Autorské právo a softvér na objednávku: Komplexný pohľad

Problematika autorského práva pri vývoji a dodávaní softvéru na zákazku je komplexná a vyžaduje si dôkladné pochopenie. Tento článok sa zaoberá špecifikami softvéru na zákazku, ich implikáciami pre právne vzťahy a aspektmi autorskoprávnej ochrany. Článok vychádza z poznatkov JUDr. Stanislava Demčáka, LL.M., advokáta a špeciálneho konkurzného správcu, ktorý sa špecializuje na právo informačných a komunikačných technológií (ICT).

Špecifiká softvéru na zákazku

Životný cyklus softvéru je mimoriadne krátky. Používateľ sa musí rozhodnúť, či si vyberie štandardný softvér, upravený softvér alebo softvér na zákazku. Softvér na zákazku má oproti štandardnému softvéru určité špecifiká:

• Požiadavky na funkcionalitu softvéru určuje zákazník pred jeho vývojom.
• Na vývoji softvéru sa môže podieľať nehomogénna skupina osôb (zamestnanci, subdodávatelia alebo konzorcium dodávateľov).
• Pri vývoji môžu byť použité už existujúce počítačové programy tretích osôb.
• Vývoj softvéru si vyžaduje úzku komunikáciu medzi dodávateľom a zákazníkom.

Právny vzťah medzi dodávateľom a zákazníkom prechádza fázami:

1. Predzmluvná fáza: Strany deklarujú záujem o rokovania smerujúce k uzatvoreniu zmluvy.
2. Analytická fáza: Dodávateľ analyzuje podmienky zákazníka a výsledkom je technická špecifikácia softvéru.
3. Implementačná (realizačná) fáza: Samotný vývoj, testovanie a odovzdanie softvéru zákazníkovi.

Právny vzťah medzi dodávateľom a zákazníkom pri vývoji a dodaní softvéru na zákazku môže byť komplexný a obsahovať úpravu rôznych právnych úkonov, ako sú záväzné memorandá, záväzky mlčanlivosti, podmienky postupu v analytickej fáze, akceptačný proces a podmienky realizačnej fázy.

Definícia softvéru v právnom poriadku

Žiadny právny poriadok explicitne nedefinuje pojem "softvér" alebo "softvér na zákazku". Autorský zákon definuje "počítačový program" ako súbor príkazov a inštrukcií vyjadrených v akejkoľvek forme, použitých priamo alebo nepriamo v počítači alebo v podobnom technickom zariadení, ak je výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora (§ 87 ods. 1 AZ).

Prečítajte si tiež: Dielo na objednávku a licenčné zmluvy

Počítačový program je základným stavebným prvkom softvéru, ktorý je funkčne prepojený s ďalšími prvkami, ako sú dáta, databázy, grafické objekty, multimediálny obsah, užívateľské rozhranie atď. Až takto vytvorený celok predstavuje softvér.

Autorskoprávna ochrana softvéru

Otázka, či softvér ako celok požíva autorskoprávnu ochranu, je zložitá. Aby bol softvér chránený ako celok, musel by byť autorským dielom podľa § 3 ods. 1 AZ (jedinečný výsledok tvorivej duševnej činnosti autora). Vo väčšine prípadov však rovnaký softvér dokážu vytvoriť odborne spôsobilé osoby využitím programovacích jazykov a pravidiel.

Základná súčasť softvéru - počítačový program, sa môže nachádzať v troch rovinách:

1. Autorské dielo podľa § 3 ods. 1 AZ: Výnimočné situácie.
2. Počítačový program podľa § 87 ods. 1 AZ: Podmienkou je, aby bol program výsledkom tvorivej duševnej činnosti, ktorá nemusí byť jedinečná, ale musí obsahovať aspoň nejaký aspekt tvorivosti.
3. Ostatné prvky softvéru: Autorskoprávne chránené iba ak spĺňajú definičné znaky diela podľa § 3 ods. 1 AZ (jedinečný výsledok duševnej tvorivej činnosti autora).

Za určitých okolností je chránené aj grafické užívateľské rozhranie softvéru, ak spĺňa kritérium tvorivej pôvodnosti a nie je determinované technickými funkciami.

Softvér na zákazku tak môže byť kombináciou rôznych prvkov, ktoré sú samostatne autorskoprávne chránené, resp. nepožívajú žiadnu právnu ochranu podľa Autorského zákona.

