Diagnostika a Pedagogika Mentálne Postihnutých: Komplexný Pohľad

Pedagogika mentálne postihnutých, často označovaná aj ako psychopédia, je komplexná a dynamicky sa rozvíjajúca oblasť špeciálnej pedagogiky. Zaoberá sa teóriou a praxou edukácie a (re)habilitácie osôb s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na pedagogiku mentálne postihnutých, vychádzajúc z definícií A. Vančovej a ďalších významných autorov, a zároveň poukazuje na jej interdisciplinárny charakter a význam pre spoločnosť.

Definícia a podstata pedagogiky mentálne postihnutých

Podľa Vančovej (2005) je pedagogika mentálne postihnutých vedným odborom špeciálnopedagogických vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou špeciálnej edukácie a edukatívnej (re)habilitácie mentálne postihnutých osôb. Objektom tohto vedného odboru sú osoby s mentálnym postihnutím od ranného veku až po starobu.

Bajo (in Bajo - Vašek, 1994) definuje psychopédiu (pedagogiku mentálne postihnutých) ako vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá rozvojom, výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých osôb a mentálne postihnutých osôb s viacerými chybami. Ako vedný odbor pozostáva z teoretického základu, metodológie, histórie odboru, z teórie vyučovania a teórie výchovy. Predmetom psychopédie je tiež psychopedická diagnostika a skúmanie prejavov a spoločenských dôsledkov mentálneho postihnutia.

Z týchto definícií vyplýva, že pedagogika mentálne postihnutých sa zameriava na komplexný rozvoj jednotlivca s mentálnym postihnutím, s cieľom umožniť mu plnohodnotné zapojenie do spoločnosti.

Mentálna retardácia: Definovanie a stupne

Špeciálna pedagogika chápe mentálne postihnutie ako nedostatočnú schopnosť poznané veci transformovať do myšlienok a udalostí. Mentálna retardácia je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie (IQ pod 70), ktorá sa prejavuje už v útlom detskom veku. Delí sa na oligofréniu a demenciu.

Prečítajte si tiež: Ako diagnostikovať pomôcky v materskej škole?

Oligofrénia (slabomyseľnosť) je obmedzenie vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových, a narušenie intelektu. Je zdedená alebo vrodená, poprípade vzniká v ranom období detstva, spravidla do 2. roku života. Tento stav je trvalý, trvá počas celého života a nemožno ho odstrániť.

Príčiny oligofrénie môžu byť:

• Biologicky podmienené, ktoré súvisia s poškodením mozgu.
• Sociálne podmienené, t.j. extrémna výchovná zanedbanosť.

Demencia je neskôr získaná porucha mentálnych, povahových i duševných schopností. Vzniká ako následok nejakého ochorenia, úrazov po 2. roku života.

Stupeň mentálnej retardácie sa zisťuje testami inteligencie a je vyjadrený číselným kvocientom IQ. Za normu platí hodnota IQ okolo 100. Na základe toho rozlišujeme:

• Debilitu - ľahká mentálna retardácia (IQ 70-50) - je vychovávateľný a vzdelávateľný.
• Imbecilitu - stredná mentálna retardácia (IQ 49-35) - nie je vzdelávateľný, iba vychovávateľný.
• Idiocitu - ťažká a hlboká mentálna retardácia (IQ 34-0) - nie je vzdelávateľný a vychovávateľný.

Autizmus je vrodená neschopnosť nadviazania kontaktu s ostatnými ľuďmi.

Prečítajte si tiež: Diagnostika a rehabilitácia mozgu

V každom meste existujú osobitné školy a pomocné školy, kde chodia mentálne postihnuté deti. školu. Dva typy: eretická forma - nekľud, pohyblivosť, vých.

• Stredne ťažká duševná zaostalosť - imbecilita (IQ 35-49) - výrazné obmedzenie schopnosti človeka. Pokladajú sa za nevzdelávateľných a čiastočne vychovávateľných. Obyčajne sú zaradený do ústavov. Znaky - primitívne myslenie, oneskorená reč, manuálne nezručný, agramatická reč, poruchy výslovnosti. Výchova - osvojenie základných hygienických návykov, sebaobsluha, základné spoločenské návyky - nesamostatný, stála starostlivosť.
• Ťažká duševná zaostalosť - idiocia (IQ 20-34).
• Hlboká duševná zaostalosť - hlboká idiocia (IQ menej ako 20). Ani v dospelosti nedosahujú rozumové schopnosti ako 2. ročné dieťa. Dohovára sa cez neverbálne znaky, posunky. Vyžadujú aj lekársku opateru, dožívajú sa veku do 30 rokov. Príčiny - genetické, v tehotenstve, ožiarením.

Populácia s mentálnou retardáciou v SR: 2-2,5% - bez komplikácii, 0,3-0,4% - s komplikáciami.

Downov syndróm

Downov syndróm bol prvýkrát popísaný v roku 1866. Ide o chorobu spôsobenú chromozómovou chybou - jeden nadpočetný chromozóm u chromozómového páru 21. Túto chorobu nevieme liečiť, ale treba ísť až po najvyššiu možnú hranicu (sú i na SŠ). Vyžadujú si starostlivosť rodiny a školy. Intelektový rast sa zastavuje okolo 15 roku. Radi nadväzujú kontakt, nemajú radi zmenu.

Prečítajte si tiež: Viac o diferenciálnej diagnostike ťažkého mentálneho postihnutia

tags: #diagnostika #v #pedagogike #mentálne #postihnutých