Ako zlepšiť prospech a dochádzku v triede: Diskusia o psychosociálnych vzťahoch a pravidlách

Škola je pre dieťa prvou významnou inštitúciou, ktorá výrazne ovplyvňuje jeho osobný rozvoj, sebahodnotenie a socializáciu. Rola žiaka, ktorú dieťa získava automaticky, prináša so sebou nielen vyššiu sociálnu prestíž, ale aj rôzne záťažové situácie. V tomto článku sa budeme venovať psychosociálnym vzťahom v škole a v triede, ktoré majú vplyv na psychický vývoj žiakov, a preskúmame stratégie na zlepšenie ich prospechu a dochádzky.

Vplyv školy na rozvoj osobnosti

Škola je dôležitým miestom socializácie, kde dieťa získava nové schopnosti a skúsenosti. Avšak školské normy môžu potláčať individuálne potreby žiaka. Hodnotenie v škole a v detskej skupine je často kritickejšie, a dieťa si musí svoju pozíciu v triede vydobyť.

V školskom veku vzrastá potreba overiť si svoje schopnosti a možnosti. Pozitívna skúsenosť posilňuje sebadôveru dieťaťa, zatiaľ čo neúspech môže viesť k pocitom neistoty a zníženiu sebadôvery. Škola so sebou prináša aj pocit záťaže, ktorý podporuje rozvoj stratégií na vyrovnávanie sa s problémami. Dieťa si postupne osvojuje svoj osobný štýl zvládania prekážok a neúspechov.

Rola spolužiakov a sociálna klíma triedy

Spolužiaci zohrávajú významnú rolu v živote školáka. Trieda je referenčnou skupinou, ktorá slúži na porovnávanie výkonu a ďalších prejavov. Je sociálnou skupinou, ktorá významne ovplyvňuje socializačný vývin školáka a prispieva k rozvoju špecifických sociálnych kompetencií. Dieťa sa tu učí nadväzovať kontakt a komunikovať s rovnocennými partnermi, precvičuje si rôzne formy súťaženia a spolupráce. Vytvárajú sa tu kamarátske vzťahy a dosiahnutie dobrej pozície a sympatie u spolužiakov je dôležité pre potvrdenie pozitívnej hodnoty vlastnej osoby.

Sociálna klíma školskej triedy je špecifickou sociálnopsychologickou premennou, ktorú spoločne vytvárajú všetci žiaci, skupiny žiakov a učitelia. Vznikajú tu komplikované vzťahy, ktoré sa neustále menia. Trieda sa často delí na menšie podskupiny, ktoré sa oddeľujú podľa rôznych línií, ako je pohlavie, schopnosti, sociálne prostredie, záujmy a postoje. Členstvo v podskupine dáva pocit bezpečia a spoločenského prijatia.

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

Zmena roly žiaka v období dospievania

V priebehu dospievania sa mení aj rola žiaka. Dospievajúci začína uvažovať o vlastnej budúcnosti a úspešnosť v škole má väzbu k osobnej perspektíve. Učiteľ stráca výsadné postavenie a jeho zmysel je daný predovšetkým vzťahom k výučbe. Žiaci akceptujú, že ich učiteľ bude nútiť k učeniu, a oceňujú učiteľa, ktorý je schopný dobre vysvetliť látku, dodržiava pravidlá a je spravodlivý. Oceňujú dobrú náladu, zmysel pre humor, pochopenie pre žiakov a ochotu vypočuť ich názor.

V tomto období dochádza aj k výraznej zmene prežívania pubescenta. Telesné zmeny sú podmienené premenou hormonálnych funkcií a tie so sebou prinášajú kolísavosť emočného ladenia, väčšiu labilitu a tendenciu reagovať precitlivelo aj na bežné podnety. Stráca sa bývalá citová istota a stabilita. So zvýšením neistoty súvisí aj väčšia dráždivosť a napätie. V tomto náročnom období môže učiteľ zohrať veľkú úlohu citlivým prístupom.

Problémové vzťahy v triede: Šikanovanie a izolácia

Osobitným problémom v triede sú izolované deti, deti bez priateľov. Priateľov si dieťa získava vtedy, keď im môže niečo ponúknuť. Deti bez priateľov často nevedia o ničom, čo by mohli ponúknuť, alebo nevedia ako to ponúknuť. Často sú tieto deti vydedencami v triede a iní členovia skupiny sa vyhýbajú situáciám, kedy by mohli byť videní spolu s týmto vydedencom, pretože tým by ohrozovali svoj vlastný status. Z dlhodobého hľadiska však môže veľmi pomôcť tým, že u týchto detí buduje cit ich vlastnej hodnoty a pomáha im získať isté sociálne zručnosti. Prvým nevyhnutným krokom je takémuto dieťaťu jasne signalizovať skutočnosť, že v očiach učiteľa má rovnako vysokú hodnotu ako ktokoľvek iný v triede. Odmietanie vrstovníkmi na základnej škole dosť často signalizuje problémy v správaní v období dospievania i v dospelosti.

