Zmluvné riešenia pre softvér: kľúčové aspekty a úskalia

Digitalizácia procesov je v súčasnosti nevyhnutnou súčasťou fungovania každej inštitúcie, vrátane verejných obstarávateľov. Obstaranie softvérového riešenia je komplexný proces, ktorého úspech závisí od správne nastavených zmluvných podmienok. Tento článok sa zameriava na kľúčové aspekty zmlúv na softvér, ich úskalia a rozdiely v zodpovednosti za vady a škody.

Úvod do problematiky

Verejní obstarávatelia často využívajú zmluvu o službách alebo zmluvu o dielo na obstaranie softvérových riešení. Avšak, licenčné práva na používanie softvéru bývajú upravené len všeobecne, čo môže viesť k neskorším problémom. Príkladom je situácia, keď sa na verejného obstarávateľa obrátil spolupracovník dodávateľa softvérového riešenia, ktorý sa podieľal na jeho tvorbe a požadoval odplatu za dodatočné udelenie licencie.

Zmluva o dielo vs. Licenčná zmluva

Základným dokumentom pre úspešný vývoj počítačového programu pre verejného obstarávateľa je dobre koncipovaná zmluva. Do úvahy pripadá licenčná zmluva alebo zmluva o dielo. Výber konkrétneho druhu zmluvy závisí od toho, či ide o počítačový program už existujúci - použije sa licenčná zmluva, alebo ide o počítačový program, ktorý bude ešte len vyvinutý na základe objednávky - použije sa zmluva o dielo. Samozrejme, zmluva o dielo bude tiež obsahovať licenčné dojednania.

Preexistentný softvér

Je nutné si uvedomiť, že aj pri vývoji počítačového programu môže byť použitý iný počítačový program, ktorý už existoval, tzv. preexistentný softvér. Preexistentný softvér možno rozdeliť do dvoch hlavných kategórií:

• Proprietárny softvér: ktorý možno získať kúpou licencie na jeho používanie a s tým spojené akceptovanie licenčných podmienok.
• Open source softvér: ktorého užívanie nie je obmedzené a nepodlieha odplate.

Autorské práva a zhotoviteľ

Slovenský autorský zákon má určité obmedzenia, pretože za autora považuje len fyzickú osobu. Je preto rozdiel, či na strane zhotoviteľa je fyzická osoba - podnikateľ alebo IT firma - právnická osoba. V prípade ak je zhotoviteľom fyzická osoba, prichádza do úvahy vytvorenie počítačového programu na základe objednávky - zmluvy o dielo. Ide o výhodnejšiu úpravu pre objednávateľa, pretože objednávateľ sa v tomto prípade rovno stáva vykonávateľom majetkových práv.

Prečítajte si tiež: Ako sa poskytuje ošetrovateľská starostlivosť

Zároveň je dôležité upozorniť, že ak sa v zmluve o dielo neupraví použitie diela, platí, že účel použitia je len taký, aký vyplýva zo zmluvy. Je preto dôležité aj v tomto prípade dbať na riadne vymedzenie práv a povinností oboch zmluvných strán.

V súčasnosti je bežnou praxou IT firiem využívať na vývoj softvéru svojich zamestnancov ale aj tzv. „freelancerov“ - osoby podnikajúce na základe živnostenského alebo iného podnikateľského oprávnenia (SZČO) alebo obchodné spoločnosti - právnické osoby. Spôsobov, akým dochádza k vytvoreniu počítačového programu IT firmou, môže byť hneď niekoľko. IT firma môže vyvinúť počítačový program výlučne prostredníctvom svojich zamestnancov alebo rôznou kombináciou zamestnancov a freelancerov. Freelanceri, ako subdodávatelia zhotoviteľa, môžu taktiež využiť pri vývoji svojich zamestnancov alebo opätovne ďalších freelancerov.

Licencie a postúpenie majetkových práv

Ak je teda zhotoviteľom IT firma, práva na používanie počítačového programu možno udeliť objednávateľovi prostredníctvom licencie alebo postúpením výkonu majetkových práv. V tejto súvislosti je preto nutné v zmluve zabezpečiť, aby riziko nedostatočne upravených autorských práv k počítačovému programu znášal výlučne zhotoviteľ.

Škoda, ktorá môže vzniknúť v súvislosti s nedostatočne upravenými autorskými právami, môže byť mimoriadne vysoká, pričom nie je vylúčené zmarenie možnosti počítačový program používať. Je dôležité zmluvne zaviazať zhotoviteľa povinnosťou vykonávať všetky majetkové práva k počítačovému programu, alebo povinnosťou disponovať všetkými licenciami v rozsahu, aký je potrebný na dosiahnutie účelu zmluvy. To sa týka najmä riadnej úpravy zamestnaneckých diel v pracovnoprávnych vzťahoch a povinnosti zhotoviteľa zabezpečiť postúpenie vykonávania majetkových práv od svojich subdodávateľov.

