Starostlivosť o mentálne postihnutého človeka

Mentálne postihnutie predstavuje komplexnú problematiku, ktorá si vyžaduje citlivý a individuálny prístup. Ľudia s mentálnym postihnutím sú rôznorodá skupina s osobitnými potrebami a schopnosťami. Cieľom starostlivosti je umožniť im plnohodnotný život, podporovať ich samostatnosť a integráciu do spoločnosti.

Charakteristika mentálneho postihnutia

Mentálne postihnutie nie je choroba, ale vrodený stav alebo stav získaný v ranom veku, ktorý sa vyznačuje obmedzením rozumových a adaptívnych schopností. Môže byť spôsobené genetickými príčinami, fyzickým poškodením mozgu alebo vplyvom vonkajších faktorov v prenatálnom, perinatálnom alebo postnatálnom období.

Medzi charakteristické znaky mentálneho postihnutia patrí:

• Oslabená schopnosť koncentrácie
• Oslabená krátkodobá pamäť
• Problémy s učením a chápaním komplexných myšlienok
• Deficit schopnosti prispôsobiť sa kultúrnym požiadavkám spoločnosti

Je dôležité si uvedomiť, že každý človek s mentálnym postihnutím je jedinečný a má individuálne silné a slabé stránky. Niektoré schopnosti môžu byť vysoko vyvinuté, zatiaľ čo iné sú oslabené. Medzi tieto schopnosti patrí komunikácia, sebestačnosť, sociálny kontakt, praktické zručnosti, schopnosť čítať a počítať, pracovať a všeobecná schopnosť a iniciatíva využívať možnosti a žiť nezávisle.

Stupne mentálneho postihnutia a potreba podpory

V súčasnosti sa pri hodnotení mentálneho postihnutia kladie dôraz na mieru podpory, ktorú človek potrebuje. Rozlišujeme štyri stupne podpory:

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

• Občasná podpora: Potrebná len krátkodobo, v prechodných životných situáciách.
• Obmedzená podpora: Časovo obmedzená, ale nie občasného charakteru.
• Rozsiahla podpora: Priebežná podpora potrebná aspoň v niektorom prostredí, kde sa človek pohybuje.
• Úplná podpora: Vysoká intenzita podpory potrebná vo všetkých typoch prostredia a celoživotne.

Stupeň mentálneho postihnutia nám nehovorí nič o tom, o akého človeka sa jedná a aké sú jeho potreby.

Špecifiká psychického prežívania

Psychické prežívanie vlastného postihnutia je u ľudí s mentálnym postihnutím veľmi individuálne. Niektorí si svoje postihnutie uvedomujú a sú s ním stotožnení, zatiaľ čo iní sa vnímajú menejcenne alebo si svoje postihnutie neuvedomujú vôbec.

Sociálna rehabilitácia ako kľúčový nástroj

Sociálna rehabilitácia zohráva zásadnú úlohu pri integrácii ľudí s mentálnym postihnutím do spoločnosti. V zmysle zákona o sociálnych službách č. 448/2008 je možné poskytovať odbornú činnosť na podporu samostatnosti, nezávislosti, sebestačnosti, aktivizovanie schopností a posilňovanie návykov pri sebaobsluhe, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť a pri základných sociálnych aktivitách.

Pre cieľovú skupinu ľudí s mentálnym postihnutím je kľúčová práve sociálna rehabilitácia tak, ako je popísaná v zákone o sociálnych službách (vynímajúc nácvik Braillovho písma, pokiaľ predpokladáme, že nemajú pridružené i zrakové postihnutie). Najväčší dôraz je pritom kladený najmä na podporu samostatnosti, aktivizovanie schopností a sociálnu komunikáciu. Takúto sociálnu rehabilitáciu je potrebné poskytovať kontinuálne, nie je to otázka krátkodobého tréningu. Ľudia s mentálnym postihnutím totiž potrebujú vzhľadom k svojmu postihnutiu podporovať svoje schopnosti a zručnosti neprestajne, nakoľko po čase môžu prirodzene zabudnúť i to, čo sa už naučili.

Vhodná forma poskytovania sociálnej rehabilitácie pre ľudí s mentálnym postihnutím je vzdelávanie v podobe pravidelných skupinových stretnutí (ambulantná forma), ale i semináre, sústredenia, či pobytové aktivity (pobytová forma).

