale aj dedenie zo závetu má svoje miesto. Najnovšie sa do popredia dostáva aj dedičská zmluva, ktorá prináša nové možnosti v plánovaní prechodu majetku na ďalšie generácie. Článok sa zameriava na dedičskú zmluvu a jej postavenie v kontexte európskeho práva.

Dedenie zo Zákona a zo Závetu

Na Slovensku upravuje dedenie zo zákona Občiansky zákonník. Pozostalých rozdeľuje do štyroch dedičských skupín, ktoré určujú poradie, v akom majú právo dediť. Prednosť majú príbuzní v priamom rade, ako deti a vnuci. Dedenie v priamom rade má výhodu v podobe daňovej úľavy. Zákon nerozlišuje medzi deťmi manželskými, nemanželskými, osvojenými ani ešte nenarodenými (ak sa narodia živé). Ak dieťa nededí, jeho podiel prechádza na jeho potomkov. Ak zomrelý nebol ženatý/vydatá, majetok si rovným dielom delia deti. Ak zomrelý nemal deti, prechádza dedenie na druhú skupinu. Do druhej skupiny patria osoby, ktoré žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli odkázané výživou na poručiteľa. Dedičia v druhej skupine dedia rovnakým dielom, pričom manžel/ka musí dostať aspoň polovicu. Tretia a štvrtá skupina dedia rovnakým dielom. Štvrtá skupina je pri dedení zo zákona poslednou.

Dedenie zo závetu má vždy prednosť pred dedením zo zákona. Problém však môže nastať, ak závet nie je platný alebo ak je platný len v obmedzenom rozsahu. Závet môže byť neplatný z viacerých dôvodov, napríklad ak poručiteľ v závete opomenie neopomenuteľných dedičov (deti, resp. V tomto prípade však závet nie je automaticky celý neplatný, ale len relatívne neplatný - teda v rozsahu, v akom porušuje práva neopomenuteľných dedičov. Ďalšie dôvody neplatnosti závetu sú:

• Holografný závet: musí byť napísaný a vlastnoručne podpísaný poručiteľom. Ak chýba vlastnoručný podpis alebo ho spísala iná osoba, závet je neplatný.
• Alografný závet: poručiteľ ho nenapíše vlastnou rukou, ale napríklad ho nadiktuje alebo napíše niekto iný. V takom prípade ho musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne vyhlásiť, že ide o jeho poslednú vôľu.
• Spôsobilosť na právne úkony: závet spísala osoba, ktorá nebola spôsobilá na právne úkony.

Správne napísaný testament musí mať písomnú formu. Najideálnejšie bude, ak spíšete závet priamo u notára. Predídete tak strate alebo úmyselnému zničeniu dokumentu, a notár, ktorý vedie dedičské konanie, pri lustrácii v zozname závetov zistí, že závet existuje a vyžiada si jeho odovzdanú kópiu od spisujúceho notára. Ďalšou podmienkou je, aby obsahoval presný opis toho, čo ktorý dedič dostane. Závet môžete kedykoľvek zrušiť - napríklad tým, že ho odvoláte, zničíte alebo spíšete nový. Treba však pamätať, že novší závet ruší ten starší iba v rozsahu, v akom sa ich obsah prekrýva. Závetom tiež nie je možné vydediť neopomenuteľných dedičov (teda potomkov z 1. dedičskej skupiny). Dedičské právo majú neopomenuteľní dedičia - potomkovia zomrelého. Pri dedení po otcovi či matke sa rozlišuje, či ide o deti maloleté alebo plnoleté. Pre vydedenie potomkov musíte mať pádny dôvod.

Do dedičstva patrí celý majetok zomrelého, teda jeho aktíva aj pasíva, ktorý mu patril ku dňu smrti. To zahŕňa dlhy zosnulého voči bankám, poisťovniam, nebankovkám, daňovému úradu a pod. Dedičské konanie je súdne konanie, ktoré sa riadi Civilným mimosporovým poriadkom. Návrh na začatie dedičského konania nepodáva potenciálny dedič. Otvorenie dedičského konania má na starosti súd. Začína ho na základe oznámenia o úmrtí z matriky. Riešením dedičstva poverí notára, ktorého rozhodnutia sú záväzné. Potenciálni dediči si nemôžu vyberať, kto konanie povedie.

