Priemerný plat na Slovensku: Realita za číslami

Rast miezd na Slovensku je často prezentovaný ako pozitívny jav, no pohľad do širšieho kontextu odhaľuje aj slabiny slovenskej ekonomiky. Samotný rast platov nemusí nutne znamenať, že ekonomika ako celok silnie. V porovnaní so zahraničím v niektorých oblastiach zaostávame, a to aj napriek tomu, že čísla na prvý pohľad vyzerajú dobre.

Vývoj priemernej mzdy na Slovensku

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky dosiahla v roku 2023 hodnotu 1430 eur. Medziročne sa zvýšila o 9,7 percenta, čo predstavuje zrýchlenie tempa rastu oproti roku 2022 o dva percentuálne body. V roku 2024 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda 1524 eur, čo predstavuje medziročný nárast o 6,6 %, teda o 94 eur.

Nominálny vs. Reálny rast miezd

Pri nominálnom raste miezd bol vývoj pre zamestnancov jednoznačne pozitívny. Avšak pri reálnom raste miezd je potrebné rozdeliť rok na dve polovice. V prvom polroku rast miezd nestačil na pokrytie inflácie, no v druhom polroku už bol zaznamenaný rast aj reálnych miezd. To znamená, že v prvom polroku rast miezd nedokázal prekonať rast cien. Na konci roku 2022 reálne mzdy klesli o viac ako sedem percent a postupne stúpali k nule, kam sa dostali v priemere na konci prvého polroku. Po dvoch rokoch prepadov mzdy dosiahli aj reálny rast, a to na úrovni 3,7 %.

Rôznorodosť rastu miezd v odvetviach

Priemerné zárobky medziročne nominálne vzrástli vo všetkých 19 sledovaných odvetviach ekonomiky v roku 2023. Avšak tempu inflácie nedokázalo odolať stále ešte desať z nich. Reálne mzdy za celý rok 2023 sa najviac znížili pracujúcim v umení, zábave a rekreácii, celkovo o 3,6 percenta. Naopak, najviac medziročne vzrástli reálne mzdy v činnostiach v oblasti nehnuteľností o 3,2 percenta. V roku 2024 priemerné mzdy medziročne nominálne aj reálne stúpli v 18 z 19 sledovaných odvetví, najmenej v stavebníctve a najvýraznejšie v distribúcii elektriny, plynu a pary. Jediným odvetvím, kde mzdy medziročne klesli, boli činnosti v oblasti nehnuteľností.

Porovnanie so zahraničím

V porovnaní s okolitými krajinami, Česko sa dlhodobo drží v úrovni priemerných zárobkov nad úrovňou Slovenska. Na druhej strane, maďarské priemerné platy boli dlhodobo pod tými slovenskými, zatiaľ čo Poliaci zarábali v priemere rovnako. Avšak ekonomiky Maďarska a Poľska začali priemer EÚ dobiehať, pričom nás dobehli, respektíve predbehli. Slovensku chýba štrukturálny reformný impulz, ktorý by dokázal reštartovať našu ekonomiku smer k znalostiam a inováciám. U susedov v Česku reálne mzdy klesli za minulý rok o 2,9 percenta.

Prečítajte si tiež: Prehľad príjmov a príspevkov

Parita kúpnej sily

Parita kúpnej sily odstraňuje cenové rozdiely v jednotlivých krajinách a umožňuje porovnať mzdy v rôznych štátoch. Ak by napríklad odvody boli na Slovensku nižšie, pozícia Slovenska by sa mohla výrazne zlepšiť. Daňové a odvodové zaťaženie je na Slovensku relatívne vysoké. Slovensko má dlhodobo vysoké najmä odvody, tie sú ale zase potrebné na to, aby štát mohol vyplácať dôchodky a rôznu sociálnu pomoc. Dlhodobé rezervy má Slovensko v oblasti dane z nehnuteľností.

Porovnanie s Európskou úniou

Podľa Eurostatu sú naše výplaty šieste najhoršie v rámci celej Európskej únie (EÚ). Iné dáta hovoria, že najmenej zarábajúcim ľuďom nestačia ich platy ani na zabezpečenie pokrytia výdavkov na dôstojný život. Suverénne najmenej podľa Eurostatu v rámci EÚ zarábajú Bulhari (1 125 eur), za ktorými nasledujú Maďari (1 408 eur). Spomedzi našich susedov sú v týchto štatistikách na tom horšie aj Poliaci so mzdami vo výške 1 505 eur v hrubom mesačne. K lídrom vo výške priemerných platov patrí Luxembursko (6 755 eur), Dánsko (5 634 eur) a Írsko (4 890 eur).

Regionálne rozdiely a rozdiely v sektoroch

Najviac zarábajú zamestnanci súkromných zahraničných firiem, platy štátnych zamestnancov zaostávajú. Zamestnanci súkromných domácich firiem zarábajú v priemere o 300 eur menej, zatiaľ čo pracovníci v štátnych inštitúciách majú priemerný plat 1 470 eur. Najvýraznejšie rozdiely v platoch sú v oblasti telekomunikácií, kde zamestnanci súkromných zahraničných firiem zarábajú v priemere o 600 eur viac ako v domácich. V IT sektore je priemerný základný mesačný plat v zahraničných firmách 2 650 eur, čo je o 300 eur viac ako v domácich. Administratívni pracovníci v súkromných zahraničných firmách majú priemerný mesačný plat 1 360 eur, zatiaľ čo ich kolegovia v štátnych inštitúciách zarábajú 1 230 eur a v súkromných domácich firmách 1 160 eur.

