Denník Pravda: Príjmy a Zamestnanie na Slovensku – Pohľad na Súčasnú Situáciu a Zmeny

Slovenský trh práce a príjmy obyvateľstva sú neustále sa vyvíjajúcou témou, ktorá ovplyvňuje životy každého občana. V tomto článku sa pozrieme na aktuálne trendy, zmeny v zdaňovaní príjmov, vládne iniciatívy na podporu zamestnanosti a ďalšie faktory, ktoré formujú finančnú situáciu Slovákov.

Zdaňovanie Príjmov Fyzických Osôb: Čo Potrebujete Vedieť

Daňové priznanie je povinnosť, ktorej sa nevyhne väčšina pracujúcich Slovákov. Je preto dôležité vedieť, čo sa považuje za zdaniteľný príjem a aký typ daňového priznania použiť.

Čo sa Zahŕňa do Zdaniteľných Príjmov?

Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. To znamená, že ak ste v roku 2023 zarobili peniaze, ktoré nie sú výslovne oslobodené od dane, musíte ich uviesť vo svojom daňovom priznaní. Zahŕňa aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak ste daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou (t. j. máte na Slovensku trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiavate).

Do sumy celkových zdaniteľných príjmov pre účely povinnosti podať daňové priznanie (2 823,24 eura) sa nezahŕňajú príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, ak vybratím tejto dane je splnená daňová povinnosť, alebo ak daňovník neuplatní postup podľa § 43 ods. zákona o dani z príjmov.

Typy Daňových Priznaní: A alebo B?

Rozhodnutie, ktorý typ daňového priznania použiť, závisí od druhu príjmov, ktoré ste dosiahli. Ak ste dôchodca a mali ste iba príjmy zo závislej činnosti (zamestnania na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce), podávate daňové priznanie k dani z príjmov FO typu A.

Prečítajte si tiež: Pravda: Výhody pre seniorov

Dôchodkové dávky vyplácané na Slovensku a dávky rovnakého druhu vyplácané z povinného zahraničného poistenia sú od dane z príjmov oslobodené.

Najbežnejšie Príjmy v Daňovom Priznaní

Medzi najbežnejšie príjmy, ktoré sa uvádzajú v daňovom priznaní, patria:

• Príjmy zo zamestnania: Mzda, odmeny, benefity a iné plnenia zo závislej činnosti.
• Príjmy z podnikania: Ak ste SZČO (samostatne zárobkovo činná osoba), vaše príjmy z podnikania musia byť zahrnuté.
• Príjmy z prenájmu: Ak prenajímate byt alebo dom, tieto príjmy sa rovnako zaraďujú medzi zdaniteľné.
• Príjmy zo zahraničných platieb: Príjmy zo zdrojov v zahraničí, ktoré podliehajú zdaneniu na Slovensku.

Je dôležité si uvedomiť, že vyplnenie daňového priznania nie je len formalita. Je to záväzný dokument, ktorý musí správne odrážať vaše skutočné príjmy. Chyby alebo zamlčanie informácií môžu viesť k vysokým pokutám.

Iniciatívy na Podporu Zamestnanosti: Projekt "Právo na Prvé Zamestnanie"

Ministerstvo práce spustilo druhú fázu projektu „Právo na prvé zamestnanie“, ktorý má pomôcť najmä mladým a dlhodobo nezamestnaným nájsť si prácu.

Úspech Prvej Fázy a Ambície Pokračovania

Projekt „Právo na prvé zamestnanie“ sa osvedčil už vo svojej prvej fáze, ktorá odštartovala v máji 2024. Vytvorilo sa v nej 1 906 pracovných miest, pričom až 86 percent z nich obsadili mladí ľudia do 30 rokov. Až 76 percent účastníkov si dokázalo udržať prácu aj po skončení štátnej dotácie.

Prečítajte si tiež: Sociálny Fond a Peňažný Denník

Nová fáza projektu, nazvaná Právo na prvé zamestnanie 2, má ambíciu vytvoriť až 5 100 nových pracovných miest. Štát v rámci nej preplatí zamestnávateľovi 80 percent mzdy zamestnanca, maximálne však do sumy 1 010 eur mesačne.

Novinky v Druhej Fáze: Mentor pre Nováčikov

Najväčšou novinkou je zavedenie mentora, ktorý bude nováčikom k dispozícii počas prvých troch mesiacov. Jeho úlohou bude pomôcť im úspešne sa zorientovať v novom pracovnom prostredí.