Prečítajte si tiež: Podmienky Spornej Dedičskej Zmluvy

Priebeh Dedičského Konania

1. Skôr než sa začne majetok deliť, musí notár zistiť, čo patrí do dedičstva a kto má nárok dediť. Zabezpečuje majetok pred znehodnotením. Dedičské konanie môže byť zastavené už tu - ak zosnulý nemal žiadny alebo len majetok malej hodnoty.
2. V prípade, že sa dedičské konanie nezastavilo vo fáze prípravy, pokračuje prejednaním dedičstva. Splnomocnenec vás môže zastupovať počas celého konania i v jeho časti, teda na niektoré úkony (musia byť vymedzené v splnomocnení). Splnomocnencom môže byť právnik i akákoľvek fyzická osoba, ktorá s tým súhlasí, je právne spôsobilá a bude hájiť vaše záujmy. Ak chcete, aby vás v dedičskom konaní niekto zastúpil, musíte odovzdať „Splnomocnenie na zastupovanie v dedičskom konaní“. Dedičstvo môžete aj odmietnuť. Musíte to však stihnúť do 1 mesiaca odo dňa, kedy vás súd o možnosti a následkoch odmietnutia dedičstva upovedomil. Dôvody, ktoré vás vedú k odmietnutiu dedičstva, uvádzať nemusíte, nikto ich nebude skúmať. Dedičstvo sa často odmieta pre dlhy. Mali by ste vedieť, že dedičstva sa vzdávate a akceptujete ho ako celok. Nemôžete si nechať aktíva a odmietnuť pasíva. S odmietnutím dedičstva sa nespájajú žiadne poplatky. Odmietnutie dedičstva nie je možné, ak ste svojím konaním dali najavo, že dedičstvo odmietnuť nechcete. Odmietnutie dedičstva je záväzné, nemôžete ho odvolať.
3. Na konci konania súd vydá uznesenie o dedičstve, kde je uvedený majetok zosnulého a dohody dedičov. Uznesenie nadobúda právoplatnosť po uplynutí 15-dňovej lehoty, počas ktorej sa môžu dedičia odvolať. Po právoplatnom uzavretí dedičského konania začínajú plynúť štandardné premlčacie lehoty.

Počas dedičského konania môžu účastníci namietať spôsob, akým sa konanie vedie - napríklad platnosť závetu, určenie dedičov, rozdelenie majetku alebo iné otázky týkajúce sa správnosti a zákonnosti postupu. Po vydaní uznesenia o dedičstve môže odvolanie podať len účastník konania, ak nesúhlasí s rozhodnutím súdu. Lehota na podanie odvolania je spravidla 15 dní od doručenia uznesenia. Ak sa po skončení dedičského konania objaví osoba, ktorá nebola účastníkom konania, ale tvrdí, že je dedičom, nemôže podať odvolanie. Otvorenie dedičského konania. Dedičské konanie sa otvára automaticky po úmrtí osoby. Súd následne poverí notára, ktorý ako súdny komisár zisťuje okruh dedičov, obsah závetu alebo listiny o vydedení a rozsah majetku i dlhov poručiteľa.

K dodatočnému konaniu o dedičstve dochádza v prípade, že sa i po vydaní uznesenia o dedičstve objaví ďalší majetok zomrelého. Stať sa to môže aj s odstupom niekoľko desiatok rokov. Dodatočné konanie o dedičstve môže začať na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy. Žiadosť o začatie konania však často podáva dedič. Návrh na obnovu dedičského konania nie je bezplatný. Platí sa 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať. Najmenej je to 10 eur, najviac 250 eur. Výšku sumy, ktorú notárovi zaplatíte upravuje Vyhláška č. 31/ 1993 Z. z. K sume poplatku z dedičstva sa ešte pripočítajú hotové výdavky notára a DPH. Odmena je najmenej 23 eur. Suma nad 663 800 eur sa do základu nezapočítava. Pri mimoriadne obťažných alebo časovo náročných úkonoch môže súdny komisár (notár) navrhnúť primerané zvýšenie odmeny, najviac však o 50 %. Poplatok platí ten z dedičov, ktorý nadobúda dedičstvo. Súdny poplatok za prejednanie dedičstva upravuje Zákon č. 71/1992 Zb. Mali by ste rátať s tým, že poplatok za dedičské konanie nie je jediný, ktorý vám môže ako potenciálnemu dedičovi vyvstať.

