Úloha médií v súčasnej spoločnosti: Diskusia s dôrazom na osoby so sluchovým postihnutím

Úvod

Médiá zohrávajú v súčasnej spoločnosti kľúčovú úlohu pri formovaní verejnej mienky, šírení informácií a spájaní ľudí. S rozvojom technológií sa táto úloha neustále mení a rozširuje, pričom nové formy komunikácie, ako sú sociálne médiá, prinášajú nové možnosti, ale aj výzvy. Táto diskusia sa zameriava na úlohu médií v súčasnej spoločnosti, s osobitným dôrazom na vplyv a prístupnosť týchto médií pre osoby so sluchovým postihnutím.

Vplyv komunikačných technológií na osoby so sluchovým postihnutím

Nová forma komunikačnej technológie - internet - ponúka ľuďom so sluchovým postihnutím možnosť plnej účasti a inklúzie do spoločnosti. Komunikačné zariadenia, ako sú televízia, telefón a rádio, ktoré sú závislé od zvukových zložiek, sa dostali do popredia osobnej interakcie a prenosu aktuálnych udalostí, pričom nepočujúce osoby boli izolované od väčšinovej spoločnosti. V období pred zavedením internetu a objavením mobilných telefónov a tabletov osoby so sluchovým postihnutím na prijímanie a odoslanie správ častejšie používali iné komunikačné zariadenia, a to faxy.

Sociálne médiá ako nástroj inklúzie

Sociálne médiá výrazne prekonali bariéru medzi nepočujúcimi a počujúcimi osobami, ako aj širokou verejnou spoločnosťou. Jedným z hlavných míľnikov na platforme sociálnych médií bol vynález internetu, ktorý priniesol veľké rozšírenie vedomostí a poznatkov. Komunikácia nepočujúcich je založená predovšetkým na vizuálnom spôsobe komunikačného kanálu, ktorý sa spravidla prenáša prostredníctvom posunkového jazyka, písomnej formy hovoreného jazyka alebo čítania textových správ. Nie všetky nepočujúce osoby majú schopnosť odzerať z pier. Spôsoby komunikácie, ktoré používajú osoby s poruchou sluchu, závisia nielen od komunikačných schopností, ale aj od ľudí, s ktorými komunikujú.

Preferencie a vzorce používania sociálnych médií u osôb so sluchovým postihnutím

Používanie súčasných sociálnych médií pomáha nepočujúcim osobám vyjadrovať svoje myšlienky a pocity voči ostatným, komunikovať s rodinou a priateľmi a budovať medziľudské vzťahy. Prístup k informáciám a poznatkom o osobnom živote jednotlivcov a ich komunitách prostredníctvom sociálnych médií zvýšil súdržnosť komunity nepočujúcich. V súčasnosti majú nepočujúci možnosť sledovať aktuálne informácie z domova a zo sveta, ako aj skúmať množstvo dostupných informácií. Komunita nepočujúcich sa teší z dostupnosti digitálnej komunikácie - sociálnych médií. Vníma to ako alternatívny druh komunikácie, pretože bola dlhodobo vylúčená z jednoduchého prístupu k tradičným médiám. O svoje nádherné individuálne zážitky sa delia v danej komunite. Nepočujúci ľudia navzájom komunikujú a sociálne médiá sa pre nich stávajú domovom pre konverzáciu a priateľstvo. Individuálne alebo skupinové zážitky sú vyjadrené v textoch, prejavoch a prostredníctvom komunikačných kanálov sa odovzdávajú ďalším nepočujúcim ľuďom a širšej komunite. Viaceré štúdie naznačujú, že primárna písomná komunikácia na sociálnych sieťach v mnohých prípadoch pomáha maskovať stratu sluchu, čo spôsobuje, že osoby s poruchou sluchu sa cítia menej stigmatizované. Emotikony majú tiež veľký význam pre nepočujúcich ľudí, pretože posilňujú význam ako náhradu za paralingválne prostriedky, ľudské hlasy alebo zvuky, ktoré nepočujú. Používajú sa na vyjadrenie pocitov radosti, bolesti, smútenia, sklamania, hnevu alebo šťastia.