Podmienky pre Uchádzačov

Podmienky pre uchádzačov zostávajú podobné ako v prvom kole. Záujemca musí byť evidovaný na úrade práce a nesmie mať na Slovensku odpracovaných súvislých šesť mesiacov. Pre absolventov stredných škôl platí podmienka jednomesačnej evidencie, pre vysokoškolákov trojmesačnej. Program však nie je obmedzený vekom a môžu sa do neho prihlásiť aj starší ľudia, ktorí doteraz neúspešne hľadali prácu alebo sa starali o rodinných príslušníkov.

Prínosy Projektu pre Zamestnancov, Zamestnávateľov a Štát

Tento projekt môže mať veľmi reálne a viacnásobné prínosy, a to nielen pre priamych účastníkov, ale aj pre štát a celú ekonomiku. Pre slovenských zamestnancov, najmä pre čerstvých absolventov, je tento program obrovskou príležitosťou, ako prekonať známy paradox prvého zamestnania: „Bez praxe ťa nezamestnajú, no prax nezískaš, ak ťa nikto nezamestná.“

Štedrá dotácia vo výške 80 % mzdy robí z mladého a neskúseného človeka pre zamestnávateľa finančne veľmi atraktívneho a nízkorizikového kandidáta. Pre uchádzača to znamená nielen získanie plateného miesta, ale predovšetkým neoceniteľnej 15-mesačnej praxe (9 mesiacov dotácia + 6 mesiacov povinnosť udržať miesto), ktorá mu dramaticky zvýši šance na trhu práce v budúcnosti.

Prečítajte si tiež: Realita platov

Z pohľadu štátu nejde o vyhodené peniaze, ale o strategickú investíciu, ktorá sa mu môže niekoľkonásobne vrátiť. Hoci na začiatku štát platí veľkú časť mzdy (aj keď z eurofondov), jeho cieľom je premeniť poberateľa sociálnych dávok na prispievateľa do systému. Úspešne zamestnaný človek začne platiť dane a odvody, čím plní štátnu kasu. Vysoká, 76-percentná miera udržateľnosti z prvej fázy projektu naznačuje, že tento model funguje.

Z dlhodobého hľadiska tak štát nielen znižuje výdavky na sociálnu podporu, ale získava aj nové príjmy. Okrem toho rieši aj ďalšie strategické problémy - bojuje proti odlivu mozgov (tzv. brain drain).

V konečnom dôsledku je tento program prínosný, pretože vytvára výhodnú situáciu pre všetky zúčastnené strany. Zamestnanec získa šancu, ktorú by inak možno nedostal. Zamestnávateľ získa motivovaného pracovníka s minimálnymi počiatočnými nákladmi. A štát investuje do budúceho daňového poplatníka a znižuje sociálne napätie spôsobené nezamestnanosťou mladých.

Živnostníci a Dane: Diskusia o Spravodlivosti

Okolo živnostníkov je opäť rozruch. Je to totiž jedna zo skupín, od ktorej by štát chcel získať viac peňazí do štátneho rozpočtu. V hre by mohli byť teda desiatky až stovky miliónov eur, ktoré podľa Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP), teda analytikov ministerstva financií, chýbajú v štátnej kase vo forme daní a odvodov. ÚHP počíta so sumou v intervale od 177 miliónov do 251 miliónov eur.

Daňovo-Odvodové Zaťaženie: Živnostníci vs. Zamestnanci

Táto diera má vznikať tak, že zamestnávanie na živnosť má priaznivejší daňovo-odvodový režim ako štandardný zamestnanecký pomer. Inými slovami, živnostníci zo svojej výplaty zaplatia oveľa menej na daniach ako klasickí „tépepéčkari“. Štát tak prichádza o peniaze preto, lebo niektorí živnostníci by mali byť zamestnaní v štandardnom zamestnaneckom pomere. Podľa analytikov bolo v roku 2021 takýchto fiktívnych živnostníkov celkovo 107-tisíc.

Štátni ekonómovia upozorňujú na to, že pre firmy môže byť zaujímavé spolupracovať so živnostníkom namiesto zamestnanca práve preto, že odvodovo-daňový režim je pri živnosti priaznivejší. „Ak slovenský zamestnávateľ platí živnostníkovi odmenu zodpovedajúcu mzdovým nákladom priemernej mzdy v roku 2023, teda náklady sú rovnaké, ako keby ho zamestnal, zarobí v čistom o 6 540 eur ročne viac, teda 545 eur mesačne, v porovnaní so zamestnancom,“ uvádzajú analytici Útvaru v štúdii.