Dedičská Zmluva Ako Nový Právny Titul Dedenia

Novým právnym titulom dedenia by popri závete a zákone mohla byť dedičská zmluva. Podstatou dedičskej zmluvy by bol úmysel poručiteľa čiastočne alebo úplne sa vzdať svojej testamentárnej slobody, pretože by bol na rozdiel od závetu až do momentu svojej smrti svojím zmluvným prejavom vôle viazaný. „Dedičská zmluva je dvojstranný právny úkon, v ktorom jedna strana (poručiteľ) povoláva za dediča druhú zmluvnú stranu alebo tretiu osobu a druhá zmluvná strana toto povolanie prijíma. Právo povolaného dediča dedičstvo odmietnuť tým nie je dotknuté,“ vysvetľuje MS. Dedičská zmluva by podľa návrhu zákona mohla byť spísaná jedine formou notárskej zápisnice. Takisto zmeny a zrušenie dedičskej zmluvy by mohli mať tiež len formu notárskej zápisnice. „Ak poručiteľ uzavrel viaceré dedičské zmluvy s rôznymi dedičmi na ten istý majetok, má prednosť skôr uzavretá dedičská zmluva na rozdiel od závetu, kedy novší závet ruší starší závet,“ ozrejmil predkladateľ. Dedičská zmluva by zanikla prirodzeným spôsobom vtedy, ak by sa zmluvný dedič nedožil smrti poručiteľa.

Ďalšie Inštitúty v Dedičskom Práve

Po novom by sa tiež mohol zaviesť inštitút zrieknutia sa dedičstva, ktorý slovenské právo poznalo do roku 1964. Podľa návrhu zákona sa môže ten, kto by sa v budúcnosti mohol stať dedičom, svojho dedičského práva zrieknuť zmluvou. „Ide teda o dvojstranný právny úkon medzi tým, kto sa môže stať v budúcnosti dedičom a poručiteľom, ktorý môže byť odplatný alebo bezodplatný. Zmluvu o zrieknutí sa dedičstva môže poručiteľ uzavrieť s kýmkoľvek, kto by mohol, čo i len podmienene, prichádzať do úvahy ako dedič. Právny zmysel má ale zmluva o zrieknutí sa dedičstva len v prípade, ak ju poručiteľ uzatvára so svojim potomkom, keďže iba potomok prichádza do úvahy ako neopomenuteľný dedič. Po novom by sa do právnej úpravy mohol tiež zaviesť inštitút ustanovenia náhradného dediča. Ten by mohol prísť po tom, ak by sa povolaný dedič nestal z najrôznejších príčin dedičom. Ako predkladateľ vysvetlil, náhradníctvo spočíva v tom, že poručiteľovi sa dá možnosť, aby v závete alebo v dedičskej zmluve (alebo aj neskôr) povolal okrem „riadnych“ dedičov aj tzv. náhradných dedičov, a to pre ten prípad, že by „riadne“ povolaný dedič z akýchkoľvek dôvodov nededil. Návrh zákona predpokladá účinnosť 1.

