
Článok sa zaoberá kritikou teórie relativity (špeciálnej aj všeobecnej) a poukazuje na problémy, ktoré s ňou údajne súvisia, ako aj na širšie problémy vo vedeckom poznávaní a jeho zneužívaní. Autor argumentuje logickými rozpormi v teórii relativity, spochybňuje experimentálne dôkazy a naznačuje, že veda je ovplyvnená propagandou a skrytou agendou.
Autor namieta voči princípu konštantnej rýchlosti svetla a s tým súvisiacim javom kontrakcie dĺžky a dilatácie času. Tvrdí, že ak sa rýchlosť svetla má javiť ako konštantná vo všetkých inerciálnych sústavách, ŠTR umožňuje meniť vlastnosti hmoty. Poukazuje na to, že podľa princípu vzájomnej rovnocennosti sústav sa nedá určiť, ktoré teleso sa reálne pohybuje. Preto kontrakcia dĺžky a spomalenie času by mali nastať rovnako medzi dvoma navzájom sa pohybujúcimi telesami, čo znemožňuje ich vzájomné pozorovanie. Z toho vyvodzuje, že zmena dĺžky a času nemôže existovať, čo považuje za vážny dôvod, prečo je ŠTR nezmyselná.
Navyše, autor kritizuje účelovosť a "narýchlo zbúchanú" povahu ŠTR a VTR, ktorých závery vedú k predstave "zakrvaveného priestoru a zakriveného času". Považuje za problematické, že sa tieto fyzikálne kategórie majú rozpínať, hoci neexistuje jednotná definícia priestoru a času a nie je známe, do čoho sa rozpínajú.
Autor sa stavia do pozície kriticky mysliaceho jedinca, ktorý nesúhlasí so závermi ŠTR a VTR a predpovedá, že počet takýchto kritikov bude narastať. Tvrdí, že jeho príspevok vyvracia mylné predstavy tých, ktorí bezducho opakujú poučky z učebníc fyziky a zbožne si želajú, aby kritikov Einsteinových teórií ubúdalo.
Autor spochybňuje Michelsonov-Morleyho experiment ako dôkaz konštantnej rýchlosti svetla, pričom poukazuje na pochybnosti o jeho fyzikálnej korektnosti. Tvrdí, že všetky "dôkazy" o teórii relativity sa vzťahujú na zmenu elektromagnetického poľa alebo na skreslené pozorovanie vesmíru, kde svetlo prechádza rôznym prostredím a mení sa. Dôkazy o teórii relativity označuje za fámy.
Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom
Tvrdí, že pri experimente musela nastať nejaká odchýlka vplyvom Coriolisovej sily, ktorá pôsobí na teleso pohybujúce sa v rotujúcej sústave (Zem). Používanie interferometra na meranie vzdialenosti pomocou svetla považuje za nepresné, pretože sa nedá pozorovať odchýlka o celú vlnu a nastavenie zrkadiel presne na dĺžku svetelnej vlny je nemožné.
Autor tvrdí, že nechápe problém so vzťažnými sústavami v ŠTR. Opakuje, že pri nich sa každá sústava pohybuje navzájom rovnakou rýchlosťou, a preto dilatácia času nastáva rovnako. To má pri porovnaní ich hodín zapríčiniť nezmenený čas. Týmto argumentuje, že paradox dvojčiat je neplatný a k žiadnemu posunutiu času medzi pozorovateľom na Zemi a v rakete nedochádza. Z toho vyvodzuje, že ŠTR musí byť neplatná.
Autor zdôrazňuje, že na fyzikálne udalosti často vplýva zmena intenzity elektromagnetického poľa, ktoré dokáže značne ovplyvniť vlastnosti hmoty a samotných častíc. Odchýlky na hodinách, ktoré boli experimentálne zistené, nemusia byť zapríčinené ŠTR, ale inými faktormi, ako napríklad elektromagnetickým poľom. Navyše, častice v rámci hodín kmitajú, a tak sa samotné pohybujú voči Zemi vysokou rýchlosťou. Preto je otázne, ktorá vzťažná sústava sa má do ŠTR započítavať.
Autor tvrdí, že korekcie v GPS v rámci teórie relativity nie sú vôbec potrebné. Chyby vznikajú inak a riešia sa pomocou pozemských staníc a pomocou geometrie. Na spresnenie hodnôt sa využíva matematická interpolácia troch a viacerých bodov. O presnosť polohy a hodín GPS sa stará osem pozemných staníc umiestnených v rôznych častiach sveta, ktoré signál o presnom čase vysielajú viackrát denne. GPS systém teda s odchýlkami počíta aj bez teórie relativity. Konkrétna odchýlka pre teóriu relativity sa nedá vyčleniť, pretože časové odchýlky v GPS sú pozorované z úplne iného dôvodu. Riešia sa synchronizáciou pomocou pozemských staníc, interpoláciou pomocou grafu a geometricky pomocou až 24 družíc.