Formy sociálnych médií

Sociálne médiá sú online médiá, v rámci ktorých obsah vytvárajú a zdieľajú používatelia. V. Janouch rozdelil sociálne médiá nasledovne:

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

• Sociálne siete (napr. Open Diary, WordPress, Blogger - osobné stránky, na ktorých ľudia zverejňujú príspevky o rôznych témach)
• Zdieľané multimédiá (napr. YouTube, Picasa, SlideShare - platformy, ktoré umožňujú zdieľanie a sťahovanie videonahrávok a fotografií)
• Wikis (napr. Wikipedia, Google Knol - charakterizujeme ich ako encyklopédie vytvorené používateľmi)
• Diskusné fóra
• Q&A portály (napr. Yahoo!, Answer, Askville - stránky, na ktorých sa ľudia stretávajú a diskutujú o spoločných témach)
• Virtuálne svety (napr. Second Life, Active Worlds, The Sims Online - systémy, v rámci ktorých sa môžu ľudia stretávať v 3D virtuálnom svete)
• Sociálne záložkovacie systémy (napr. Digg, Jagg, Google Reader - stránky, ktoré umožňujú vyhľadávanie, spravovanie, zdieľanie obsahu z rôznych zdrojov)

Výskum preferencií osôb so sluchovým postihnutím

Cieľom výskumu je preskúmať preferencie, účely a vzorce používania dostupných sociálnych médií medzi osobami s poruchou sluchu v súčasnosti. Medzi kľúčové otázky patrí:

• Ktoré platformy sociálnych médií preferujú osoby s poruchou sluchu?
• Cez ktoré technologické zariadenia používajú osoby s poruchou sluchu platformy sociálnych médií?
• Ako často používajú osoby s poruchou sluchu sociálne médiá?
• Ktorú formu komunikácie aktívne a pasívne preferujú osoby s poruchou sluchu - vizuálnu alebo textovú?
• Aké sú účely používania sociálnych médií u osôb s poruchou sluchu?
• Ako často používajú osoby s poruchou sluchu emotikony a gify na vyjadrenie emócií a pocitov?
• Pri ktorých skupinách ľudí preferujú osoby s poruchou sluchu osobnú či digitálnu komunikáciu?
• Akým prekážkam v prístupnosti v súčasnosti čelia osoby s poruchou sluchu na platformách sociálnych médií?

Metodológia výskumu

Štruktúrované dotazníky vo formáte formulára patriaceho softvéru Google Disk vyplnilo až 212 respondentov v období od 18. októbra do 25. novembra 2024. Najprv bol dotazník overovaný dvoma respondentmi, aby sa zistilo, či bol pre nich zrozumiteľný a praktický. Dotazník obsahoval 26 položiek, z ktorých prvých 22 položiek tvorilo uzavreté otázky, z nich respondenti museli vybrať jednu alebo viac odpovedí podľa zadania jednotlivých položiek. Následne 3 položky obsahovali otvorené otázky, na ktoré mali respondenti možnosť dobrovoľne odpovedať, a posledná položka obsahovala zatvorenú otázku. Pod každou položkou bola vytvorená videonahrávka s prekladom otázky a jej odpovedí do slovenského posunkového jazyka, keďže niektorí respondenti s poruchou sluchu preferujú slovenský posunkový jazyk ako komunikačný jazyk, a súčasne aby sme predišli neporozumeniu otázok a vybraných odpovedí od respondentov.

Prvých 8 položiek dotazníka sa zameriavalo na sociodemografické údaje. Následne sa 3 položky zamerali na preferencie komunikačnej formy v domácnosti, s nepočujúcimi priateľmi a počujúcimi priateľmi. Ďalších 6 položiek sa zaoberalo otázkami o aktívnom a pasívnom používaní rôznych druhov sociálnych médií a ich frekvenciou. Po týchto položkách nasledovali 4 otázky týkajúce sa účelu používania sociálnych médií, preferencie osobnej alebo digitálnej komunikácie s určitými osobami, frekvencie používania emotikonov a gifov a využívania technických prostriedkov. Ďalšia, v poradí 22. položka skúmala, na aké bariéry narážajú respondenti v sociálnych médiách. Posledné 4 položky, okrem jednej, mohli respondenti dobrovoľne vyplniť. Mali možnosť vyjadriť svoje subjektívne hodnotenie, napríklad čo sa im na sociálnych médiách páči, aké postrehy či pripomienky mali k dotazníkom, či sa chcú zaradiť do žrebovania o vecné dary. V poslednej položke šlo o vyjadrenie, či bolo pre nich náročné vyplnenie dotazníkov.

Charakteristika respondentov

Všetci účastníci výskumu boli osoby s poruchou sluchu rôzneho stupňa straty sluchu rozdelené do piatich kategórií. V prvej kategórii ľahkej straty sluchu (26 - 40 dB) sa zúčastnili 3 respondenti (1,4 %), v druhej kategórii strednej straty sluchu (41 - 55 dB) rovnako 3 respondenti (1,4 %), v tretej kategórii stredne ťažkej straty sluchu (56 - 70 dB) 20 respondentov (9,4 %), vo štvrtej kategórii ťažkej straty sluchu (71 - 90 dB) 45 respondentov (21,3 %) a v piatej kategórii veľmi ťažkej straty sluchu (91 dB a viac) 141 respondentov (66,5 %). Z 212 respondentov deviati (4,3 %) používajú kochleárne implantáty, 98 respondentov (46,2 %) používa načúvacie aparáty a zvyšných 105 respondentov (49,5 %) nepoužíva žiadnu pomôcku.

