Digitálne Kompetencie Seniorov: Prieskum a Analýza

Úvod

V súčasnej dobe, kedy sa technológie rýchlo vyvíjajú, je dôležité, aby sa aj staršia generácia dokázala prispôsobiť a využívať digitálne nástroje. Táto adaptácia, známa ako rozvoj digitálnych kompetencií, je kľúčová pre ich aktívne zapojenie do spoločnosti, udržanie si nezávislosti a zlepšenie kvality života. Tento článok sa zameriava na analýzu digitálnych kompetencií seniorov na základe dostupných prieskumov a štúdií, s cieľom identifikovať ich silné stránky, slabosti a potreby v tejto oblasti.

Metodológia Prieskumu

Fakulta masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave realizovala reprezentatívny výskum s názvom Mediálna gramotnosť dospelej populácie v SR. Tento výskum, ktorý bol súčasťou rozsiahlejšieho projektu, sa zameral na zistenie úrovne mediálnej gramotnosti slovenskej populácie v súlade s najnovšími trendmi a odporúčaniami. Projekt bol podporený Agentúrou na podporu výskumu a vývoja.

Reprezentatívny výskum bol uskutočnený na vzorke 2815 respondentov vo veku od 16 až 83 rokov, pričom zber dát prebiehal vo všetkých samosprávnych krajoch Slovenska. Pri konštruovaní výskumnej vzorky boli zohľadnené nasledovné socio-demografické charakteristiky respondentov - vek, pohlavie, vzdelanie, kraj, veľkosť miesta bydlisko, príjem domácnosti. Zber výskumných dát v teréne sa uskutočnil metódou PAPI (Paper and Pencil Interviewing), pričom sa ho zúčastnilo viac ako 200 zaškolených dopytovateľov, ktorí fyzicky zaznamenávali odpovede respondentov do záznamových hárkov.

Z konceptuálneho hľadiska výskum reaguje na odporúčanie Európskej komisie č. K (2009) 6464 z 20. augusta 2009 o mediálnej gramotnosti v digitálnom prostredí pre konkurencieschopnejší audiovizuálny priemysel a priemysel obsahu a inkluzívnu vedomostnú spoločnosť. Vo vzťahu k občanom komisia prezentuje mediálnu gramotnosť ako jeden z kľúčových predpokladov zvyšovania konkurencieschopnosti, inovácií, integrácie a aktívnej participácie na živote spoločnosti.

Mediálna Gramotnosť a Individuálne Kompetencie

Na základe analýzy dát z rôznych výskumov na túto tému sme dospeli k záveru, že v európskom kontexte jeden z najkonzistentnejších prístupov k výskumu mediálnej gramotnosti priniesla štúdia Testing and Refining Criteria to Assess Media Literacy Levels (Celot - Shapiro et al., 2011), ktorá predstavuje relatívne ucelený prehľad kontextov a zručností spojených s mediálnou gramotnosťou. K hlavným cieľom vyššie uvedených výskumných štúdií patrilo vytvorenie a následné overenie funkčnosti návrhu potenciálnych kritérií a ukazovateľov pre hodnotenie úrovne mediálnej gramotnosti v Európe. Výsledkom tohto zadania je orientačný rámec, ktorý zahŕňa tzv. individuálne kompetencie a faktory prostredia v oblasti médií. V rámci projektu financovaného Európskou úniou sa uskutočnilo aj pilotné overovanie tohto výskumného konceptu v šiestich krajinách EÚ (Dánsko, Francúzsko, Veľká Británia, Maďarsko, Taliansko, Litva a Poľsko). Dotazník bol vypracovaný na základe troch navrhovaných kritérií individuálnych kompetencií (t.j. Používateľské zručnosti, Kritické porozumenie a Komunikačné zručnosti) a 38 pridružených ukazovateľov individuálnych kompetencií (napr. Počítačové a internetové zručnosti).

