
Tento článok sa zaoberá dôležitou témou starostlivosti o diétu, s ohľadom na rôzne aspekty, od práv počatého dieťaťa až po práva detských pacientov a ich rodičov v zdravotníckych zariadeniach.
Dňa 1. júna 1999, na Deň detí, prijali štyri mimovládne organizácie Deklaráciu práv počatého dieťaťa. Slovenský básnik Milan Rúfus prevzal záštitu nad jej slávnostným vyhlásením v Bratislave. Deklarácia si získala podporu tisícok obyvateľov Slovenska, mimovládnych organizácií a cirkví. Obdobný text deklarácie v Českej republike podporili aj známe osobnosti.
Deklarácia ponúka princípy a pozitívny pohľad na život každého z nás. Zdôrazňuje, že počaté dieťa má byť subjektom práva, aj keď viaceré v deklarácii uvedené práva môže realizovať až po narodení. Prvým a základným ľudským právom je právo na život. Deklarácia uvádza želaný stav, aby sa deti rodili do láskyplného prostredia. Počaté dieťa a jeho matka preto musia dostať osobitnú starostlivosť a pomoc.
Deklarácia používa termín počaté dieťa v zmysle článku 7 Občianskeho zákonníka, čo je preklad pojmu z rímskeho práva - nasciturus. Text deklarácie z roku 1999 sa nezmenil, aktualizované sú poznámky ku článkom, keďže aj právny poriadok Slovenskej republiky sa vyvíja. 25. výročie Deklarácie práv počatého dieťaťa je príležitosťou dať hlas tým, ktorí sa sami nevedia ozvať.
Deklarácia uvádza, že každá ľudská bytosť je od momentu počatia po smrť rovná v dôstojnosti a právach a má právo na právnu ochranu a na život. Po počatí dieťaťa majú rodičia starostlivo zvážiť, čo je v najlepšom záujme dieťaťa, a to nezahŕňa jeho usmrtenie. Deklarácia tiež zdôrazňuje zákaz diskriminácie ešte nenarodených detí. Počaté dieťa má právo narodiť sa a byť splodené v manželstve jedného muža a jednej ženy, čo vytvára najlepšie podmienky pre zdravý vývin dieťaťa. Preto je prenájom maternice (náhradné materstvo) zásahom do identity a dôstojnosti dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Dôležité informácie pre rodičov
Počaté dieťa má právo na ochranu pred vykonávaním overovania medicínskych poznatkov na človeku a pred využitím svojich orgánov a tkanív na transplantácie. Zásahy v prospech života a zdravia počatého dieťaťa nie sú v rozpore s článkom 4 Deklarácie. Trestný zákon rieši neoprávnený experiment na človeku a klonovanie ľudskej bytosti.
Podľa slovenského právneho poriadku má aj počaté dieťa spôsobilosť na práva, ak sa narodí živé. Ak sa počaté dieťa narodilo s ujmou na zdraví, ktorá mu bola spôsobená pred jeho narodením, malo by mať právo na jej náhradu. Podľa slovenského právneho poriadku podmienená spôsobilosť počatého dieťaťa na práva umožňuje, aby sa na počaté dieťa hľadelo ako na dediča, obdarovaného alebo príjemcu plnenia z poistnej udalosti.
Rímske právo rezervovalo počatému dieťaťu (nasciturus) určité práva, ktoré mu boli na prospech. Článok 25 ods. 2 Všeobecnej deklarácie ľudských práv Organizácie Spojených národov a článok 10 ods. 2 Medzinárodného paktu Organizácie Spojených národov o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach tiež zdôrazňujú potrebu osobitnej starostlivosti a pomoci pre matky a deti.
Rodičia sa často stretávajú s nejasnosťami a spornými situáciami pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti ich deťom. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o právach detských pacientov a ich rodičov v slovenských zdravotníckych zariadeniach, opierajúc sa o rozhovor s prezidentkou Asociácie na ochranu práv pacientov, Máriou Lévyovou, a relevantné právne predpisy.
Prítomnosť rodiča pri vyšetrení alebo hospitalizácii dieťaťa má byť samozrejmosťou, a to až do určitého veku. Charta práv hospitalizovaných detí jasne hovorí o práve hospitalizovaných detí mať pri sebe svojich rodičov alebo ich zástupcu. Prítomnosť rodiča je dôležitá pre elimináciu strachu dieťaťa z vyšetrenia a pre jeho psychickú pohodu.
Prečítajte si tiež: Podmienky príspevku pri PN
Okrem psychickej podpory sa rodič môže spolupodieľať aj pri samotnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Rodič pozná svoje dieťa najlepšie a môže zdravotníckemu personálu poskytnúť cenné informácie.
Rodič má právo byť informovaný o zdravotnom stave svojho dieťaťa, o navrhovaných postupoch pri liečbe, ako aj o rizikách odmietnutia liečby. Na znak súhlasu s navrhovanou liečbou podpisuje rodič tzv. informovaný súhlas. Zákon č. 576/2004, paragraf 6, stanovuje povinnosť ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti.