Respondenti podľa pohlavia boli zastúpení 134 ženami (63,2 %) a 78 mužmi (36,8 %). V súvislosti s vekom boli rozdelení do štyroch skupín. V skupine od 18 do 24 rokov bolo 13 respondentov (6,1 %), skupinu od 25 do 44 rokov tvorilo spolu 111 respondentov (52,4 %), v skupine od 45 do 64 rokov bolo 79 respondentov (37,3 %) a do skupiny nad 65 rokov patrilo dohromady 9 respondentov (4,2 %).

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Rozloženie vzorky podľa územného zastúpenia: 59 respondentov (27,8 %) pochádzalo z Bratislavského kraja, 26 respondentov (12,3 %) z Trnavského, 21 (9,9 %) z Prešovského, 21 (9,9 %) zo Žilinského, po 19 (2x po 9,0 %) z Banskobystrického a Nitrianskeho, 16 (7,5 %) z Trenčianskeho, 15 (7,1 %) z Košického kraja a zvyšných 16 respondentov (7,5 %) tvorili Slováci žijúci v zahraničí. V súvislosti s dosiahnutým vzdelaním malo najviac respondentov, celkovo 101 respondentov (47,6 %), stredoškolské vzdelanie s maturitou. Podľa typu základnej školy navštevovalo 171 respondentov (80,7 %) základnú školu pre žiakov so sluchovým postihnutím, 30 respondentov (14,1 %) základnú školu bežného typu a 11 respondentov (5,2 %) základnú školu pre žiakov so sluchovým postihnutím a základnú školu bežného typu. Tí istí respondenti odpovedali aj na otázku o type strednej školy, pričom 154 respondentov (72,6 %) vychodilo strednú školu pre žiakov so sluchovým postihnutím, 54 respondentov (25,5 %) strednú školu bežného typu, 3 respondenti (1,4 %) strednú školu pre žiakov so sluchovým postihnutím a strednú školu bežného typu a zvyšný 1 respondent (0,5 %) neodpovedal (zrejme ide o študenta, ktorý ešte navštevuje strednú školu).

Preferencie komunikačných foriem

V domácnosti preferujú posunkový jazyk dve tretiny respondentov (66 %), zatiaľ čo necelá tretina respondentov (29,7 %) používa v domácnosti hovorený jazyk. Drvivá väčšina respondentov (94,3 %) komunikuje s nepočujúcimi priateľmi posunkovým jazykom. Len malá časť respondentov (3,8 % a 1,9 %) používa hovorený jazyk alebo písanú formu hovoreného jazyka pri komunikácii s nepočujúcimi priateľmi. Pri komunikácii s počujúcimi priateľmi prevláda hovorený jazyk u takmer dvoch tretín respondentov (63,2 %). Necelá tretina respondentov (29,2 %) využíva písanú formu hovoreného jazyka pri komunikácii s počujúcimi priateľmi.

Používanie sociálnych sietí a technických prostriedkov

Messenger využíva 85,3 % respondentov (181), čo ho radí medzi najčastejšie používané komunikačné platformy. Instagram je preferovaný pre sledovanie vizuálneho obsahu a využíva ho 77,8 % respondentov (165). YouTube sleduje 46,2 % respondentov (98) pre sledovanie videonahrávok. Telegram používa 19,8 % respondentov (42) na odosielanie správ. Instagram je druhým najpreferovanejším sociálnym médiom, ktoré využíva 26,4 % respondentov. Messenger je preferovanou platformou pre 14,6 % respondentov. YouTube používa na sledovanie videí len 2,4 % respondentov. Najpopulárnejším technickým prostriedkom pre prístup k sociálnym médiám je smartfón, ktorý používa 90,1 % respondentov. Notebook ako prostriedok pre sociálne médiá využíva 35,4 % respondentov. Počítač využíva 22,2 % respondentov pre prístup k sociálnym médiám. Tablet používa 15,1 % respondentov pre sociálne médiá. Iba 0,5 % respondentov využíva internetovú televíziu. Dáta naznačujú preferenciu mobilných zariadení (smartfóny, tablety) pre prístup k sociálnym médiám.

Frekvencia používania sociálnych médií

Najväčšia skupina respondentov, konkrétne 39,2 %, trávi na sociálnych médiách 1 - 2 hodiny denne. Určitá časť respondentov, teda 23,1 %, venuje sociálnym médiám 3 - 4 hodiny denne. 18,4 % respondentov používa sociálne médiá menej ako 30 minút denne. 11,3 % respondentov sleduje sociálne médiá len niekoľkokrát týždenne. Malé percento respondentov, iba 8 %, používa sociálne médiá viac ako 5 hodín denne.