Prečítajte si tiež: Analýza digitálnej gramotnosti starších ľudí

Používanie Médií Seniorov

Cieľom výskumu bolo zistiť frekvenčné vzorce súvisiace s používaním médií dospelými používateľmi a z následných zistení abstrahovať ich mieru obľúbenosti. Výsledky výskumu potvrdili dominantné postavenie televízie, ktorá je tradičným a v našich podmienkach najprístupnejším nosičom mediálnych obsahov smerom k cieľovému publiku. Každý deň alebo takmer každý deň sleduje televíziu až 68,8 % dospelej populácie Slovenska. Podiel respondentov, ktorí uviedli, že televíziu vôbec nesledujú, dosiahol iba 2,5 %. V podmienkach Slovenskej republiky je každodenné sledovanie televízie rozšírenejšie v prípade ženského publika. Každý deň alebo takmer každý deň sleduje televíziu 70,4 % žien. Podiel pravidelných divákov v prípade mužskej populácie dosahuje 66,8 %. V porovnaní s priemerom krajín Európskej únie na Slovensku denne sleduje televíziu menej členov dospelej populácie.

Zaujímavé je rozloženie pravidelných divákov televízneho vysielania z hľadiska veku respondentov. Najvyšší podiel divákov (85,4 %) je medzi seniormi, teda vo vekovej kategórii od 64 rokov a tiež vo vekovej kategórii od 55 do 63 rokov (79,4 %). Najnižšiu frekvenciu každodenného sledovania nachádzame na opačnej časti vekového spektra.

Druhým najobľúbenejším médiom je rozhlas. V podmienkach Slovenskej republiky neexistujú v prípade obľúbenosti tohto typu média výraznejšie rozdiely medzi pohlaviami. Výrazné diferencie v obľúbenosti rozhlasového vysielania však môžeme pozorovať v rámci porovnania rôznych vekových skupín. Najmenej pravidelných poslucháčov (49,2 %) nájdeme v najmladšej vekovej kategórii (16 - 24 rokov).

V rámci výskumu sa ukázala aj priama súvislosť medzi klesajúcim vekom respondentov a podielom pravidelných čitateľov novín a časopisov. Najviac respondentov čítajúcich tlač každý deň alebo takmer každý deň je medzi seniormi, teda vo vekovej kategórii od 65 rokov (43,7 % opýtaných). S klesajúcim vekom priamo úmerne klesá aj podiel respondentov so záujmom o informácie z novín a časopisov. Podľa zistených výsledkov pravidelne číta knihy iba 20 % dospelých Slovákov, čo je menej ako priemer EÚ, kde tento ukazovateľ dosahuje hodnotu 28 %. V obidvoch prípadoch však pozorujeme zhodný trend - medzi respondentmi, ktorí čítajú každý alebo takmer každý deň, prevládajú ženy. Najviac opýtaných, ktorí uvádzali, že čítajú každý alebo takmer každý deň, nachádzame v najmladšej (22,5 %) a najstaršej vekovej skupine (20,8 %). V prípade vekovej skupiny 16 - 24 rokov si tento jav vysvetľujeme tým, že položená otázka nerozlišovala, o aký druh knižných publikácií ide. Respondenti (medzi ktorými prevládali študenti stredných a vysokých škôl) zahŕňali do odpovedí aj učebnice, s ktorými v rámci svojho štúdia prichádzajú do kontaktu veľmi frekventovane.

V prípade digitálnych hier najvyšší podiel nachádzame v segmente najmladších respondentov, teda vo vekovej skupine 16 - 24 rokov, kde pravidelne hrá digitálne hry 28,3 % opýtaných (SR) a 39 % (EÚ). Vek hráčov digitálnych hier priamo úmerne klesá s narastajúcim vekom účastníkov výskumu, pričom najnižšiu hodnotu dosahuje u seniorskej populácie (3,4 % respondentov).

Prečítajte si tiež: Seniori a digitalizácia na Slovensku

Používanie Internetu a Mobilných Technológií Seniorov

Používanie internetu priamo úmerne stúpa s klesajúcim vekom respondentov. Najviac online respondentov nachádzame v najmladšej vekovej kategórii (81,5 %) a u mladých dospelých vo veku 25 - 34 rokov ( 71,6 %). Podobné trendy môžeme pozorovať aj v prípade mobilného internetu, kde dominujú používatelia z vekovej skupiny 16 až 24 rokov (67,5 %) a mladí dospelí (60 %). S narastajúcim vekom klesá aj podiel používateľov mobilného internetu. V seniorskej populácii denne využíva mobilný internet iba 5,5 % opýtaných. Z regionálneho hľadiska nachádzame najviac používateľov pevného (68,4 %) i mobilného internetu (55,4 %) v Bratislavskom kraji.