Zároveň je nutné zmluvne zabezpečiť povinnosť zhotoviteľa, aby zabezpečil reťazenie týchto povinností od všetkých jeho subdodávateľov v rovnakom rozsahu vždy tak, aby posledným článkom reťazca bol samotný autor, t. j. fyzická osoba. Licencia by mala byť udelená nie len k samotnému počítačovému programu, ale aj k zdrojovému a strojovému kódu, ku koncepčným prípravným materiálom, k súvisiacej dokumentácii a k pracovným verziám počítačového programu.

Prečítajte si tiež: Zdravotné postihnutie na Slovensku

Zodpovednosť dodávateľa a náhrada škody

Z hľadiska vzťahu verejného obstarávateľa so všetkými autormi a spoluautormi počítačového programu na objednávku, je podstatné v zmluve zakotviť najmä, aby priamy dodávateľ počítačového programu v plnom rozsahu zodpovedal za zabezpečenie práv alebo licencií k počítačovému programu, ktoré oprávňujú verejného obstarávateľa na použitie diela v požadovanom rozsahu. Zároveň aby bol priamy dodávateľ počítačového programu povinný nahradiť verejnému obstarávateľovi prípadnú škodu, ktorá by vznikla v súvislosti s nedostatočným splnením tejto povinnosti.

Kľúčové súčasti dobrej zmluvy na vývoj softvéru

Pre technologickú alebo dizajnovú spoločnosť predstavuje klientská zmluva najkritickejší dokument, ktorý komplexne upraví váš biznis model, určí silu negociačnej pozície voči klientom a naznačí slabé miesta, ktoré časom môžu zmetastázovať do sporov. Väčšina zmlúv na dodávku softvéru alebo dizajnu obsahuje množstvo špecifických ustanovení, no v tomto texte sa venujeme tým najčastejším.

Majte na pamäti, že softvér, jeho vývoj a fungovanie ostáva záhadou pre väčšinu vašich klientov a právnikov. Preto budú často do zmlúv vkladať od reality odtrhnuté návrhy.

1. Predmet zmluvy

Predmet zmluvy určí vzájomné plnenia zmluvných strán. Podľa jeho formulácie sa na zmluvu budú sekundárne vzťahovať aj relevantné zákony, ktoré zmluvu ďalej došpecifikujú, často bez vášho vedomia. Predmet zmluvy síce pôsobí nevinne, ako právna vata, no má ďalekosiahle implikácie na celý vzťah s klientom.

• “time & material”: Preferovaná možnosť vývojárov, no klienti sa jej boja, keďže nemajú vopred stanovenú cenu. Tento typ spolupráce je vhodný len pri agilnom vývoji. Jeho výhodou je, že obe strany lepšie využívajú čas, keďže ho nepália diskusiami o rozsahu projektu. Môžu sa tak viac zamerať na budovanie produktu. Klient samozrejme potrebuje 100%-nú vizibilitu do projektu.
• “fixed scope & fixed price”: Preferovaná možnosť klientov, keďže majú istotu v celkovej cene. Pri nedostatočnej produktovej špecifikácii je to pre vývojárov nočná mora, ktorá projektový manažment môže zahltiť spormi o to, ktoré features a funkcionality sú “in the scope”.

2. Ochrana duševného vlastníctva (IP)

Hodnota softvéru tkvie v ochrane IP. Podmienky užívania a prenosu IP sú zachytené v licenčnej doložke (príp. IP k softvéru je základnou ochranou voči nesolventným klientom. Odporúčame licenciu k IP udeliť až po úplnom zaplatení dohodnutej odmeny, resp. S ochranou IP súvisí ochrana obchodného tajomstva vo forme NDA (dohody o mlčanlivosti). Táto by mala byť vzájomná a limitovať množstvo subjektov, ktoré k nemu majú prístup len na nevyhnutné minimum.

Prečítajte si tiež: Prejavy sociálneho dumpingu na Slovensku

3. Záruka za akosť a odstraňovanie vád

Softvér, na rozdiel od tradičných “diel”, akými sú napríklad dom, nepodlieha skaze, a preto by sa naň nemala uplatňovať “záruka za akosť”. Zároveň, očakávať existenciu bezchybného softwaru pri neustálom vývoji prepojeného softvéru a hardvéru je utópia. Bohužiaľ, v zmluvách sa často nachádzajú záruky na bezchybnosť softvéru v trvaní vyšších jednotiek rokov. Zo záruk na softvér tak často vznikajú zbytočné spory.

Pri zmluve o vývoji softéru má klient právo vady na diele identifikovať a žiadať odstránenie vád (bezplatne), zľavu z ceny alebo vypovedanie zmluvy. Odstraňovanie tzv. Dobrým zvykom je stanovenie testovacieho obdobia (v rádoch niekoľkých týždňov), počas ktorého má klient možnosť softvér testovať a nahlasovať zistené vady. Po konci testingu dôjde k akceptácii softvéru klientom.