Zložité vzťahy s výrazným dopadom na psychiku dieťaťa vznikajú v prípade šikanovania. Šikanovanie je úmyselná snaha získať psychologickú alebo spoločenskú výhodu nad inými jedincami prostredníctvom ubližovania, hrozieb, výsmechu a zastrašovania. Šikanovanie môže mať zjavnú alebo skrytú formu, prebieha v priestoroch školy alebo mimo nej a môže postihnúť deti v každom veku, od začiatku až do konca školskej dochádzky. Výskumy ukazujú, že asi jedno zo štyroch detí je v niektorom období účastníkom šikanovania buď ako obeť alebo ako trýzniteľ.

Obranou proti šikanovaniu by v prvom rade mali byť učitelia. Jedným zo spôsobov, ako zistiť vodcu v triede je nechať deti jednoducho hlasovať. K tomu je vhodná široko využívaná technika - sociometria. Spočíva v tom, že všetky deti sú vyzvané, aby napísali meno spolužiaka, ktorému by najradšej zverili vedenie skupiny, v ktorej by sami pracovali. Detí sa tiež možno spýtať, koho by za vedúceho mali najmenej radi. Sociometria však nie je obmedzená len na zisťovanie skupinových vodcov. Asi najviac je využívaná pri skúmaní priateľských väzieb. Deti, ktoré sú najčastejšie volené, sú označované ako hviezdy, zatiaľ čo deti najmenej volené sa nazývajú izolovaní jedinci.

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Pravidlá v školskom prostredí z pohľadu didaktickej práce učiteľa

V príspevku sa venujeme problematike pravidiel v školskom prostredí z pohľadu didaktickej práce učiteľa. Učiteľ musí do procesu zabezpečovania prostredia bezpodmienečne zapojiť žiakov a ich rodičov. Prostredie školy má svoje špecifické limity, normy, zásady a hierarchiu vzťahov. Vyššie uvedené faktory tvoria kľúčovú rolu pri zamýšľaní sa nad pravidlami. Nedodržiavanie pravidiel je mimoriadne rozšírené, čo zapríčiňuje výskyt sociálno-patologických prejavov správania. Podmienkou dodržiavania pravidiel a disciplíny je presvedčenie žiakov o ich dôležitosti a potrebe. Významnú rolu zohráva disciplína v škole. Bendl (2011) definuje disciplínu ako vedomé dodržiavanie stanovených noriem. Funkcie disciplíny v spoločnosti a v škole sa prekrývajú. Potreba disciplíny stúpa s počtom ľudí v skupine, preto je disciplína na školách nutná (Bendl, 2011).

Prejavy disciplíny v školskom prostredí sa viažu k dodržiavaniu pravidiel v škole a v triede, ku kvalitným medziľudským vzťahom, bezpečnému zaobchádzaním so školským majetkom, dôslednou a zodpovednou prípravou na vyučovanie, primeraným správaním a konaním počas prestávok a v neposlednom rade sa viažu k prejavom správania sa v čase mimo vyučovania. Bendl (2011) vymedzuje disciplínu ako ochranný prostriedok dieťaťa v škole. Zmyslom školy je pripraviť dieťa na vstup do života. Súčasná doba je charakteristická rôznymi nástrahami a niektoré deti bojujú s problémami.

Didaktická a metodická práca učiteľa s pravidlami v triede prebieha viacerými etapami. Stanovenie pravidiel správania a rutinných postupov je jedna vec. Naučiť žiakov, aby sa nimi riadili, je niečo úplne iné. Žiaci sa najskôr musia naučiť, čo pravidlá sú, ako sa nimi majú riadiť, potom musia byť ochotní sa nimi riadiť (Cangelosi, 1993). Pravidlá existujú preto, aby uľahčovali dosahovanie pedagogických cieľov (Langová - Vacínová, 1994). Eichhorn (2014) je toho názoru, že triedne pravidlá by sa mali zhodovať s pravidlami, ktoré platia pre celú školu. Na to, aby sa pokryli všetky dôležité aspekty, stačí 4 - 5 triednych pravidiel. Neexistuje jednoznačná odpoveď na otázku, či má učiteľ pravidlá stanoviť, alebo si ich má vypracovať s celou triedou.