Minister práce už dlhšie avizuje, že chce posilniť právomoci inšpektorátu práce. Živnostníkovi zostáva z príjmu citeľne viac ako zamestnancovi. Z tisíc eur zostane živnostníkovi, ktorý si uplatňuje paušálne výdavky, celkovo 686 eur. V prípade zamestnanca je to len 605 eur. Platí to v prípade, že suma tisíc eur tvorí celkové náklady práce. Ak to tak je, tak hrubá mzda zamestnanca je 734 eur a čistá mzda je následne práve 605 eur. V tomto prípade sa zamestnanec dostáva pod hranicu minimálnej mzdy. To je napríklad jedna zo súm, ktorá na firmy pri zamestnávaní živnostníkov netlačí.

Ak je celková cena práce, ktorá zahŕňa odvody zamestnanca, zamestnávateľa a daň, tisíc eur, vo forme čistej mzdy cinkne zamestnancovi 60 percent tejto sumy. Tento podiel postupne klesá so zvyšujúcou sa mzdou. Ak je cena práce 2000 eur je to 56 percent a ak 4000 eur tak je ten podiel 53 percent. Tieto podiely sa ale postupne môžu meniť.

Hľadanie Fiktívnych Živnostníkov

V celej diskusii je pomerne náročné určiť, kto je fiktívny živnostník. Čierne zamestnávanie na živnosť má viacero znakov. Napríklad, ak zvárač vykonáva činnosť pre firmu ako živnostník na základe rámcovej zmluvy o dielo podľa Obchodného zákonníka, pričom podľa tejto zmluvy nemôže dodať zváračské služby prostredníctvom iného subdodávateľa, teda ich musí vykonať osobne. Ak tiež nemôže dodávať tieto zváračské služby inej firme a zváračské výrobky, ktoré vyrobí, môže označiť iba obchodným menom firmy, pravdepodobne ide o švarcsystém.

Ak ale tento živnostník bude dodávať zváračské služby viacerým firmám, pričom ich bude môcť dodať aj subdodávateľsky prostredníctvom iných osôb, bude postupovať samostatne a bez príkazov iba podľa uzatvorenej zmluvy o dielo a aj v čase, ktorý si bude určovať sám, pravdepodobne nepôjde o švarcsystém.

Definície živnosti a závislej práce sú do značnej miery subjektívne. „Závislá činnosť a závislá práca je pojem, ktorý by mal spĺňať päť bodov. Ide o kontrolu a riadenie zamestnávateľa zamestnancom, začlenenie do pracovného kolektívu v rámci organizácie zamestnávateľa, pričom zamestnávateľ má organizovať danú prácu. Zamestnanec je veľakrát závislý na príjme plynúcom z daného pomeru.

Vo všeobecnosti je znakom živnosti viacero okolností. Napríklad to, či konkrétny klient má, alebo nemá, viacero klientov, či môže niekoho zamestnať a aj to, či pracuje samostatne.

Zároveň platí, že zamestnávanie ľudí na živnosť má svoje úskalia a živnosť nie je najlepšia forma na zamestnávanie ďalších ľudí. „Už len z toho dôvodu, že živnostník neobmedzene ručí celým svojím majetkom a existencia zamestnancov toto riziko výrazne zvyšuje tým, že prenáša veľkú časť zodpovednosti na zamestnávateľa. Zamestnanec podľa zákona ručí za svoje chyby len do výšky 4-násobku svojej mzdy.

Obmedzovanie živností by podľa Vlachynského tiež viedlo k utlmeniu ekonomickej aktivity. „Strata dodávateľskej flexibility by znamenala prepad aktivity. Po prvé, kontraktačné dodávky od živnostníkov volia firmy preto, že sú výhodnejšie, vedú k lepším hospodárskym výsledkom. Netrúfame si tento odhad kvantifikovať, no môžeme smelo odhadnúť, že problém by to bol obzvlášť v sektoroch ako stavebníctvo, poľnohospodárstvo a lesníctvo a do menšej miery IT.

Navyše sa nepredpokladá, že sa štátu podarí dostať do zamestnania všetkých ľudí, ktorých označí za fiktívnych živnostníkov. Mnohí živnostníci navyše dosahujú len malé obraty. Povinnosť platiť odvody má každý živnostník, ktorého príjmy v roku 2023 dosiahol príjmy, ktoré presahujú sumu 7 824 eur. Viac ako 170-tisíc živnostníkov teda tento príjem nedosahuje.