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

Metódy sociálnej rehabilitácie

Pri sociálnej rehabilitácii sa využívajú rôzne metódy, ktoré aktivizujú a podporujú rozvoj schopností ľudí s mentálnym postihnutím:

• Hry: Stmeľujú skupinu, sú zábavné a minimalizujú napätie. Podporujú sebakontrolu, spoluprácu a verbálny kontakt.
• Diskusie: Umožňujú vyjadriť rôzne pohľady na vec, uvažovať premyslenejšie, kooperovať a reflektovať vlastné i cudzie pocity, názory a skúsenosti.
• Brainstorming: Podporuje kreativitu a získavanie originálnych nápadov.
• Dotykové aktivity: Môžu urobiť ľudí šťastnejšími, ale je potrebné rešpektovať osobný priestor každého účastníka.
• Rozprávanie a načúvanie: Podporuje slobodu vo vyjadrovaní myšlienok a pocitov a akceptovanie názorov iných.
• Hranie rolí: Umožňuje vyjadriť skryté pocity, prediskutovať problémy, praktizovať empatiu a skúšať nové správanie.
• Relaxačné techniky: Navodzujú príjemnú atmosféru, uvoľňujú a podporujú koncentráciu.

Kto sa zúčastňuje sociálnej rehabilitácie?

Okrem ľudí s mentálnym postihnutím sa stretnutí zúčastňuje líder skupiny (človek, ktorý vykonáva sociálnu rehabilitáciu) a jeden alebo viac asistentov. Líder a asistent podporujú sebaobhajcov v ich práci - zaznamenávajú názory jednotlivých účastníkov, pokiaľ to je potrebné, usmerňujú diskusiu, ponúkajú problémy, k riešeniam ktorých by sa malo stretnutie dopracovať. Líder reflektuje priania a potreby účastníkov skupiny a podriaďuje im svoje predstavy a plány.

Požiadavky na lídra sociálnej rehabilitácie

Na zabezpečenie sociálnej rehabilitácie je potrebné vytvoriť vhodné prostredie na pravidelné stretávania sa (pokiaľ sa aktivity nerobia v teréne - na pobytoch, víkendoch, kedy sa tvorí osobitný rozpočet), čo znamená prevádzkové náklady, náklady na zabezpečenie techniky, komunikačné náklady, mzdové náklady. Vhodné je najmä vzdelanie v oblasti špeciálnej pedagogiky, sociálnej pedagogiky, sociálnej práce, psychológie a pod.

Čo sa týka vlastností a zručností, nevyhnutnou súčasťou charakteristík dobrého lídra by mal byť individualizovaný a diferencovaný prístup k ľuďom s mentálnym postihnutím, poznanie a spolupráca s klientom a jeho okolím, rešpektovanie noriem a hodnôt prostredia, z ktorého klienti pochádzajú a samozrejme, empatia, flexibilita a tvorivosť. Mal by byť stotožnený so svojou vedúcou pozíciou. Mal by byť zrelou osobnosťou, nemal by do diania skupiny prenášať svoje problémy, svoju rolu v skupine by mal brať zodpovedne. Na druhej strane by mal vedieť ustúpiť v prípade potreby do pozadia a nepresadzovať sa na úkor ostatných.

Mal by mať dobré komunikačné schopnosti, ktoré sa prejavia ako vo verbálnej, tak i neverbálnej komunikácii. To znamená, že by mal udržiavať očný kontakt, adekvátne neverbálne komunikovať (usmievať sa, prikyvovať, dodržiavať primeraný telesný odstup, vhodne využívať signály posturiky - komunikácie prostredníctvom tela, haptiky - hmatu a pod.). Aj vo svojom verbálnom prejave by mal dodržiavať určité zásady, medzi ktoré patrí napríklad: sumarizácia toho, čo druhá osoba vyjadrila; využívanie otvorených otázok dávajúcich priestor pre vyslovenie väčšieho množstva informácií a názorov; opakovanie kľúčových slov, ktoré účastníci najčastejšie používajú v diskusiách; oslovovanie sebaobhajcov krstným menom; povzbudzovanie k diskusii menej aktívnych členov skupiny. Vhodné je, aby sa líder nepresadzoval v diskusiách, nerozprával príliš veľa, čo by mohlo zmonopolizovať diskusiu. Taktiež by nemal prerušovať sebaobhajcov, pokiaľ sa vo svojom prejave držia myšlienkovej línie debaty. Mal by spolupracovať so supervízorom.

Prečítajte si tiež: Všetko o poručníctve a náhradnej starostlivosti

Neustály sebarozvoj, sebavzdelávanie, čerpanie nových informácií by mali byť pre lídra samozrejmosťou. Dobrý líder by mal mať v sebe neustálu túžbu po sebazdokonaľovaní v prospech ľudí, ktorých podporuje, mal by čerpať vedomosti a poznatky z oblasti pedagogiky a psychológie, sledovať nové trendy podpory a stimulácie ľudí s mentálnym postihnutím, spolupracovať s kompetentnými organizáciami, inštitúciami, odborníkmi. Mal by sa učiť zo skúseností nielen iných, ale i vlastných, reflektovať svoju prácu a vytvárať nové postupy, skúšať nové techniky a overovať si ich v spolupráci s klientmi a následne vhodne aplikovať a odovzdávať svoje poznatky iným kolegom. Mal by používať jazyk zrozumiteľný ľuďom s mentálnym postihnutím, to znamená jednoducho a zrozumiteľne vyjadriť vlastné myšlienky, nepoužívať slang, odborné výrazy. Mal by byť trpezlivý. Sociálna rehabilitácia ľudí s mentálnym postihnutím nie je len otázka pár stretnutí s odborníkom. Pokiaľ má splniť svoj účel, je potrebné stretávať sa kontinuálne, v zmysle celoživotného vzdelávania.