Penetrácia využívania mobilných telefónov u dospelej slovenskej populácie je veľmi vysoká. Každodenné používanie mobilného telefónu ako interpersonálnej komunikačnej technológie priznáva až 81,4 % účastníkov výskumu. Priemer sledovaných krajín Európskej únie predstavuje 86 %. Používanie mobilného telefónu na osobnú komunikáciu sa naprieč sledovaným vekovým spektrom výrazne mení. Zatiaľ najmenej využívajú mobilné technológie seniori (45,1 %) a ľudia vo veku od 55 do 64 rokov (74 %).

V súlade s použitou metodikou, ktorá bola aplikovaná aj v krajinách EÚ, sme sa respondentov pýtali aj na návštevu kín. V súlade s očakávaniami výskumu sa potvrdilo, že v prípade slovenskej populácie ide skôr o minoritnú aktivitu.

Dôvera k Informačným Zdrojom

V miere dôvery k jednotlivým informačným zdrojom sa na prvom mieste umiestnil rozhlas, ktorý považuje za spoľahlivý alebo takmer spoľahlivý až 37 % respondentov. Informácie z televízie považuje za dôveryhodné iba 30,4 % opýtaných. Postavenie televízie ako informačného zdroja, ktorý publikum nepovažuje za príliš dôveryhodný, potvrdzujú aj výsledky na opačnej strane škály. V miere spoľahlivosti sa na druhú priečku zaradili noviny (34,8 % respondentov ich považuje za úplne spoľahlivé alebo takmer spoľahlivé). Je zaujímavé, že tento výsledok vôbec nekorešponduje s veľmi nízkou obľúbenosťou periodickej tlače u identickej vzorky mediálneho publika. Toto zistenie naznačuje zaujímavý paradox, ktorý sa týka mediálnej praxe a používania médií dospelou slovenskou populáciou. Printové médiá sa u čitateľov tešia síce relatívne nízkej a navyše kontinuálne klesajúcej popularite, avšak nimi prinášané informácie sú stále považované za jedny z najspoľahlivejších.

Veľké rozdiely existujú vo vnímaní spoľahlivosti, resp. nespoľahlivosti médií aj naprieč vekovým spektrom. Najvyšší stupeň dôvery má najstaršia generácia, kde televízii, rozhlasu i novinám dôveruje takmer polovica opýtaných. Seniori však najmenej zo všetkých vekových skupín považujú za spoľahlivé informácie z internetu (11,2 %).

Prečítajte si tiež: Sociálne kompetencie: prehľad

Viac ako dve tretiny respondentov si uvedomujú, že jednotlivé typy médií prezentujú identické udalosti alebo informácie z rôznych uhlov pohľadu. Vyplýva z toho, že relatívne vysoký podiel členov publika si aspoň implicitne uvedomuje, že mediálne organizácie pracujú s určitými interpretačnými rámcami, ktoré ovplyvňuje množstvo faktorov. Zaujímavým zistením je, že nevšímavosť a ľahostajnosť k rôznemu spracovaniu identickej udalosti sú najviac rozšírené v najmladšej (42,4 %) a najstaršej vekovej kategórii respondentov (53 %).

Porovnávanie spornej informácie s inými informačnými zdrojmi uviedlo 45,9 % respondentov. Takýto prístup sa najčastejšie vyskytuje u mladých dospelých (veková skupina od 16 do 24 rokov - 50,5 % a od 25 do 34 rokov - 50,1 %). Aspoň príležitostné porovnávanie informácií z rôznych zdrojov je dôležitým znakom prítomnosti priemerného, príp.

Zdieľanie názorov a postojov je podľa dostupných výsledkov jednou z najfrekventovanejších foriem správania a reagovania. K tomuto zdieľaniu dochádza v rôznych sociálnych kontextoch - či už v skupine názorovo blízkych osôb, v skupinách s rodinnými, pracovnými, študijnými a inými väzbami.