Dedičské Právo v Nemecku: Rozdiely a Podobnosti so Slovenským Právom

Cieľom je poskytnúť čitateľovi základnú orientáciu v nemeckom dedičskom práve, a to z perspektívy slovenského dediča. Osobitný dôraz je preto kladený na rozdiely medzi slovenským a nemeckým dedičským právom. Nepredstavuje však komplexnú analýzu všetkých aspektov nemeckého dedičského práva a nemôže nahradiť individuálne právne poradenstvo v konkrétnom prípade. Pokiaľ poručiteľ, t. j. zosnulá osoba, mal v čase smrti obvyklý pobyt v Nemeckej spolkovej republike, na dedičské konanie sa bude vzťahovať nemecké dedičské právo. A to bez ohľadu na štátnu príslušnosť poručiteľa. Pod obvyklým pobytom sa pritom nemyslí prihlásený trvalý pobyt, ale miesto, kde daná osoba mala svoje osobné, rodinné a sociálne vzťahy. Často ide o miesto, kde žije jej rodina. Výnimočne sa môže stať, že poručiteľ, pri zhodnotení všetkých súvisiacich okolností, predsa len mal užší vzťah s iným štátom, ako je štát jeho obvyklého pobytu. To znamená, že pokiaľ váš príbuzný, štátny príslušník SR, v poslednej dobe pred smrťou dlhodobo žil v Nemecku, dedičské konanie sa nebude riadiť slovenským, ale nemeckým dedičským právom.

Prečítajte si tiež: Ochrana majetku z dedičstva

Je však potrebné k tomu dodať, že európske nariadenie regulujúce dedičské záležitosti pripúšťa aj možnosť voľby iného dedičského práva, konkrétne dedičského práva podľa štátnej príslušnosti poručiteľa. Takáto voľba však musí byť uskutočnená výslovne, v rámci právneho úkonu, ktorý znamená nakladanie s majetkom pre prípad smrti (napr. v rámci závetu). Voľba iného právneho poriadku prípustná nie je. Vo vyššie uvedenom príklade by to znamenalo, že pokiaľ by bol poručiteľ slovenskej štátnej príslušnosti s obvyklým pobytom v Nemecku, mohol by zvrátiť automatickú aplikovateľnosť nemeckého práva tým, že by si pred smrťou (napr. v rámci závetu) výslovne zvolil slovenské dedičské právo. Voľba iného právneho poriadku (napr.

Na rozdiel od Slovenskej republiky dedičské veci v Nemecku prejednávajú súdy a nie notári. Konkrétne ide o okresné súdy (Amtsgerichte), ktoré majú na to vytvorené špeciálne oddelenia pre dedičské záležitosti (Abteilung für Nachlasssachen). Nemecké právo, podobne ako slovenské, pozná dva základné spôsoby dedenia: (i) dedenie na základe právneho úkonu pre prípad smrti a (ii) dedenie na základe zákona. Na rozdiel od slovenského dedičského práva nemecké dedičské právo pripúšťa viacero foriem právnych úkonov pre prípad smrti. Popri závete pozná aj tzv. dedičskú zmluvu (Erbvertrag). Okrem toho pripúšťa aj špecifické druhy závetov, napr. spoločný závet manželov alebo jeho podtyp - berlínsky závet, ktoré podľa slovenského práva nie sú prípustné. Druhý spôsob dedenia, dedenie na základe zákona, prichádza do úvahy len v tom prípade, že poručiteľ nezanechal závet, resp. Nemecké právo rozlišuje 4 dedičské skupiny. Slovenské právo rovnako rozoznáva 4 dedičské skupiny. Ich zloženie, t. j. osoby, ktoré do jednotlivých skupín spadajú, je však odlišné. Podrobná analýza jednotlivých skupín by presahovala rámec tohto článku. Za zmienku však stojí skutočnosť, že tzv. spolužijúca osoba, ktorá podľa slovenského Občianskeho zákonníka dedí v druhej, resp. Úplne osobitné postavenie má podľa nemeckého práva manžel/manželka zosnulej osoby.

Neopomenuteľní Dedičia a Závet v Nemeckom Práve

Rozdielne je upravená aj otázka neopomenuteľných dedičov. Na Slovensku do tejto skupiny spadajú výlučne deti poručiteľa, pričom neopomenuteľný dedič musí dostať z dedičstva aspoň svoj zákonný podiel (maloletý dedič) alebo jeho polovicu (plnoletý dedič). K ich vydedeniu môže dôjsť len za výnimočných okolností presne stanovených Občianskym zákonníkom. Neopomenuteľný dedič sa počas života poručiteľa nemôže vzdať svojho podielu. Môže tak urobiť až následne, po smrti poručiteľa, v rámci inštitútu odmietnutia dedičstva. V minulosti Občiansky zákonník možnosť vzdania sa vopred pripúšťal ako tzv. Nemecké právo zahŕňa do skupiny neopomenuteľných dedičov nielen potomkov poručiteľa, ale za určitých okolností aj manžela/manželku poručiteľa resp. poručiteľových rodičov. Výška ich nároku z tohto titulu predstavuje polovicu ich zákonného podielu. K úplnému vydedeniu môže podľa nemeckého dedičského práva tiež dôjsť len za veľmi výnimočných okolností. Dedič sa však ešte počas života poručiteľa môže platne vzdať svojho podielu, a to formou zmluvy s poručiteľom, ktorá musí mať formu notárskej zápisnice. Častými sú napr. situácie, kedy sa jedno z detí vzdá svojho dedičského podielu na rodinnom podniku, o ktorý sa zaujíma, resp.