Autor vyjadruje skepsu voči súčasnému stavu vedy. Tvrdí, že teória relativity nikdy nebola dokázaná a všetko sú to len špekulácie, dohady a podvody. Príroda sa neriadi podľa fantazijných výplodov vypočítaných na papieri. Človek má slabý rozum na to, aby dokázal za krátku dobu pochopiť prírodu a vesmír. Úspech dosahuje len postupným vývojom, preto veda vyžaduje kritické myslenie, opravovať a dopĺňať.
Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad
Poukazuje na to, že vedu treba očistiť od podvodníkov, pretože svet je militarizovaný a skorumpovaný, čo vedu ničí. Veda je rozdelená na súkromnú pre firmy a armádu (utajovaná) a verejnú na školách a v médiách (nepozná pokročilejšie poznatky súkromnej vedy). Verejná veda je navyše využívaná na šírenie lživej propagandy.
Autor poukazuje na to, že podoba atómu, tak ako si ho veda predstavuje, je len model a skutočnosť je iná, ktorú veda nepozná. Preto vznikajú v kvantovej mechanike paradoxy. Veda nevie, čo drží hmotu pohromade, dala tomu len názov "elektromagnetická sila". Veda nevie, kde elektromagnetizmus čerpá energiu. Veda nevie, čo určuje, ako sa konkrétna látka bude chovať pri zásahu energiou, napríklad teplom. Látky dokážu meniť skupenstvo podľa nejakého vloženého plánu.
Veda nevie, čo drží jadro pokope, keď obsahuje kladne nabité protóny, ktoré by mali spôsobiť okamžitý rozpad jadra. Tak si domysleli novú silu s názvom "silná jadrová sila", ktorá jadro drží pohromade. Ale napriek tomu ku spomalenému rádioaktívnemu rozpadu dochádza. Veda nevie, čo to spôsobuje, tak tejto sile dala zase len názov "slabá jadrová sila".
Problém s elektromagnetickým žiarením je aj ten, že jeho fotóny sú hmotné, ale ich rýchlosť sa rovná svetelnej. Pritom teória relativity nedovoľuje dosiahnuť rýchlosť svetla ničomu hmotnému. Fyzici si v tomto našli výhovorku - fotóny majú v pokoji nulovú hmotnosť. Ale je možné teleso s nulovou hmotnosťou dostať do pohybu? A ako sa môžu vlny pohybovať v prostredí bez prítomnosti nejakej látky? Čo sa vlní?
Ďalšie problémy fyziky: fluktuácia virtuálnych častíc, veľkosť gravitácie sa počíta podľa hmotnosti telesa, pričom samotná hmotnosť je na gravitácii závislá (bludný kruh). Hmota je zložená zo zložitých štruktúr a chová sa ako stroj. Ak veda objaví program, podľa ktorého sa hmota chová, stane sa pánom nad hmotou a ovládne silu gravitácie.
Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku
Autor poukazuje na problémy so spektrálnym posuvom, ktorý sa využíva pri skúmaní svetla vo vesmíre. Tvrdí, že spektrálny rozklad vzniká aj pri prechode cez rôznu látkovú hustotu alebo cez magnetické alebo gravitačné pole. Hmotnosť fotónu závisí od jeho frekvencii, čím je vyššia, tým je hmotnosť väčšia a gravitácia ho viac priťahuje. Dráha modrého svetla je viac zakrivená a vzniká posunutie spektra k červenej farbe. Preto svetlo na Zem dopadá už značne skreslené a so skúmaným svetlom objektu má už málo spoločné. Takto vzniká veľmi nepresné pozorovanie vesmíru a z toho vznikajú chybné analýzy, napríklad červený posuv naznačuje vzďaľovanie sa supernov od nás, čiže rozpínanie vesmíru.
Autor interpretuje Galileov princíp relativity tak, že nič sa nestane, keď Zem, či Slnko budeme považovať za nehybný stred vesmíru, lebo v obidvoch prípadoch všetky fyzikálne procesy budú prebiehať podľa jedinej rovnice, ako na Zemi, tak aj na Slnku. Pomocou žiadneho experimentálneho merania nebudeme vedieť vedeckým spôsobom dokázať, že či Zem sa pohybuje okolo Slnka, alebo Slnko sa pohybuje okolo Zeme. Tento Galileov záver vraj dokazujú aj hodiny na GPS družiciach. Ak by to tak bolo, znamenalo by to, že by sme vedeli experimentálne dokázať to, že družice GPS systému majú väčšiu kozmickú, čiže majú väčšiu absolútnu rýchlosť ako Zem, pretože v nich hodiny idú ináč ako na povrchu Zeme. To zas preto, lebo v družiciach GPS s…