Hoci prítomnosť rodiča je vo všeobecnosti žiaduca, existujú situácie, kedy môže byť rodič požiadaný, aby opustil ordináciu. Deje sa tak aj preto, že mnohí rodičia sú často pod väčším stresom ako samotné dieťa. Potom sú to operačné výkony, keď je potrebné zabezpečiť sterilné prostredie a rodičia nemôžu byť pri výkone. Pri istých diagnostických metódach, ako napríklad CT, MR, echo, napríklad bábätko alebo malé dieťa nevie spolupracovať a výsledky by mohli byť skreslené, bola by sťažená diagnostika. Preto ak zdravotník určí, že dieťa treba pripraviť na vyšetrenie utlmením, rodič by jeho názor mal vziať do úvahy.
Matka a otec majú právo odmietnuť akékoľvek vyšetrenie či liečbu. Ak by sa rodič, zákonný zástupca rozhodol odmietnuť nejaké vyšetrenie, liečbu, ktorú odporúča lekár, musí podpísať tzv. negatívny reverz.
Ako pacienti máme právo na slobodný výber lekára a zdravotníckeho zariadenia, teda poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (Zákon 576/2004, par. 11, odst. 6: Každý má právo na výber poskytovateľa.). Za dieťa pri takýchto prípadoch zodpovedá jeho zákonný zástupca, okrem prípadov stanovených zákonom, a to v prípade poskytovania neodkladnej starostlivosti, psychiatrickej starostlivosti.
Prečítajte si tiež: Mestské časti a príspevok pri narodení
V prípade hospitalizácie dieťaťa v nemocnici je žiadúca prítomnosť rodiča. Deti v nemocnici majú právo mať pri sebe svojich rodičov alebo ich zástupcu. Na Slovensku to v niektorých nemocniciach žiaľ nie je možné, najmä z kapacitných dôvodov. Charta práv pacienta v Slovenskej republike, prijatá vládou SR v roku 2001, v článku 7 hovorí o možnosti prijať do nemocnice dieťa do 6 rokov v sprievode rodiča na základe odporúčania ošetrujúceho lekára. Pokiaľ je dieťa staršie ako šesť rokov, je nutný aj súhlas revízneho lekára. Len v prípade onkologicky chorých detí, tam je možné dať súhlas prítomnosti rodiča až do 18 rokov.
V prípade, že sa rodič musí starať o choré dieťa, má nárok na ošetrovné. Poskytovaním príspevku na starostlivosť o dieťa štát prispieva rodičovi alebo fyzickej osobe, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti, na úhradu výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa. Príspevok na starostlivosť o dieťa sa poskytuje do troch rokov veku dieťaťa alebo do šiestich rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.
Ak je dieťa zverené do výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, obaja rodičia majú právo rozhodovať o dieťati. Zákon rozlišuje dve kategórie záležitostí týkajúcich sa dieťaťa, o ktorých rodičia rozhodujú, a to bežné veci a podstatné veci. Každý z rodičov je oprávnený sám, teda aj bez súhlasu druhého rodiča, rozhodovať o bežných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa. Pri podstatných veciach sa musia rodičia dohodnúť, alebo musí na návrh niektorého z rodičov, rozhodnúť súd.
Do právneho poriadku Slovenskej republiky bol zákonom č. 217/2010 Z. z. zavedený inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Vhodnosť, či nevhodnosť zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti závisí od viacerých faktorov, ktorými sú napr. citové väzby dieťaťa, jeho vývinové potreby, stabilita budúceho výchovného prostredia a schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.
Vzájomná komunikácia medzi rodičmi sa na prvý pohľad nemusí zdať ako jeden z najdôležitejších faktorov, ktoré musia súdy brať do úvahy pri rozhodovaní o striedavej osobnej starostlivosti. Pri striedavej osobnej starostlivosti rodičia spolu nekomunikujú iba o odovzdávaní dieťaťa, ale aj o jeho zdravotnom stave, školských a mimoškolských aktivitách, i aktívnom prežívaní voľného času.
Veľmi dôležité je presne špecifikovať a zvážiť, kde bude miesto odovzdania maloletého dieťaťa. Podľa nášho názoru, aj napriek skutočnosti, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nekomunikujú veľmi dobre, najvhodnejším miestom jeho odovzdania je bydlisko matky alebo otca.
Inštitút striedavej osobnej starostlivosti má aj určité negatíva. Ako príklad uvedieme názor verejnosti, že dieťa v striedavej osobnej starostlivosti bude zmätené a nebude pociťovať skutočný domov ani u otca, ani u matky, aj napr. fakt, že jeden z rodičov ho dokáže materiálne lepšie zabezpečiť ako druhý rodič, čo spôsobí množstvo konfliktov medzi rodičmi navzájom i vo vzťahu k dieťaťu.
Množstvo otcov je nespokojných s vykonateľnosťou rozhodnutí na Slovensku. Matky im upierajú právo stretávať sa so svojím dieťaťom, neplnia rozhodnutia súdov o určenom styku, čo vedie k častým obštrukčným konaniam a odmietaniu odovzdať dieťa otcovi.