Nemecká právna úprava závetu je podobná slovenskej. Aj tu je však potrebné vziať do úvahy určité drobné rozdiely. Podľa nemeckej právnej úpravy sa spôsobilosť na zriadenie závetu nadobúda dovŕšením 16. roku života. V podmienkach SR je to už 15. rok života. Tak podľa nemeckého, ako aj podľa slovenského dedičského práva však prichádza do úvahy až do dovŕšenia 18. roku života len zriadenie závetu vo forme notárskej zápisnice (pozri nižšie). Nemecké dedičské právo rozoznáva dva druhy závetov: (i) holografný závet a tzv. (ii) verejný závet. Holografný (vlastnoručný) závet, podobne ako v SR, musí poručiteľ celý spísať vlastnou rukou, musí v ňom byť uvedený presný dátum a miesto jeho spísania a musí byť poručiteľom vlastnoručne podpísaný. Pod verejným závetom sa má na mysli závet spísaný notárom v notárskej zápisnici. Tzv. alografný závet, ktorý je prípustný podľa slovenského práva, nemecký právny poriadok nepripúšťa. Ide o formu závetu, ktorý nie je napísaný vlastnou rukou poručiteľa - napr. závet napísaný na počítači a následne vytlačený. Takýto závet musí byť v zmysle slovenského právneho poriadku poručiteľom vlastnoručne podpísaný, pričom poručiteľ v ňom musí vyhlásiť, že táto listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Toto vyhlásenie musí poručiteľ uskutočniť pred dvoma súčasne prítomnými svedkami, ktorí musia závet tiež podpísať. Osobitné pravidlá platia pre poručiteľov s určitými hendikepmi.