Prečítajte si tiež: Sprievodca zrušením objednávky

Autorstvo a právne úkony pri softvéri na zákazku

Určenie autorstva a obsahu právnych úkonov, ktoré sú potrebné na to, aby zákazník mohol v celom rozsahu legálne používať softvér vytvorený na zákazku, môže byť jednoduché pri jednoduchom softvéri vytvorenom jedným autorom, ktorý je zároveň aj dodávateľom. Komplikované to je pri vývoji zložitých informačných systémov, dodávaných konzorciom právnických osôb s domicilom v rôznych jurisdikciách, kde vývoj softvéru realizujú fyzické osoby v rôznych právnych postaveniach (zamestnanci, subdodávatelia - fyzické osoby, subdodávatelia - právnické osoby a ich zamestnanci).

Základná téza je, aby bol zákazníkovi dodaný softvér bez právnych vád, t.j. aby zákazník používaním softvéru nezasahoval do autorských práv tretích osôb. Na dosiahnutie právnej istoty je nevyhnutné:

• Identifikovať okruh osôb participujúcich na vývoji softvéru.
• Z tohto okruhu identifikovať skupinu autorov softvéru, resp. jednotlivých prvkov softvéru.
• Určiť právny vzťah medzi jednotlivými autormi a dodávateľom softvéru.
• Určiť obsah zmluvných dojednaní medzi dodávateľom a zákazníkom.

Pri skúmaní autorstva je potrebné vychádzať z týchto téz:

• Autorom môže byť iba fyzická osoba.
• Ak autor vytvoril prvky softvéru pri plnení svojich povinností, vyplývajúcich z pracovnoprávneho alebo služobného vzťahu, platí zákonná domnienka (§ 90 ods. 1 AZ), že zamestnávateľ vykonáva majetkové práva k dielu. Zamestnávateľ môže výkon majetkových práv k dielu postúpiť na tretiu osobu (§ 90 ods. 5 AZ).
• Počítačové programy vytvorené autorom (fyzickou osobou) na objednávku sa v zmysle § 91 ods. 4 AZ považujú za zamestnanecké dielo, t.j. objednávateľ vykonáva majetkové práva autora k dielu totožne ako zamestnávateľ a nepotrebuje k tomu zmluvnú licenciu.
• Iné autorskoprávne chránené prvky softvéru vytvorené autorom (fyzickou osobou) na objednávku sa v zmysle § 91 ods. 1 AZ považujú za dielo na objednávku a objednávateľ je oprávnený užívať toto dielo na účel vyplývajúci zo zmluvy o dielo (ak nie je dohodnuté inak) - ide o zákonnú licenciu.

Po dodaní softvéru na zákazku vyvinutého autorom (fyzickou osobou) vykonáva objednávateľ softvéru majetkové práva k počítačovému programu priamo v mene autora a k ostatným prvkom softvéru na základe zákonnej alebo zmluvnej licencie.

Ak sú do softvéru na zákazku dodávaného autorom fyzickou osobou zahrnuté aj iné prvky (obrázky, videá, manuály, počítačové programy), ktorých autorom sú iné osoby, je potrebné skúmať, či autor - dodávateľ softvéru má k týmto prvkom riadne nadobudnuté oprávnenie na ich užívanie a či ich môže ďalej prevádzať na objednávateľa softvéru. Takéto oprávnenia možno získavať licenciou podľa § 65 ods. 1 AZ, sublicenciou podľa § 72 ods. 1 AZ, postúpením licencie podľa § 72 ods. 2 AZ alebo postúpením oprávnenia na výkon majetkových práv zamestnávateľom, resp. rôznou kombináciou týchto inštitútov.

Prečítajte si tiež: Licenčná zmluva a jej neplatnosť

Pri vývoji komplikovaného informačného systému, kde je dodávateľom právnická osoba (ktorá nemôže byť autorom) platí, že takáto právnická osoba musí u seba najprv naakumulovať oprávnenie užívať jednotlivé prvky softvéru, a to na základe právnych inštitútov, ktoré boli uvedené vyššie a takéto oprávnenia následne previesť na objednávateľa (spravidla licenčnou a sublicenčnou zmluvou).

Open source softvér a verejné licencie

Osobitnou kategóriou sú časti softvéru verejne dostupné a šírené pod niektorou z verejných licencií, tzv. open source softvér. Open source softvér má otvorený (prístupný) zdrojový kód a umožňuje modifikovať zdrojový kód za podmienok stanovených vo verejnej licencii. Aj open source softvér podlieha autorskoprávnej ochrane.

Open source softvér štandardne vykazuje nasledujúce atribúty:

• Je určený na voľné šírenie.
• Má dostupný zdrojový kód.
• Umožňuje vytvárať odvodené diela a distribuovať ich pod rovnakou licenciou.
• Môže obsahovať určité obmedzenia z dôvodu zachovania integrity pôvodného autorovho kódu.