Preferencie Slovákov v Zamestnaní: Istota, Zaujímavosť, Príjem

Pre 90 percent ľudí je najdôležitejšia istota práce, za ktorou nasleduje jej zaujímavosť. Až na treťom mieste je vysoký príjem. Vyplýva to z výskumu Pracovné orientácie 2025, ktorý realizovala Katedra sociológie Filozofickej fakulty Univerzitnej Komenského (FiF UK) v Bratislave v spolupráci s agentúrou Focus.

Upozornili, že Slováci vnímajú prácu skôr inštrumentálne. So stanoviskom, že zamestnanie je iba spôsob, ako zarobiť peniaze, súhlasilo 46 percent opýtaných.

Obavy z Budúcnosti Trhu Práce: Digitalizácia a Migrácia

Respondenti sa vyjadrovali aj k dosahom digitalizácie. Viac než polovica populácie (53,7 percenta) si myslí, že nové technológie skôr zrušia, než vytvoria pracovné miesta. Za hlavné zdroje ohrozenia svojich pracovných miest respondenti označili migráciu pracovníkov zo zahraničia (29,8 percenta), presun výroby do lacnejších krajín (24,8 percenta) a rastúce nároky na nové zručnosti (23,6 percenta).

Sociológovia mapovali aj množstvo ľudí s viac pracovnými úväzkami.

Sociológovia konštatujú, že väčšina respondentov vníma pôsobenie odborov priaznivo, 59,5 percenta ľudí považuje silné odbory za dôležité pri obhajobe záujmov zamestnancov.

Zmeny v Zdaňovaní Príjmov od Roku 2025

Rok 2025 prináša niekoľko zásadných zmien v oblasti daní z príjmov, ktoré sa dotknú fyzických osôb, podnikateľov ako aj obchodných spoločností.

Zvýšenie Hranice pre 15% Sadzbu Dane pre Podnikateľov

U fyzických osôb dosahujúcich príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti dochádza k zvýšeniu hranice zdaniteľných príjmov (výnosov) zo 60 000 eur na 100 000 eur pre účely uplatnenia 15% sadzby dane.

Zníženie Sadzby Dane z Podielov na Zisku

V rámci zdaňovania podielov na zisku, podielov na likvidačnom zostatku spoločnosti alebo družstva a vyrovnacích podielov dochádza k zníženiu sadzby dane vyberanej zrážkou z 10% na 7%.

Podpora Elektromobility: Zníženie Zdanenia Nepeňažného Príjmu

V súčasnosti je nepeňažný príjem zamestnanca pri poskytnutí motorového vozidla na služobné a súkromné účely bez ohľadu na druh paliva stanovený vo výške 1% vstupnej ceny vozidla postupne znižovanej počas 8 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov. V rámci podpory elektromobility dochádza k zníženiu výšky zdanenia nepeňažného príjmu zamestnanca pri motorových vozidlách, ktoré majú v osvedčení o evidencii paliva/zdroj energie uvedenú skratku BEV alebo PHEV z 1% na 0,5% vstupnej ceny vozidla postupne znižovanej počas 8 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov.

Úprava Podmienok pre Uplatnenie Daňového Bonusu na Dieťa

V rámci legislatívnych zmien dochádza aj k úprave podmienok pre uplatnenie daňového bonusu na vyživované dieťa. Suma daňového bonusu bude takisto limitovaná percentom čiastkového základu dane (ČZD) daňovníka z príjmov zo závislej činnosti alebo podnikania. Od roku 2025 sa zvýši percentuálne započítanie základu dane, čo bude mať pozitívny dopad na rodiny s veľmi nízkym príjmom. Na druhej strane sa zavádza aj limit pre vysokopríjmových rodičov.

Rozšírenie Oslobodenia pre Športových Reprezentantov so Sluchovým Postihnutím

Rozširuje sa oslobodenie o odmeny športových reprezentantov so sluchovým postihnutím za dosiahnutý výsledok na deaflympíáde.

Možnosť Poukázať 2% Dane Rodičovi Dôchodcovi

Dopĺňa sa nové ustanovenie §50aa, ktoré zavádza možnosť daňovníkovi, ktorý je fyzickou osobou poukázať podiel zaplatenej dane vo výške 2% ním určenému rodičovi (rodičom), ktorý je dôchodcom.

tags: #denník #pravda #príjmy #a #zamestnanie