
Používanie diaľnic na Slovensku je spoplatnené prostredníctvom diaľničných známok. Jazda bez platnej diaľničnej známky môže viesť k uloženiu pokuty. Tento článok sa zameriava na problematiku premlčania pokút za chýbajúcu diaľničnú známku, zmeny v legislatíve a možnosti obrany proti neoprávneným pokutám.
Dňa 21. júla 2020 nadobudol účinnosť zákon č. 198/2020 Z. z., ktorým sa okrem iného mení aj zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke. Dôvodom tejto zmeny bola nespokojnosť mnohých prevádzkovateľov vozidiel, ktorí dostali rozhodnutia o uložení pokuty za porušenia spáchané ešte v roku 2017.
Právna úprava účinná do 20. júla 2020 stanovovala jednotnú subjektívnu dvojročnú a objektívnu trojročnú prekluzívnu dobu, do ktorej muselo byť o správnom delikte právoplatne rozhodnuté.
Súčasné ustanovenie § 11 ods. 6 zákona č. 488/2013 Z. z. upravuje len objektívnu 60-dňovú lehotu na uloženie pokuty („…odo dňa porušenia povinnosti“). V lehote 60 dní odo dňa porušenia povinnosti prevádzkovateľa vozidla pritom rozhodnutie musí byť nielen vydané, ale aj právoplatné.
Po prijatí novely sa dlhšia lehota neaplikuje na porušenia, ktoré nastali pred jej prijatím, keďže takáto úprava by bola pre prevádzkovateľov vozidiel menej priaznivá. Inak povedané, ten, kto jazdil bez známky pred 21. júlom 2020, by už pokutu nemal dostať.
Prečítajte si tiež: Všetko o diaľničných známkach
Lehoty na ukladanie pokút majú prekluzívny charakter. Najvyšší súd SR uvádza, že správny orgán je pri ukladaní pokút viazaný hmotnoprávnymi lehotami. V lehote 60 dní odo dňa porušenia povinnosti prevádzkovateľa vozidla pritom rozhodnutie musí byť nielen vydané, ale aj právoplatné. Za uloženie sankcie za správny delikt možno považovať len také rozhodnutie, ktoré je už v zásade konečné a ktorým bola právoplatne uložená povinnosť plniť.
Zmyslom právneho inštitútu lehôt je zníženie neurčitosti pri uplatňovaní práv, resp. právomocí, časového obmedzenia stavu neistoty v právnych vzťahoch, urýchlenie procesu rozhodovania s cieľom reálneho dosiahnutia zamýšľaných cieľov. Lehoty k rozhodnutiu totiž predstavujú v právnom štáte jeden z mechanizmov výrazne obmedzujúcich tendencie k nekontrolovateľnosti správnych orgánov a prieťahov v konaní pred nimi. Zákonom určená lehota je tiež prostriedkom ochrany účastníka správneho konania proti postupu orgánu verejnej moci.
To znamená, že rozkaz musí byť prevádzkovateľovi vozidla doručený najneskôr do 44. dní od porušenia povinnosti, pretože lehota na podanie odporu je 15 dní. Vzhľadom na subsidiárnu pôsobnosť Správneho poriadku na zákon, pri doručovaní sa ďalej bude postupovať podľa ustanovenia § 24 a nasl. Správneho poriadku. Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. V prípade, že sa zásielka - rozkaz o uložení pokuty uloží na pošte, má adresát (páchateľ správneho deliktu) 18-dňovú lehotu na prevzatie zásielky.
Lehota bude zachovaná, ak sa odpor podá (odovzdá na poštovú prepravu alebo osobne na správnom orgáne) v posledný deň lehoty, teda v 15. deň. Odpor však musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti podľa ustanovenia § 13 ods. 2 zákona a ustanovenia § 19 ods. 2 Správneho poriadku.
Teoreticky, prevádzkovateľ vozidla môže oddialiť právoplatnosť rozkazu o pokute až o 51 dní (18 dní na prevzatie rozkazu, 15 dní kým podá neodôvodnený odpor a ďalších 18 dní kým prevezme rozhodnutie o odmietnutí odporu), pričom do lehoty nie je započítaný čas prepravy zásielok. Ak by deň právoplatnosti rozkazu mal pripadnúť na 61. deň, pokuta by sa premlčala.
Prečítajte si tiež: Česká diaľničná známka a osoby so ZŤP
V súčasnosti môže pokuta za jazdu bez diaľničnej známky dosiahnuť až 500 eur podľa zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke. Pri cestnej kontrole je možné uložiť blokovú pokutu v rozmedzí 50 až 200 eur, zatiaľ čo v správnom konaní sa pokuta pohybuje od 150 do 500 eur. Pri zaplatení pokuty do 15 dní je možné uhradiť len dve tretiny z jej hodnoty.
Kontrola diaľničných známok na Slovensku prebieha najmä elektronicky cez kamerový systém rozmiestnený nad spoplatnenými cestami a diaľnicami. Kamery snímajú evidenčné čísla vozidiel a automaticky ich porovnávajú s databázou platných elektronických diaľničných známok. Okrem automatizovaných kontrol môžu diaľničnú známku overiť aj policajné alebo iné mobilné hliadky priamo na cestách.
Ak ste dostali pokutu za jazdu bez diaľničnej známky, máte možnosť podať odpor proti rozkazu o uložení pokuty v zmysle § 13 ods. 2 zákona o diaľničnej známke. Odpor musí byť podaný do 15 dní od doručenia rozkazu. V odporu môžete uviesť dôvody, ako napríklad chybu pri zaznamenávaní údajov, včasné zakúpenie známky, ktorú nebolo možné preukázať, alebo iné relevantné okolnosti.
V praxi môže úrad pri posúdení odvolania zohľadniť aj okolnosti, ako napríklad priznanie chyby a rýchle zakúpenie známky po zistení omylu, a pokutu úplne odpustiť. Ak však odvolanie neuspelo, hrozí nielen zaplatenie pokuty, ale aj správny poplatok 30 €, čo môže výrazne zvýšiť celkovú sumu na zaplatenie.
Súdy už viackrát rozhodovali v prospech vodičov, ktorí sa ocitli v obdobnej situácii. Napríklad, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Asan 34/2019 konštatovalo, že drobný preklep pri zadaní EČV, ktorý nemá za následok vznik skutočnej škody, nemôže viesť k udeleniu pokuty.
Prečítajte si tiež: Kto má nárok na oslobodenie?
Krajský súd v Prešove, sp. zn. 2Sa/38/2020 z 17. 1. 2020, riešil prípad, kde žalobkyňa bola pokutovaná za jazdu po diaľnici bez úhrady diaľničnej známky. Žalovaný ako odvolací správny orgán zmenil rozhodnutie Okresného úradu D. tak, že namiesto „užíval vymedzený úsek cesty vozidlom bez úhrady diaľničnej známky“ uviedol „nezabezpečil, aby pri užívaní vymedzeného úseku cesty bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky“. Súd sa zaoberal tým, či došlo k porušeniu povinnosti zo strany prevádzkovateľa vozidla.
tags: #dialnicna #znamka #pokuta #premlcanie