Z hľadiska softvéru na zákazku môže byť open source softvér využitý pri vývoji komplexnejších softvérových riešení. Dodávateľ môže do programovej štruktúry softvéru na zákazku zakomponovať už hotový open source softvér, ktorého nie je autorom. Verejná licencia, pod ktorou je open source softvér šírený, je však spojená aj s obmedzeniami, ktoré môžu prezentované výhody významne komplikovať.

Verejná licencia môže obsahovať tzv. copyleftovú doložku, ktorá stanovuje povinnosť pre každého, kto modifikuje zdrojový kód počítačového programu, prípadne ho zakomponuje do vlastného softvéru, zverejniť a úplne sprístupniť upravený zdrojový kód, resp. zdrojový kód vlastného softvéru. Pri vývoji softvéru na zákazku môžu byť použité viaceré open source softvéry, šírené pod rôznymi verejnými licenciami, čo môže viesť k vzniku konfliktu verejných licencií. Konflikty pri kompatibilite verejných licencií možno riešiť tzv. licenčnou bránou.

Zmluvy o vývoji a dodaní softvéru na zákazku

Softvér na zákazku predstavuje osobitnú výzvu pre oblasť kreovania zmlúv. Dôvodom sú vlastnosti softvéru, jeho štruktúra, spôsob jeho vývoja, ale aj podstata právnych vzťahov medzi softvérovými vývojármi, dodávateľmi a zákazníkmi. Softvér na zákazku môžu tvoriť prvky, ktoré sú „bežným“ počítačovým programom, dielom jedného autora, spojeným dielom, kolektívnym dielom, súborným dielom, dielom spoluautorov alebo zamestnaneckým dielom.

Pri formulovaní zmluvy o vývoji a dodaní softvéru na zákazku možno využívať režim zamestnaneckého diela, postúpenia výkonu majetkových práv, zákonnú alebo zmluvnú licenciu, zmluvnú sublicenciu, postúpenie licencie a sublicencie, resp. rôznu kombináciu týchto inštitútov.

Majetkové autorské práva a ich prevoditeľnosť

Majetkové autorské práva sú z povahy veci neprevoditeľné (§ 20 ods. 2 AZ). Predmetom prevodu (postúpenia) môže byť iba oprávnenie na výkon majetkových autorských práv aj to iba v režime zamestnaneckého, resp. fiktívneho zamestnaneckého diela (§ 90 ods. 5 AZ). Toto postúpenie predstavuje z hľadiska autorského práva najširšiu dostupnú možnosť pre získanie oprávnenia na výkon majetkových práv.

Ak inštitút postúpenia podľa § 90 ods. 5 AZ nie je možné využiť, vhodnou alternatívou je licencia podľa § 65 ods. 1 AZ. Úpravou podmienok licencie sa možno k účinkom postúpenia priblížiť. Jediným rozdielom, ktorý nemožno licenciou (oproti postúpeniu) prekonať je, že nadobúdateľ licencie môže dielo užívať iba spôsobmi, ktoré boli známe ku dňu poskytnutia licencie. Pri postúpení môže nadobúdateľ oprávnenia na výkon majetkových práv dielo užívať aj spôsobmi, ktoré sa stanú známymi až v budúcnosti. Z praktického hľadiska tak medzi postúpením a licenciou nie sú zásadné kvalitatívne rozdiely. Podmienky licencie je však potrebné vhodne modifikovať (licenciu formulovať ako výhradnú, územne, vecne a časovo neobmedzenú), aby sa čo najviac priblížili účinkom postúpenia podľa § 90 ods. 5 AZ.

Alternatívy pre zdanenie príjmu autora

Ak si spoločník chce model autorskej zmluvy nastaviť vo vlastnej eseročke, ideálne bude, ak predmetom autorskej zmluvy bude dielo, ktoré eseročka či on využije pri hlavnom biznise - napr. dizajn webu, redakčný systém e-shopu či text knihy. A nie dielo, ktoré uľahčuje či inak pomáha práci tohto spoločníka ako zamestnanca či konateľa/manažéra.

Ak je autorským dielom program, databáza (definovaná v § 131 autorského zákona) a kartografické dielo vytvorené celkom alebo sčasti na objednávku, autorský vzťah medzi oboma stranami sa riadi ustanoveniami pre zamestnanecké dielo - objednávateľ sa v tomto prípade považuje za zamestnávateľa. Príjem autora za dielo na objednávku sa aj v tomto prípade zdaní mimo režimu mzdy zamestnanca, a to ako odmena autora na voľnej nohe.

tags: #diealo #na #objednavku #autorske #pravo