Vyššie mzdy na Slovensku tiež zásadne ovplyvňuje regionálnosť. Napriek tomu, že platy postupne rastú vo všetkých regiónoch, pretrvávajú značné rozdiely. V ostatných krajoch sa priemerné mzdy v súhrne za celý minulý rok pohybovali od 1195 eur v Prešovskom kraji do 1419 eur v Trenčianskom kraji. Všetky kraje počas roka 2024 zaznamenali medziročne nominálny aj reálny rast platov.

Najvyššie priemerné zárobky v hrubom presahujúce 2500 eur mali finančné a poisťovacie organizácie, ďalej dodávatelia elektriny, plynu a pary a tiež podniky pôsobiace v informáciách a komunikácii. Najnižšie zárobky majú dlhodobo, a platilo to aj v roku 2024, zamestnanci ubytovacích a stravovacích služieb. Ich priemerná mzda vlani dosiahla iba 889 eur.

Prečítajte si tiež: Zmeny v Príjmoch a Zamestnanosti

V prvom štvrťroku 2025 dosiahla najvyššiu priemernú mesačnú mzdu štatistici zaznamenali v odvetví finančných a poisťovacích činností, kde po prvý raz spomedzi všetkých odvetví prekročila hranicu 3100 eur. Viac než 2600 eur mesačne zarábali aj zamestnanci v informáciách a komunikácii, ako aj v dodávke elektriny, plynu a pary. Z regionálneho pohľadu si nadpriemerné mzdy udržal iba Bratislavský kraj (1901 eur). V ostatných krajoch sa mzdy pohybovali od 1179 eur v Prešovskom kraji do 1417 eur v Trenčianskom kraji.

Učiteľské platy

V roku 2023 bol priemerný plat pedagógov a pedagogičiek v základných a stredných školách 1 744,40 eura v hrubom za mesiac. Rok predtým to bolo 1 550,20 eura. V porovnaní s rokom 2022 priemerné učiteľské platy vzrástli o 12,5 percenta. Oproti minulému roku sa tak reálne učiteľské platy zdvihli len o približne 2 percentá.

Minimálna mzda

Približne 200-tisíc ľudí si od začiatku budúceho roka platovo výrazne polepší. Najmenej zarábajúci Slováci, ktorí od januára 2026 uvidia vo svojich výplatách takmer o 100 eur viac, ako dostávajú teraz, si však nebudú musieť od šéfa pýtať zvýšenie mzdy. Aktuálna legislatíva určuje, že najnižšia výplata v hospodárstve sa vyráta ako 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov. Pre nás je tak kľúčový rok 2024, v ktorom priemerný zamestnanec zarábal 1 524 eur v hrubom za mesiac. Znamená to, že výška minimálnej mzdy v prvom stupni náročnosti práce bude v roku 2026 až 915 eur - aktuálne je to 816 eur.

Od výšky minimálnej mzdy sa odvíja nielen budúcnosť dôchodkov a zdravie verejných financií, ale aj schopnosť Slovenska konkurovať vyspelým ekonomikám Európskej únie, kde sú platy stále na výrazne vyššej úrovni. Zároveň je potrebné pripomenúť, že nie každý zamestnanec, ktorý má minimálnu mzdu, zarobí od budúceho roka spomínaných 915 eur. Týchto stupňov je celkovo šesť a sú do nich zaradené rôzne povolania. Do prvého stupňa so základným platom sú zaradené povolania ako upratovačka, chyžná či pomocná sila v kuchyni. Najvyšší šiesty stupeň zahŕňa tvorivé riešenie najzložitejších úloh s najvyššou mierou zodpovednosti.

Keďže sa nová minimálna hodinová mzda zvýši od budúceho roka zo súčasných 4,70 eura na 5,26 eura, automaticky a výrazne stúpnu aj všetky zákonné príplatky naviazané práve na túto sadzbu. Najciteľnejší bude nárast pri príplatku za prácu v nedeľu, ktorý je štandardne vo výške 100 percent minimálnej hodinovej mzdy. Podobne si polepšia aj tí, ktorí pracujú v sobotu. Zvýšenie sa dotkne aj nočných zmien. Príplatok za nočnú prácu sa zvýši z terajších 1,724 eura na 2,10 eura za hodinu, čo predstavuje 40 percent minimálnej hodinovej mzdy.

Prečítajte si tiež: Pravda: Výhody pre seniorov

Faktory ovplyvňujúce rast miezd

Rastúca inflácia na začiatku roka 2025 spomalila reálny rast platov len na úroveň 1 %, čo je najpomalší rast reálnych miezd od posledného štvrťroka 2023. Podľa poslednej prognózy Národnej banky Slovenska (NBS) by mali ceny v najbližšom období rásť ešte viac.

Problémom slovenskej ekonomiky je, že do určitej miery sa zdroje ďalšieho rastu miezd vyčerpávajú. Dôvodom je to, že Slovensko stráca konkurencieschopnosť. Ekonomický model Slovenska bol v minulosti postavený na lacnej pracovnej sile. V súčasnosti už tento model nefunguje.

tags: #denník #pravda #priemerný #plat