
Diabetická polyneuropatia je častou a závažnou komplikáciou cukrovky, ktorá postihuje periférne nervy. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na diabetickú polyneuropatiu, jej prejavy, súvislosť s invalidným dôchodkom a ďalšie relevantné informácie.
Diabetická polyneuropatia (DPN) predstavuje poruchu funkcie periférnych nervov u ľudí trpiacich cukrovkou. Najvýznamnejším rizikovým faktorom pre vznik DPN je hyperglykémia, teda zvýšená hladina cukru v krvi, a s tým spojená dĺžka trvania diabetu.
Klinicky sa DPN prejavuje najmä ako:
Pacienti sa často sťažujú na:
Diabetická noha je postihnutie dolných končatín u diabetikov, ktoré predstavuje rozsiahly problém z medicínskeho, spoločenského a ekonomického hľadiska. U diabetikov ľahko dochádza k vzniku otlakov, popálenín a drobných úrazov. Keďže diabetická noha často nebolí, pacienti im nevenujú pozornosť a neošetrujú si drobné poranenia.
Prečítajte si tiež: Prevencia diabetickej nohy
Ďalšou rizikovou skupinou sú pacienti s motorickou neuropatiou. U diabetikov je znížená tvorba potu, čo spôsobuje, že koža na nohách je menej elastická a náchylnejšia k tvorbe trhliniek a poranení.
Na Slovensku upravuje problematiku invalidného dôchodku a ťažkého zdravotného postihnutia zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Preukaz ŤZP (Ťažko Zdravotne Postihnutý) slúži na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Aj keď sám o sebe nezakladá právo na invalidný dôchodok, jeho držitelia majú nárok na rôzne finančné zľavy.
Cieľom preukazu ŤZP je podporiť sociálne začlenenie osôb s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti pri zachovaní ich ľudskej dôstojnosti a rovnosti. Na Slovensku tento doklad upravuje zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Tento zákon spomína štyri základné oblasti, kde môžu byť kompenzované sociálne dôsledky zdravotného postihnutia: mobilita a orientácia, komunikácia, zvýšené výdavky a sebaobsluha.
Rozlišujeme dve formy preukazu ŤZP:
Prečítajte si tiež: Polyneuropatia a sociálne dávky
Jeho vydanie schvaľuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v mieste trvalého bydliska. Pred jeho samotným vydaním žiadateľ absolvuje lekársku posudkovú činnosť, počas ktorej sa posudzuje jeho zdravotný stav a miera funkčnej poruchy.
Táto činnosť zahŕňa:
Pre vydanie tohto dokladu je potrebné, aby zdravotné postihnutie malo dlhodobý charakter (predpokladá sa trvanie funkčnej poruchy najmenej 12 mesiacov). Prechodné zdravotné stavy alebo dočasné poruchy zvyčajne nie sú dôvodom na vydanie preukazu.
Ak je žiadosť o preukaz zamietnutá, máte právo sa odvolať proti rozhodnutiu. V rámci odvolania sa môže predložiť nový zdravotný posudok alebo iné dokumenty na podporu žiadosti.
Ak trpíte týmito diagnózami, môžete o tento preukaz požiadať:
Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca o diabetickej polyneuropatii
Telesné postihnutia
Zmyslové postihnutia
Duševné poruchy a poruchy správania
Chronické ochorenia a systémové poruchy
Poruchy centrálneho nervového systému
Poruchy tráviaceho systému a výživy
Poruchy imunitného systému
Poruchy zvieračov a močového systému
Detské diagnózy a špecifické stavy
Tieto diagnózy môžu byť špecifikované alebo rozšírené podľa lekárskej posudkovej činnosti, ktorá určí mieru funkčnej poruchy, odkázanosť na pomoc a potrebu kompenzácie. Presný zoznam a kritériá sú uvedené v prílohe č. 3 zákona.
Každý žiadateľ je posudzovaný individuálne. Aj keď niektoré diagnózy sú v zákone explicitne uvedené, miera funkčnej poruchy a sociálnych dôsledkov môže byť rôzna a závisí od konkrétnych okolností osoby.
Invalidný dôchodok posudzuje Sociálna poisťovňa na základe úplne iného zákona ako preukaz ŤZP. Podľa zákona sa za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím považuje fyzická osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.
Miera funkčnej poruchy vyjadruje v percentách, do akej miery dané ochorenie obmedzuje funkčnosť organizmu. Zoznam zdravotných postihnutí s mierou funkčnej poruchy sa nachádza v prílohe č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z.
Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priniesol rozsiahle zmeny v systéme sociálneho poistenia na Slovensku. Nasledujúci prehľad poukazuje na niektoré z kľúčových úprav a ustanovení, ktoré ovplyvňujú posudzovanie nároku na invalidný dôchodok a iné dávky.
Zákon definuje povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov v oblasti sociálneho poistenia. Zamestnávatelia sú povinní platiť poistné za svojich zamestnancov a dodržiavať predpisy týkajúce sa garančného poistenia v prípade platobnej neschopnosti. Zamestnanci majú právo na dávky v prípade choroby, materstva, invalidity, staroby a úmrtia.
Zákon upravuje podmienky vzniku povinného dôchodkového poistenia pre rôzne skupiny osôb, vrátane zamestnancov, samostatne zárobkovo činných osôb a fyzických osôb starajúcich sa o dieťa. Stanovuje tiež pravidlá pre výpočet vymeriavacieho základu a platenie poistného na dôchodkové poistenie.