Iba relatívne veľmi malý podiel obyvateľov Slovenska využíva možnosti vyplývajúce z príslušnej mediálnej legislatívy - napr. zaslanie podnetu regulačným orgánom alebo iným inštitúciám, neziskovým organizáciám a pod. Toto zistenie však nie je prekvapivé, nakoľko možností takejto formy reakcie na problematický mediálny obsah nie je na Slovensku príliš mnoho. Prekvapivé zistenia prináša pohľad na vekovú štruktúru respondentov v SR, ktorí na túto otázku odpovedali. Prítomnosť násilných prvkov v mediálnom obsahu si najviac uvedomuje najmladší segment dospelých obyvateľov Slovenska, teda respondenti z vekových skupín 16 - 24 rokov (70,8 %) a 25 - 34 rokov (71,2 %).

Uvedomovanie si Marketingových Prvkov v Médiách

Najmenej respondentov, ktorí si uvedomujú prítomnosť marketingových prvkov v mediálnom obsahu, nachádzame v najstaršej vekovej skupine (34,1 %). Z vyhodnotenia výsledkov získaných v SR vyplýva, že viac ako polovica respondentov si uvedomuje, že cieľom médií a reklamnej komunikácie je podporovať spotrebu, určité vzorce správania či postoje a že často pracuje s „…idealistickými zobrazeniami a klišé, so schémami, stereotypmi a zjednodušeniami, s ktorými je ľahké sa identifikovať alebo ktoré sa dajú jednoducho zapamätať“ (Mičienka - Jirák, 2007, s.

Zaujímavé je zistenie, že až 72,3 % respondentov preukázalo, že dokáže rozpoznať základné obsahové a formálne aspekty reklamných a inzertných komunikátov. Neboli zaznamenané takmer žiadne rozdiely vo vnímaní tejto otázky medzi mužmi (73,8 %) a ženami (73 %). Pri vyhodnotení odpovedí z hľadiska vekového zloženia respondentov sme zistili, že najväčší problém v rozlišovaní komerčných a nekomerčných informácií majú seniori - iba 56,4 % z nich tvrdí, že disponuje takouto spôsobilosťou. V prípade analýzy odpovedí respondentov zo SR zisťujeme, že všetky vekové kategórie si uvedomujú existenciu pravidiel týkajúcich sa umiestňovania reklamy (kladné odpovede od 71,5 po 79, 9 %). Jedinou výnimkou sú opäť staršie populačné ročníky, kde kladne odpovedalo iba 44,5 % ľudí vo veku 65 až 83 rokov a 66,9 % respondentov zo skupiny 55 až 64 rokov. Až 72 % opýtaných v SR a 75 % v EÚ uviedlo, že vie o existencii takýchto všeobecne záväzných pravidiel a legislatívnych predpisov. Rozloženie názorov v populácii silne ovplyvňuje vek respondentov, kde takmer 80 % kladných odpovedí nachádzame v skupine mladých dospelých (25 - 34 rokov) a o niečo menej (75,6 %) vo vekovej skupine 16 až 24 rokov. V prípade dát z ostatných krajín EÚ sa najvyššie hodnoty objavujú u ľudí v strednom veku (35 až 54 rokov). Až 76, 3 % opýtaných odpovedalo, že má povedomie o tom, že existujú niektoré typy mediálnych obsahov, ktorých šírenie je zo zákona obmedzené (napr.

Tvorba Mediálneho Obsahu

Najbohatšie skúsenosti s vytváraním informačných a mediálnych obsahov majú mladí ľudia vo veku 16 - 24 rokov (30,4 %) a vo vekovej skupine 25 - 34 rokov (25,3 %). Toto zistenie nie je až takým prekvapením, pretože práve mladí dospelí často využívajú sociálne siete, prostredníctvom ktorých možno bez problémov vytvoriť a okamžite publikovať svoje postoje, komentáre a ďalšie typy informačných obsahov. S rastúcim vekom respondentov sa znižuje podiel jednotlivcov so skúsenosťou s vytváraním informačných obsahov určených na zdieľanie s ostatnými. Podobný trend bol zaznamenaný aj pri vyhodnotení dát z európskeho výskumu. Všeobecne sa predpokladá, že vytváranie obsahu vedie k zvýšeniu kritického myslenia a posudzovania obsahu a praktík profesionálnych médií. Bolo by potrebné podrobnejšie preskúmať, do akej miery k tomu vlastná mediálna tvorba jednotlivcov a skupín prispieva; aké sú výhody a prípadne nevýhody toho, že má verejnosť možnosť interakcie a reagovania na obsah vytvorený niekým iným.