4. Zodpovednosť za škodu a zmluvné pokuty

V prípade, že jedna zo zmluvných strán tej druhej spôsobí škodu či už vadným plnením alebo porušením zmluvných povinností, je povinná vzniknutú škodu vyjadrenú v peniazoch uhradiť. Pri zmluvách odporúčame naviazať maximálnu výšku zodpovednosti za škodu, napr. na výšku hodnoty zákazky. Tiež odporúčame vylúčiť zodpovednosť za ušlý zisk, ktorý sa pri veľkých klientoch môže pohybovať v miliónoch EUR.

Častým neduhom sú zmluvné pokuty. Vo všeobecnosti by mali motivovať dodávateľa k včasnému a kvalitnému plneniu, v skutočnosti však predstavujú nepotrebnú duplicitu k ustanoveniu o náhrade škody. Dobrou ochranou pred zodpovednosťou za škodu je kvalitné poistenie. Dokonca, niektorí klienti ho od vás priamo budú vyžadovať. Poistné zmluvy sú komplikované a obsahujú mnoho výluk, preto sa vždy poradte s vašimi právnikmi skôr, ako ich uzatvoríte.

5. Likvidita a solventnosť klienta

Vždy dbajte na 2 metriky, t.j. vašu likviditu a solventnosť klienta.

• Korporáty: Pri korporátnych hráčoch sa nemusíte báť ich platobnej neschopnosti. Extra pozor si dávajte na doby splatnosti. Vnútorné procesy vyplácania faktúr sú komplikované a preto sa splatnosti často pohybujú v mesiacoch. Takto korporátom de facto poskytujete krátkodobý úver. Z našej skúsenosti aj pri veľkých svetových korporátoch sa viete dohodnúť na 30-dňovej splatnosti. Druhým problémom je blokovanie vyplatenia sumy rozporovaním jej výšky resp. splnenia vašich povinností.
• SMEs: Malé a stredné podniky zvyknú byť flexibilnejšie ohľadom splatnosti, pozor si však treba dať na ich platobnú schopnosť / solventnosť. Najlepšou ochranou sú zálohové platby vo výške dlžnej sumy. Aj pri malých projektoch sa oplatí základné prvky dohody spísať do jednoduchej objednávky.

6. Ochrana osobných údajov

Ak pracujete s osobnými údajmi svojich klientov, majte sa na pozore. Ich správu a tiež vnútrofiremné procesy pri nakladaní s nimi by ste si mali dohodnúť v samostatnej zmluve.

7. Zákaz preberania pracovníkov

Spoločnosti investujú nemalé prostriedky do získavania a udržania kvalitných pracovníkov. Cieľom zákazu preberania pracovníkov je tieto dôležité investície zmluvne chrániť. Dostatočný rozsah, ktorý obmedzí možnosť ich “kreatívne” obísť (napr. cez tretiu osobu alebo inou formou zmluvného vzťahu). Zmluvnú pokutu v takej výške, aby druhá strana bola motivovaná tieto ustanovenia dodržiavať a zároveň, aby jej výška pokryla vaše straty spôsobené porušením (napr.

8. Zákaz konkurencie

Pri spolupráci s dodávateľmi a vlastnými pracovníkmi im zverujete cenné know how obyčajne chránené NDA. Napriek tomu, pri citlivých informáciách a procesoch môžete mať záujem zamedziť spolupráci vašich dodávateľov alebo kolegov s konkurenciou. Pri B2B vzťahoch je to jednoduchšie. Trvanie zákazu konkurencie typicky trvá 6 mesiacov až 2 roky. Táto exkluzivita však nie je lacná a pri negociácii kontraktu ju nebude ľahké presadiť.

9. Dohoda o úrovni poskytovaných služieb (SLA)

Dohoda o úrovni poskytovaných služieb (SLA) je časť zmluvy alebo samostatný dokument, v ktorom si s klientom upravíte úroveň podpory po odovzdaní softvéru. Jej rozsah môže siahať od občasnej aktualizácie pri zásadných zmenách až po 24/7 podporu dedikovaným tímom.

Rozdiel medzi zodpovednosťou za škody a zodpovednosťou za vady softvéru

Zodpovednosť za vady softvéru sa týka situácií, keď softvér nespĺňa dohodnuté špecifikácie alebo nefunguje správne. V takom prípade má klient právo na odstránenie vád, zľavu z ceny alebo odstúpenie od zmluvy.

Zodpovednosť za škody sa týka situácií, keď vadné plnenie alebo porušenie zmluvných povinností spôsobí klientovi škodu, napríklad finančnú stratu. V takom prípade je dodávateľ povinný vzniknutú škodu uhradiť.

Súvislosť SLA so zodpovednosťou

SLA (Service Level Agreement) úzko súvisí so zodpovednosťou za vady a škody. SLA definuje úroveň služieb, ktoré má dodávateľ poskytovať po odovzdaní softvéru, vrátane rýchlosti reakcie na problémy, dostupnosti systému a ďalších parametrov. Ak dodávateľ nedodrží SLA, môže byť zodpovedný za vady alebo škody, ktoré tým klientovi vzniknú.

tags: #vady #riesenia #zmluva #softver