Spoločný Závet Manželov a Dedičská Zmluva v Nemeckom Práve

Na rozdiel od väčšiny iných štátov nemecké dedičské právo pripúšťa tzv. spoločný závet manželov (gemeinschaftliches Testament). Ako už vyplýva z názvu, ide o závet, ktorý môžu spísať len manželia (resp. registrovaní partneri) spoločne. Zmeniť takýto závet je v praxi oveľa komplikovanejšie, ako je to v prípade „klasického“ závetu. Po smrti jedného z manželov nie je možné zmeniť ho vôbec. Výnimku predstavujú prípady, keď priamo spoločný závet obsahuje pre určité definované situácie tzv. Öffnungsklausel (doložku ohľadom možnosti jeho otvorenia). V takomto prípade môže druhý z manželov po smrti svojho partnera závet ešte zmeniť. Ak vyššie uvedená doložka chýba, zostáva spoločný závet manželov po smrti jedného z nich nezmeniteľný. Veľmi často sa manželia v rámci spoločného závetu ustanovia vzájomne za dedičov (tzv. Vorerbe). Zároveň sa dohodnú, že po smrti druhého z manželov sa stanú dedičmi tretie osoby (tzv. Nacherbe), najčastejšie ich spoloční potomkovia (tzv. berlínsky závet). V prípade smrti prvého z manželov sa teda výlučným dedičom celej pozostalosti stáva druhý z manželov (a teda nie spoločne s deťmi). Deti (resp. Uvedený spôsob má však značné daňové nevýhody, pretože pri prvom dedení (smrť prvého z manželov) nemôže byť využité daňové oslobodenie potomkov, t. j. suma, z ktorej potomkovia neplatia daň z dedičstva. Tá sa momentálne pohybuje až do výšky 400 000 EUR/dieťa, čo by predstavovalo značnú daňovú úľavu, pokiaľ by mohlo byť v plnej miere využité. Spoločný závet manželov musí byť spísaný buď vlastnoručne, alebo vo forme notárskej zápisnice. Len na porovnanie uvádzame, že slovenský Občiansky zákonník výslovne stanovuje, že spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Nemecké dedičské právo okrem toho, na rozdiel od toho slovenského, pozná aj inštitút tzv. dedičskej zmluvy (Erbvertrag). Zatiaľ čo závet predstavuje jednostranné nakladanie s majetkom pre prípad smrti zo strany poručiteľa, dedičská zmluva predstavuje niečo ako záväzkovoprávnu dohodu medzi poručiteľom a dedičom. Na jednej strane ide zo strany poručiteľa tiež o disponovanie so svojím majetkom pre prípad smrti, na druhej strane dedičská zmluva môže obsahovať napr. Vzhľadom na jej záväzkovoprávnu povahu nemôže byť dedičská zmluva kedykoľvek zo strany poručiteľa zmenená ani jednostranne odvolaná, tak ako je to v prípade závetu. Nemecký Občiansky zákonník však pripúšťa za určitých okolností možnosť jednostranného napadnutia platnosti dedičskej zmluvy, či už priamo zo strany jej zmluvných strán, alebo tretími osobami. Dedičská zmluva je často uzatváraná spolu s manželskou zmluvou, pričom v dedičskej zmluve manželia jeden druhého určia za svojich výlučných dedičov. Obdobne môže byť tento inštitút použitý napr. Dedičská zmluva môže byť uzatvorená len vo forme notárskej zápisnice, za súčasnej prítomnosti oboch (všetkých) zmluvných strán dedičskej zmluvy. Zastúpenie je v tomto prípade vylúčené.

Odkaz a Výkon Závetu v Nemeckom Práve

Nemecké dedičské právo pozná aj inštitút „odkazu“ alebo „legátu“ (Vermächtnis), ktoré slovenské právo aktuálne už neupravuje. V minulosti (v Občianskom zákonníku z roku 1950) bol však tento inštitút zakotvený aj v slovenskom práve, a to približne rovnakým spôsobom, ako je to dnes v Nemecku. V návrhoch nového Občianskeho zákonníka sa však počíta s jeho opätovným zavedením. Ide pritom o špeciálny odkaz, ktorý je potrebné predstaviť si ako dar v rámci dedičstva pre konkrétnu osobu. Bežné sú napr. situácie, keď poručiteľ zanechá celý svoj majetok svojim blízkym príbuzným, ale rozhodne sa, že jednu alebo viacero konkrétne určených vecí (auto, zariadenie domácnosti, šperk) zanechá prostredníctvom inštitútu odkazu inej konkrétne určenej osobe (napr. najlepšej kamarátke). Odkazom môže byť rovnako zanechaná aj určitá suma peňazí alebo dokonca nejaké právo. Vyššie opísaný odkaz pre konkrétnu osobu môže byť zahrnutý buď v závete, alebo v dedičskej zmluve. „Obdarovaná osoba“ pritom z právneho hľadiska odkaz nenadobudne dňom smrti poručiteľa, ako je to v prípade dedičov. K tomuto dňu nadobudne len nárok voči dedičovi zaťaženému odkazom na vydanie veci alebo práva predstavujúcej odkaz. Osobitnou formou odkazu je tzv. odkaz, ktorý musí byť zaobstaraný, vo väčšine prípadov zo strany dediča (Verschaffungsvermächtnis). Ide o situácie, keď poručiteľ odkáže osobe, ktorú chce obdarovať prostredníctvom inštitútu odkazu, nejakú vec, ktorá nie je súčasťou dedičstva. Zatiaľ čo dedič po poručiteľovi preberá nielen práva, ale aj záväzky, v prípade odkazu obdarovaná osoba nadobudne len konkrétne určenú vec, nepreberá však žiadne záväzky poručiteľa. Samozrejme, ani takto obdarovanú osobu (rovnako je to aj v prípade dediča) nie je možné prinútiť, aby odkaz akceptovala. Poručiteľ zároveň môže s takouto možnosťou, t. j. odmietnutím odkazu, počítať a určiť viacero osôb vrátane ich poradia, ktorým má odkaz pripadnúť. Pokiaľ žiadna z obdarovaných osôb odkaz prijať nechce, resp. všetky takto určené osoby už zomreli, takáto vec sa stane súčasťou dedičstva a pripadne súdom potvrdenému dedičovi.