Napriek veľmi širokej obľube sociálnych sietí, kde video a audio súbory možno zdieľať, je zaujímavé zistenie, že iba 33,3 % opýtaných uviedlo, že má s tvorbou takýchto materiálov predchádzajúcu skúsenosť. Z hľadiska vekového zloženia sme najnižší podiel odpovedí deklarujúcich osobnú skúsenosť s audiovizuálnou tvorbou zaznamenali v seniorskej kategórii (4,3 %). Podľa očakávaní sa na druhej strane spektra ocitli najmladšie vekové skupiny (16 - 24 rokov a 25 - 34 rokov), kde osobné skúsenosti s takýmito tvorivými aktivitami potvrdilo 51,3 % a 46,3 % respondentov.

Vyjadrenia k aktuálnym spoločenským alebo politickým témam sa častejšie vyskytujú u mužskej populácie (37,6 %), v prípade žien je tento podiel o niečo nižší (34,1 %). Statusy na sociálnych sieťach alebo komentáre za článkami sú jednoznačnou doménou najmladšej skupiny respondentov (približne 52 %) a frekvencia ich výskytu priamo úmerne klesá s narastajúcim vekom respondentov. Z hľadiska regionálneho rozloženia sa takéto pasívne formy občianskej participácie prostredníctvom mediálnych…

E-commerce a Seniori

Nadácia Women in e-Business Foundation uskutočnila prieskum medzi seniormi (ľuďmi nad 60 rokov), aby zistila viac o skúsenostiach zrelej generácie spotrebiteľov s nakupovaním online. Ukazuje sa, že dnešní seniori sú generáciou, ktorá si čoraz viac uvedomuje možnosti, ktoré ponúka elektronický obchod. Zo správy tiež vyplýva, že seniori budú v budúcnosti viac nakupovať online. Viac ako polovica respondentov deklarovala svoj zámer nakupovať online častejšie v porovnaní s poslednými 6 mesiacmi. Pre seniorov je pri nakupovaní online najdôležitejším faktorom bezpečnosť platieb. Veľmi dôležitý je aj grafický dizajn, t. j. jasné popisy a prehľadné fotografie. Okrem toho musí byť webová stránka, ktorú používajú seniori, intuitívna na používanie a musí sa na nej dať ľahko nájsť hľadaný produkt. V prípade seniorov je dôležitá aj cena výrobku a možnosť bezplatného doručenia, t. j. všetko, čo pomáha znížiť náklady na nákup. “Z nášho prieskumu jasne vyplýva, že niektoré oblasti sú pre seniorov mimoriadne dôležité. Webová stránka internetového obchodu musí byť v prvom rade bezpečná, ale aj veľmi dobre čitateľná. Väčšina dnešných seniorov nakupuje online samostatne (82 %). Ostatným zvyčajne pomáha niekto z ich najbližšieho okolia. Zaujímavé je, že seniori sú aktívni nielen v elektronickom obchode, ale aj v iných oblastiach - 58 % opýtaných ľudí starších ako 60 rokov využíva internet na elektronické bankovníctvo. Výsledky štúdie potvrdzujú nový fenomén „digitálnych seniorov“. Ide o dôležitú sociálnu skupinu, ktorej by sa mali venovať stratégie rozvoja spoločností, najmä tých, ktoré pôsobia v odvetví elektronického obchodu. Zo správy vyplýva, že hoci seniori majú o internet veľký záujem a sú na ňom aktívni, stále potrebujú v tejto oblasti podporu. Viac ako tretina seniorov by sa chcela dozvedieť viac o tom, ako inštalovať užitočné programy. V prevažnej miere využívajú internet na dennej báze, nakupujú online a používajú moderné digitálne platby. Potrebujú však znalosti a vzdelanie o nových digitálnych nástrojoch. Pomôžte seniorom nakupovať bezpečne, naučte ich ako rozpoznať a ako sa vyhnúť podvodným praktikám. Získate si tým ďalších zákazníkov a ekonomicky stabilnejšiu skupinu ako je generácie Z.

tags: #digitalnych #kompetencii #seniorov #prieskum