Zásady pre prácu s pravidlami v triede

Bendl (2011) nazerá na zásady s akcentom na disciplínu a disciplinovanosť v prostredí školy:

1. Zohľadni najrôznejšie predpoklady a kompetencie vzhľadom na dodržiavanie pravidiel žiakov.
2. Zaradiť pravidlá v triede do čo možno najpozitívnejšieho a pre žiakov atraktívneho kontextu.

Najviac sa osvedčilo participatívne zavádzanie pravidiel. Všetky skupiny, spoločenstvá, potrebujú pre spoločný život a spoločnú prácu dohody, pravidlá o spoločnom fungovaní. Bez pravidiel (písaných či nepísaných) spoločenstvo, skupina nemôže fungovať. Pravidlá si sociálne skupiny vytvárajú spontánne aj cielene a majú rôzny stupeň formalizácie. Zámerné vytváranie pravidiel školy vychádza z hodnôt, ktoré škola deklaruje a chce žiť v dennom živote.

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

Význam rozvoja sociálnych zručností a emočnej inteligencie

V našom vzdelávacom systéme sa dnes kladie viac dôrazu na to „čo viem“ ako na to „aký som“. A tak deti majú síce veľa vedomostí a informácií, ale málo rozumejú sebe samým, majú problémy so sebaprijatím a mnohým chýba schopnosť prežívať svoj život ako žiadúci a úspešný. Významnou úlohou školy do budúcnosti je rozvíjanie sociálnych zručností detí. Školy síce začínajú do svojich formálnych osnov zahŕňať aj istý nácvik sociálnych zručností, ale v skutočnosti je táto oblasť stále zanedbávaná.

V procese prijatia a dodržiavania pravidiel na úrovni triedy, školy a širšieho žiackeho prostredia je dôležité venovať pozornosť sebaoceňovaniu žiakov, ako aj induktívnej a uvedomelej disciplíne. Pre spokojný a šťastný život žiakov treba, aby chápali význam a zmysel disciplíny, ktorá podporí rozvoj mäkkých zručností, ktoré možno pomenovať aj ako interpersonálne. Majú vzťah s emocionálnou inteligenciou.

Príklad z praxe a problémové správanie žiakov

K diskusii bol predložený konkrétny príklad z praxe. Ide o kolektív žiakov siedmej triedy základnej školy. Podobne ako bolo spomínané v teoretickej časti, žiaci triedy sú rozdelení do viacerých podskupín a okrem toho sú tu i jedinci, ktorí stoja mimo týchto skupín. Podskupiny, ako sme už uviedli, sa oddeľujú podľa viacerých línií. Deti v jednej podskupine sa snažia „ukázať svoje schopnosti“, deti v druhej podskupine kompenzujú horší školský prospech značkovým oblečením, dievčatá výrazným mejkapom, prvými pokusmi s alkoholom a cigaretami. Vzťahy medzi jednotlivými podskupinami i jednotlivcami sú komplikované a nie dobré. Dochádza k šikanovaniu i fyzickým útokom, čo je následne riešené na úrovni triedneho učiteľa i riaditeľky. Aj v prípade šikanovania sa potvrdzuje to, čo sme uvádzali v teoretickej časti: obeťou je izolované dieťa, ktoré nemá v triede blízkeho priateľa, nepatrí do žiadnej z podskupín, je citlivé, pokojné a nevie sa brániť.

Je potrebné spomenúť, že vzťahy v triede sú často výrazne ovplyvňované i problémovými žiakmi, predovšetkým vtedy, ak ide z ich strany o ustavičné vyrušovanie pri výučbe, pohybový nepokoj, bavenie sa so susedom, vybiehanie z lavice a pod. Problémové správanie je vždy prejavom toho, že sa dieťa dostalo do záťažových situácií, ktoré sa mu nedarí adekvátne zvládať. Problémové dieťa potrebuje vo zvýšenej miere to, čo potrebujú všetky deti - skutočný ľudský vzťah s porozumením, bezpodmienečným prijatím a kongruenciou. Úlohou učiteľa nie je podrobne analyzovať príčiny a vývoj problémového správania jednotlivých detí. V zložitejších prípadoch vyhľadá spoluprácu s psychológom, lekárom, špeciálnym pedagógom apod.

tags: #ako #zlepšiť #prospech #a #dochádzku #v