Preferované formy komunikácie

74,5 % (158) respondentov preferuje pasívne sledovanie videonahrávok v slovenskom posunkovom jazyku (SPJ). 71,7 % (152) respondentov preferuje sledovanie videonahrávok v slovenskom jazyku (SJ) so zaopatrenými titulkami. Rovnaký podiel, 71,7 % (152), respondentov uprednostňuje čítanie písaných informácií, textov v slovenskom jazyku (SJ). Viac ako polovica (53,3 %) respondentov (113) si rada prezerá videonahrávky v medzinárodnom posunkovaní (MP) a fotografie/obrázky. 41,5 % (88) respondentov sleduje videonahrávky v českom posunkovom jazyku (ČZJ). 24,5 % respondentov (52) si prezerá videonahrávky len v slovenskom jazyku (SJ). Iba malá časť respondentov (15,1 % - 32 a 6,1 % - 13) prečíta písané informácie v anglickom jazyku alebo v iných cudzích jazykoch. Menšina respondentov, a to 12,3 % (26), si pozrie videonahrávky bez slovnej či posunkovej komunikácie.

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

Aktívne vyjadrovanie sa na sociálnych médiách

Väčšina (64,2 %) sa aktívne vyjadruje na sociálnych médiách v slovenskom posunkovom jazyku. Takmer dve tretiny respondentov (62,3 %) aktívne používajú písanú formu slovenského jazyka na vyjadrovanie sa. Zdieľanie fotografií a obrázkov je populárne u 43,9 % respondentov.

Bariéry v prístupnosti a výzvy

Na druhej strane videonahrávky, ktoré sa objavujú na sociálnych médiách, sú zaznamenaným audiovizuálnym dielom kombinujúcim pohybujúce sa obrazy a zvuk. Osoby s poruchou sluchu môžu narážať na zvukové bariéry, ak nie sú pridané titulky.

Human Forum: Diskusia o demokracii a médiách

Podujatie HUMAN FORUM je platformou pre diskusiu o demokracii, ľudských právach a úlohe médií v spoločnosti. Na podujatie sú prizvaní zástupcovia médií (elektronických, tlačových, internetových, mainstreamových a alternatívnych), ktoré sú v rôznej zriaďovateľskej pôsobnosti. Cena HUMAN FORUM sa udeľuje ako prejav uznania za vykonanie spoločensky významného činu, alebo dlhodobého konania v prospech ochrany ľudských práv a rozvoja demokracie. Je vyjadrením úcty k občianskej odvahe ľudí, ktorí sa svojimi postojmi a skutkami otvorene stavajú na stranu humanistických ideálov európskej civilizácie, vzájomnej úcty a slušnosti, rešpektu k ľudskej rôznosti a dôstojnosti. Občianska platforma NIE V NAŠOM MESTE! v spolupráci s Fakultou politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a občianskym združením Centrum komunitného organizovania zorganizovali v poradí už 3. ročník podujatia HUMAN FORUM. Cieľom podujatia, ktoré sa uskutočnilo 7. a 8. decembra 2016 v Banskej Bystrici, je vytvoriť priestor pre zástupcov štátnych inštitúcií a samosprávy, akademikov, občianskych aktivistov, študentov, učiteľov, novinárov, politikov, predstaviteľov cirkví ale aj pre širokú verejnosť, aby sa spoločne pokúsili sformulovať odpovede na otázky súvisiace so stavom ľudských práv v našej spoločnosti, ako aj na otázku, či je obava z nárastu extrémizmu a radikalizácie spoločnosti opodstatnená.

Program podujatia

• Slávnostné otvorenie podujatia sa uskutočnilo 7. decembra o 15:30 v Cikkerovej sieni na Radnici v Banskej Bystrici.
• Panelová diskusia na tému Akým smerom sa vyvíja demokracia v európskej a slovenskej spoločnosti.
• Odovzdanie ocenenia mimoriadneho činu v humanizácii spoločnosti - Cena Human Fora.
• Vystúpenie multižánrovej speváčky Janky Orlickej a orchestra Jána Berkyho Mrenicu ml.
• Panelová diskusia na tému Radikalizácia versus poznanie a kritické myslenie.
• Divadelné predstavenie List čiernemu synovi v Bábkovom divadle na Rázcestí.
• Prehliadka dokumentárnych filmov „Nový nacionalizmus v srdci Európy“ a diskusia s autorom Tomášom Rafom vo Filmovom klube v Múzeu SNP.
• Diskusia novinára a spisovateľa Martina Milana Šimečku s voličom ĽSNS o spoločenskom vývoji na Slovensku.
• Diskusia Michala Havrana s hosťami na tému Sú mainstreamové médiá v kríze?
• Fotografická výstava významného slovenského fotografa a reportéra Andreja Bána s názvom „Na ceste…“.

tags: #úloha #médií #v #súčasnej #spoločnosti #diskusia