
Článok sa zaoberá problematikou dedičstva, najmä v kontexte neznámych dedičov a podmienok, ktoré s tým súvisia. V praxi sa často stretávame so situáciami, keď v katastri nehnuteľností figurujú ako vlastníci osoby narodené v dávnej minulosti, o ktorých sa predpokladá, že už nežijú. Článok poskytuje prehľad o zákonných možnostiach a postupoch, ako riešiť tieto prípady a ako nakladať s pozemkami, na ktorých sú zapísaní neznámi alebo mŕtvi spoluvlastníci.
Občiansky zákonník rozlišuje dva základné právne dôvody dedenia: dedenie zo závetu a dedenie zo zákona. Ak poručiteľ nezanechal závet, alebo ak v závete opomenul neopomenuteľných dedičov, nastupuje dedenie zo zákona. Dedičstvo sa nadobúda ku dňu smrti poručiteľa.
Pri dedení zo zákona zákon určuje dedičské skupiny, ktoré majú nárok na dedičstvo v danom poradí:
Pri dedení zo zákona sa do dedičovho podielu započíta všetko, čo za života poručiteľa dedič od poručiteľa bezplatne dostal.
O dedení v priamom rade hovoríme, ak ide o dedenie medzi priamymi predkami a potomkami. Dedenie v priamom rade má význam najmä v prípade predaja nehnuteľnosti nadobudnutej dedením, kde je dôležité, či sa predáva nehnuteľnosť nadobudnutá dedením v priamom rade alebo dedením medzi inými osobami pre oslobodenie príjmov z predaja zdedenej nehnuteľnosti.
Prečítajte si tiež: Prehľad: Invalidný dôchodok a dedičstvo
Predmetom dedičstva môže byť aj nehnuteľnosť. Následný zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností o prechode vlastníckeho práva z poručiteľa na dediča má deklaratórne účinky. V praxi to funguje tak, že uznesenie notára o zdedení nehnuteľnosti dedičom sa spolu s dedičským spisom zašle na súd a súd automaticky požiada kataster nehnuteľností o zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri.
V praxi sa pri starých spoluvlastníkoch vychádza z toho, že už nežijú, no v katastri stále figurujú ako vlastníci. Na nakladanie s ich podielmi je potrebné legálne upraviť ich právny stav. Existujú rôzne spôsoby, ako to dosiahnuť:
Bez formálneho vysporiadania (dedičské konanie alebo vyhlásenie za mŕtveho) nie je možné len tak vyhlásiť, že ide o neznámych vlastníkov a automaticky ich podiel získať.
V dedičskom konaní vzniknú náklady súvisiace najmä s odmenou notára, ktorá je upravená vo Vyhláške o odmenách a náhradách notárov. Základom odmeny je trhová hodnota majetku poručiteľa. Odmenu notára a jeho hotové výdavky platí dedič, ktorý nadobudol dedičstvo.
Osoba, ktorá na súde uplatnila svoje dedičské právo, sa stáva účastníkom dedičského konania už od okamihu uplatnenia svojho dedičského práva. Ak poručiteľ zanechal závet, treba považovať za účastníkov konania vedľa závetných dedičov tiež neopomenuteľných dedičov a ďalšie osoby, ktorým svedčí dedenie zo zákona.
Prečítajte si tiež: Dedičstvo a invalidný dôchodok: Ako to funguje?
V zmysle Civilného mimosporového poriadku súd na návrh vykoná dodatočné konanie o dedičstve v prípade, že sa po právoplatnom skončení dedičského konania objavil nový majetok či dlhy po poručiteľovi. Návrh musí obsahovať údaje o poručiteľovi, informácie o objavenom majetku a dlhoch, titul nadobudnutia majetku, čísla listov vlastníctva alebo údaje o ďalších dedičoch, ak sú známe.
Ak sa objaví nový majetok po skončení dedičského konania, je možné požiadať súd o dodatočné prejednanie dedičstva. Nový návrh na dodatočné prejednanie dedičstva musíte podať na súd a žiadať, aby rozhodol o týchto pozemkoch, v návrhu na dodatočné prejednanie dedičstva uveďte aj pôvodné dedičské konanie. Súd Vám pridelí notára, prostredníctvom ktorého dôjde k prejednaniu dedičstva.
Návrh na konanie o novoobjavenom majetku po skončení dedičského konania môžete podať aj elektronicky, avšak je potrebné dodržať určité formálne požiadavky podľa slovenského práva. Ak podávate návrh elektronicky do elektronickej schránky súdu cez portál slovensko.sk, kde ho musíte podpísať kvalifikovaným elektronickým podpisom.
Pri podávaní návrhu na prejednanie novoobjaveného majetku po poručiteľovi je potrebné podať návrh na ten okresný súd, ktorý viedol pôvodné dedičské konanie. Ak pôvodné konanie neprebehlo, návrh podávate na okresný súd podľa posledného bydliska poručiteľa.
Ak sa v pôvodnom dedičskom konaní niektorí dedičia vzdali dedičstva v prospech iného dediča, toto vzdanie sa platí len na majetok, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Pri novoobjavenom majetku majú dedičia opäť právo dediť podľa zákona alebo závetu, ak existuje.
Prečítajte si tiež: Čo je starostlivosť o kultúrne dedičstvo?
Na podanie žiadosti o dodatočné dedičské konanie budete potrebovať niekoľko dokladov. V prvom rade je nutné podať návrh na príslušný súd, na ktorom bolo pôvodné dedičské konanie skončené. Návrh musí obsahovať spisovú značku pôvodného dedičského konania, identifikačné údaje navrhovateľa a poručiteľa, dôvody na podanie návrhu a uvedenie novoobjaveného majetku. K návrhu je potrebné pripojiť listinné dôkazy, ktoré preukazujú vlastníctvo tohto majetku poručiteľom v čase smrti, najmä kópiu listu vlastníctva a iné relevantné doklady, ako kúpne zmluvy a podobne.
Závet je jednostranným právnym úkonom pre prípad smrti a je právnym dôvodom, na základe ktorého možno nadobudnúť dedičstvo. Jeho podstata spočíva v tom, že poručiteľ pre prípad svojej smrti disponuje majetkom, ktorého je vlastníkom a ktorý je (bude) súčasne predmetom dedenia. Závet môže zriadiť vždy iba jeden poručiteľ a môže ním byť len fyzická osoba.
Zákon pripúšťa tri formy závetov, a to vlastnoručný závet (tzv. holografný závet), závet spísaný za prítomnosti svedkov (tzv. alografný závet) a závet spísaný vo forme notárskej zápisnice.
V prospech spísania závetu notárom hovorí, že notár má so závetmi najviac skúseností, denne prejednáva dedičstvá v konaní o dedičstve ako súdny komisár poverený súdom a je preto „špecialistom“ na dedičské právo. Ďalším nemenej dôležitým argumentom, prečo spísať závet u notára je to, že notár spisuje právne úkony (a teda aj závet) vo forme notárskej zápisnice, ktorá je verejnou listinou.