Zákon definuje podmienky nároku na nemocenské dávky, vrátane dĺžky trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a výpočtu výšky dávky. Upravuje tiež situácie, kedy vzniká dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky a ako sa posudzuje rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky.
Zákon stanovuje podmienky nároku na starobný a predčasný starobný dôchodok, vrátane dôchodkového veku a doby poistenia. Upravuje tiež výpočet výšky dôchodku a podmienky jeho vyplácania.
Zákon definuje podmienky nároku na invalidný dôchodok, pričom sa zohľadňuje miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Upravuje tiež proces posudzovania invalidity a výpočet výšky invalidného dôchodku. Dôležité je, že trvanie invalidity sa posudzuje podľa zákona.
Zákon upravuje garančné poistenie, ktoré chráni zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Stanovuje podmienky nároku na dávku garančného poistenia a spôsob jej výpočtu.
Zákon obsahuje prechodné ustanovenia, ktoré upravujú situácie, kedy nárok na dávku vznikol pred účinnosťou novely zákona. Tieto ustanovenia zabezpečujú, aby sa dávky vyplácali v súlade s predpismi platnými v čase vzniku nároku.
Zákon zaviedol niekoľko prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. augusta 2006. Fyzickej osobe uvedenej v § 15 ods. 1 písm. a), ktorá sa prihlásila na dôchodkové poistenie do 31. decembra 2006, vznikne povinné dôchodkové poistenie od 1. augusta 2006, ak takouto fyzickou osobou je od 1. augusta 2006. Ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu do 31. júla 2006, nárok na dávku garančného poistenia sa po 31. júli 2006 posudzuje podľa zákona účinného do 31. júla 2006.
Ak dôvod na poskytovanie nemocenskej dávky vznikol do 31. júla 2006, posudzuje sa nárok na nemocenskú dávku po 31. júli 2006 podľa zákona účinného do 31. júla 2006. Nemocenská dávka a materské, na ktoré vznikol nárok do 31. júla 2006 a nárok na ich výplatu trvá aj po tomto dni, vyplácajú sa po 31. júli 2006 podľa predpisov účinných do 31. júla 2006.
Osobný mzdový bod určený za každý kalendárny rok pred 1. januárom 2004 je najviac v hodnote 3, ak nárok na dôchodkovú dávku vznikne po 31. decembri 2003.
Ak nárok na úrazovú rentu vznikol v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006, Sociálna poisťovňa prizná úrazovú rentu na žiadosť poškodeného najskôr od 1. augusta 2006 podľa tohto zákona. Ak nárok na pozostalostnú úrazovú rentu podľa § 272 ods. 4 vznikol v období od 1. januára 2004 do 31. júla 2006, Sociálna poisťovňa prizná pozostalostnú úrazovú rentu po zvýšení podľa tohto zákona.
Ak konanie o dávke v nezamestnanosti bolo začaté pred 1. augustom 2006 a o dávke v nezamestnanosti sa rozhodne po 31. júli 2006, posudzuje sa nárok na dávku v nezamestnanosti podľa predpisov účinných do 31. júla 2006. Dávka v nezamestnanosti, na ktorú vznikol nárok do 31. júla 2006 a nárok na jej výplatu trvá aj po tomto dni, vypláca sa po 31. júli 2006 podľa predpisov účinných do 31. júla 2006.
Diabetická polyneuropatia môže významne ovplyvniť schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Bolesti, pálenie a znížená citlivosť v končatinách môžu obmedziť mobilitu, manuálnu zručnosť a schopnosť vykonávať fyzicky náročné práce. Autonómna neuropatia môže spôsobiť problémy s trávením, srdcovou činnosťou a reguláciou krvného tlaku, čo môže viesť k únave a zníženej výkonnosti.
V závislosti od závažnosti postihnutia a individuálnych okolností môže diabetická polyneuropatia viesť k zníženiu schopnosti vykonávať prácu na plný úväzok alebo dokonca k úplnej neschopnosti pracovať. V takýchto prípadoch môže byť osoba so zdravotným postihnutím oprávnená na invalidný dôchodok.
Pri posudzovaní invalidity sa zohľadňuje miera funkčnej poruchy, ktorá vyjadruje v percentách, do akej miery dané ochorenie obmedzuje funkčnosť organizmu. V prípade diabetickej polyneuropatie sa posudzuje postihnutie nervového systému, poruchy mobility, zmyslové poruchy (napr. zrakové postihnutie v dôsledku diabetickej retinopatie) a ďalšie komplikácie, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku cukrovky.
Miera funkčnej poruchy sa určuje na základe lekárskych vyšetrení a posudkov, ktoré hodnotia rozsah a závažnosť postihnutia. Pri posudzovaní invalidity sa zohľadňujú aj ďalšie faktory, ako je vek, vzdelanie, kvalifikácia a predchádzajúce pracovné skúsenosti osoby so zdravotným postihnutím.
Príloha č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z. z. obsahuje zoznam zdravotných postihnutí s mierou funkčnej poruchy. Tento zoznam je rozsiahly a zahŕňa rôzne ochorenia a stavy, ktoré môžu viesť k ťažkému zdravotnému postihnutiu. Pri posudzovaní nároku na preukaz ŤZP alebo invalidný dôchodok sa vychádza z tohto zoznamu a z individuálneho posúdenia zdravotného stavu žiadateľa.
tags: #diabetická #polyneuropatia #invalidný #dôchodok #podmienky