Ak ste zdedili niečo napr. po príbuznom v Nemecku, azda najviac vás prekvapí, že sa síce dozviete o tom, že ste dedičom, ale nedozviete sa, čo ste vlastne zdedili. Súd pre pozostalostné veci totiž dediča/dedičov len oboznámi, že sa stali dedičmi poručiteľa. Prípadne ich upozorní na existenciu odkazov. Na základe osobitnej žiadosti dediča/dedičov vydáva aj špeciálne osvedčenie o dedičstve (Erbschein), ktorým následne dedič môže doložiť svoje právne postavenie. Súd však neposkytuje dedičovi žiaden súpis majetku či záväzkov po poručiteľovi. Tieto si dedič musí zistiť sám. Na tieto účely má však zo zákona rozsiahle právo na poskytnutie informácie zo strany úradov (napr. katastra nehnuteľností), bánk, poisťovní atď., ako aj voči iným osobám, napr. osobám, ktoré majú predmet dedičstva v držbe, či spolužijúcim osobám poručiteľa. Výnimku predstavujú prípady, keď je výkonom závetu poverená určitá osoba (pozri nižšie).

Ďalším inštitútom, ktorý slovenské právo nepozná, je poverenie na výkon závetu (Testamentvollstreckung). Ide o veľmi užitočný inštitút najmä v prípadoch rozsiahlejších pozostalostí. Vykonávateľa závetu poručiteľ (zvyčajne v závete) poverí, aby vykonal všetko potrebné v súvislosti s výkonom závetu. Ide o akúsi jeho predĺženú ruku po jeho smrti. Bez ohľadu na spôsob menovania súd vystaví vykonávateľovi závetu osvedčenie potvrdzujúce túto skutočnosť (Testamentvollstreckerzeugnis). Vykonávateľ závetu je oprávnený túto funkciu prijať alebo odmietnuť (po smrti poručiteľa). Poručiteľ ňou zvyčajne poverí osobu, o ktorej sa domnieva, že túto funkciu prijme, resp. s ktorou sa na tom vopred dohodol. V zmysle nemeckého dedičského práva má poručiteľ možnosť ustanoviť aj jedného alebo viac náhradníkov, pre prípad, že ustanovený vykonávateľ závetu by túto úlohu z nejakého dôvodu nemohol prevziať. Výšku odmeny za výkon tejto funkcie zvyčajne uvedie poručiteľ priamo v závete. Ak odmena nie je v závete stanovená, patrí mu „primeraná odmena“. Aká odmena je primeraná, býva častým bodom sporu medzi vykonávateľom závetu a dedičmi. Pokiaľ sa nedohodnú, musí rozhodnúť súd. Základnú orientáciu môže poskytnúť odporúčanie, ktoré vydala Nemecká komora notárov, ktorá výšku odmeny odvodzuje od hodnoty pozostalosti. Úlohy vykonávateľa pozostalosti sa síce budú líšiť z prípadu na prípad, ale zvyčajne pôjde najmä o obhliadku pozostalosti, urovnanie prípadných dlhov, realizáciu odkazov, kontrolu poručiteľom stanovených povinností a rozdelenie pozostalosti medzi dedičov. Okrem toho môže byť poverený aj správou jednotlivých súčastí pozostalosti, a to vrátane ich držby a disponovania s nimi. Vykonávateľ závetu má možnosť aj po akceptovaní funkcie túto vypovedať. Výpoveď však nesmie byť daná v nevhodnom čase - z pohľadu výkonu závetu. Dedičia, naopak, túto možnosť nemajú, t. j. nie sú oprávnení dať ustanovenému vykonávateľovi závetu výpoveď. Za určitých okolností môže ustanoveného vykonávateľa závetu odvolať aj samotný súd (napr.

tags: #dedicska #zmluva #podla #nariadenia #EU