Práca s rodinou a okolím

Veľmi dôležité je uvedomiť si aj to, že dobré výsledky zaručuje nielen práca so samotným človekom s mentálnym postihnutím, ale aj práca s jeho rodinou prípadne iným blízkym okolím, v ktorom sa človek s MP pravidelne pohybuje. Pokiaľ ho totiž jeho prostredie nepodporuje, nepadajú snahy o jeho sociálnu rehabilitáciu na úrodnú pôdu.

Možnosti sociálnych služieb

Na Slovensku existuje široká škála sociálnych služieb, ktoré sú určené pre ľudí s mentálnym postihnutím. Tieto služby im poskytujú podporu a pomoc v rôznych oblastiach života. Medzi najčastejšie využívané patria:

• Zariadenia podporovaného bývania: Poskytujú ubytovanie a sociálne poradenstvo v prostredí, ktoré simuluje rodinné/komunitné prostredie.
• Zariadenia pre seniorov: Určené pre osoby v dôchodkovom veku, ktoré potrebujú pomoc a podporu.
• Zariadenia opatrovateľskej služby: Poskytujú starostlivosť osobám, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby.
• Rehabilitačné strediská: Zamerané na osoby so zrakovým alebo sluchovým postihnutím.
• Domovy sociálnych služieb: Poskytujú sociálnu službu ambulantnou, alebo týždennou pobytovou formou osobám, ktoré sú odkázané na pomoc iných fyzických osôb.
• Špecializované zariadenia: Určené pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ako je Parkinsonova choroba, Alzheimerova choroba, schizofrénia, demencia a iné.
• Denné stacionáre: Poskytujú sociálnu službu počas dňa osobám, ktoré sú odkázané na pomoc inej fyzickej osoby.
• Opatrovateľská služba: Poskytuje pomoc v domácom prostredí osobám, ktoré sú odkázané na pomoc inej osoby.
• Prepravná služba: Určená pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú odkázané na individuálnu prepravu.
• Sprievodcovská a predčitateľská služba: Poskytuje sprievod a predčítanie osobám so zdravotným postihnutím.
• Sprostredkovanie tlmočníckej služby a osobnej asistencie: Pomoc pri vykonávaní administratívnych úkonov, vyhľadávaní tlmočníkov a osobných asistentov a vedenie ich databázy.

Dôležitosť mentálneho zdravia

Pri starostlivosti o mentálne postihnutého človeka je nevyhnutné dbať aj na jeho mentálne zdravie. Naša psychika závisí aj od toho, ako sa cítime fyzicky. A platí to aj naopak. Keď nie je v poriadku naša psychika, skôr či neskôr si to odnesie celý náš organizmus. Mentálne zdravie je teda rovnako dôležité, v žiadnom prípade ho nemôžeme podceňovať a treba sa o neho starať.

Prečo sú ľudia s mentálnym postihnutím "iní"?

Ľudí s mentálnym postihnutím zvyknú v spoločnosti nazývať, že sú „iní“. V čom spočíva táto inakosť? Každá spoločenská doba má svoje ideály krásy a hodnoty, ktoré uznáva. V minulosti, aj v dnešnej dobe sú nastavené určité normy, podľa ktorých si ľudia vytvárajú svoje postoje. Byť mladý, krásny, bohatý, zdravý… byť vzdelaný, úspešný, mocný. Mohli by sme vymenúvať veľa rôznych prívlastkov. Koľko obmedzení majú týmito tzv. normami postavených ľudia s mentálnym postihnutím, ak ich začneme porovnávať s ideálmi krásy a úspešnosti. Väčšina zdravotných postihnutí prináša zo sebou aj určité fyzické symptómy, znaky. Nemať všetko súmerné, krásne znamená odlišovať sa. Mať určité limity, ktoré človeku zabránia dosiahnuť určité vzdelanie, urobiť istú kariéru v zamestnaní, byť úspešný, znamená odlišovať sa. Nedosiahneš normu, nie si normálny. Spoločnosť nastavila určité normy a je nesmierne ťažké zmeniť tento uhol pohľadu.

tags: #starostlivosť #o #mentálne #postihnutého #človeka