Politici s mentálnym postihnutím: Integrácia a zamestnanosť na Slovensku

Úvod

Problematika ľudí s mentálnym postihnutím a ich integrácia do spoločnosti je komplexná a vyžaduje si neustálu pozornosť a zlepšovanie. Na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, čelia títo ľudia mnohým výzvam, najmä v oblasti vzdelávania a zamestnávania. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na situáciu ľudí s mentálnym postihnutím na Slovensku, s dôrazom na ich zamestnanosť a aktivity organizácií, ktoré sa im snažia pomôcť.

Štatistiky a realita zamestnávania

Podľa Združenia na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím (ZPMP) v SR, na Slovensku neexistujú presné štatistiky o počte ľudí s mentálnym postihnutím, ani o ich zamestnanosti. Ak sú už títo ľudia zamestnaní, tak väčšinou v chránených dielňach, ktoré zriadili lokálne združenia ZPMP v SR alebo podobné organizácie. Len veľmi malá skupina ľudí s mentálnym postihnutím pracuje na otvorenom trhu práce a zamestnávatelia na nich väčšinou nie sú pripravení.

Príprava na zamestnanie a alternatívy vzdelávania

Základom úspešnej integrácie ľudí s mentálnym postihnutím do pracovného života je ich dôkladná príprava na výkon konkrétnych povolaní. Pre týchto ľudí existuje viacero alternatív k bežnému školskému vzdelávaniu. Prípravu na zamestnanie môže realizovať aj sociálny podnik. Ten okrem zamestnávania slúži aj na prípravu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie na vstup na trh práce. Tieto podniky spravidla vykonávajú údržbu zelene a upratovacie služby v obci, realizujú zber a triedenie druhotných surovín či pomocné stavebné práce. Aktivity sociálnych podnikov sú rôznorodé, preto možno predpokladať, že zamestnanec s mentálnym postihnutím postupne získava viaceré pracovné, ale aj sociálne a komunikačné zručnosti.

ZPMP v SR v súčasnosti v Bratislave prevádzkuje sociálny podnik a zároveň vzdelávaco-rehabilitačné centrum Bivio. Dôležitým nástrojom zamestnávania ľudí s postihnutím sú agentúry podporovaného zamestnávania, ktoré okrem prípravy znevýhodneného uchádzača o zamestnanie spolupracujú aj na vyhľadávaní zamestnania a poskytujú podporu v jeho prvých fázach. Ďalšou možnosťou sú rehabilitačné strediská, ktoré by okrem sociálnych služieb mali realizovať aj profesijnú prípravu ľudí s mentálnym postihnutím na výkon konkrétnych povolaní. Ľudí s mentálnym postihnutím môžu zamestnávať aj chránené dielne. Väčšina chránených dielní na Slovensku sa aktuálne venuje výrobe rôznych tovarov. V súčasnosti je väčšina chránených dielní zriadených mimovládnymi neziskovými organizáciami, ktoré ich zriaďujú na základe poznania špecifík ľudí, ktorých združujú. Pre ľudí so strednou a vyššou mierou postihnutia sú vhodnou možnosťou zamestnania aj chránené pracoviská.

Výhody zamestnávania ľudí s mentálnym postihnutím

Zamestnávanie ľudí s mentálnym postihnutím môže mať pre zamestnávateľa rôzne výhody. Skúsenosti ukazujú, že ide o mimoriadne stabilnú a vysoko motivovanú pracovnú silu. V tejto skupine je prakticky veľmi nízka fluktuácia. Na vytvorenie a prevádzku pracovného miesta obsadeného človekom s mentálnym postihnutím môžu zamestnávatelia od štátu získať finančnú podporu a ľudia s mentálnym postihnutím zväčša nepotrebujú špeciálnu úpravu pracovného prostredia ani špeciálne vybavenie. Do úvahy treba brať to, že ľudia s mentálnym postihnutím sú vhodní predovšetkým na pozície s jasne vymedzenými činnosťami, s pravidelne sa opakujúcimi úkonmi alebo na prácu, kde nie je nevyhnutne vyžadovaná vysoká miera samostatnosti. Títo zamestnanci môžu vykonávať napríklad pomocné práce v kuchyni, upratovacie práce, jednoduché kancelárske práce, prácu v práčovni alebo v poľnohospodárstve a živočíšnej výrobe.

Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

Problémy a výzvy v oblasti podpory

V súvislosti s parlamentnými voľbami 2023 boli oslovené politické strany a hnutia, aby tlmočili najpálčivejšie problémy v oblasti vzdelávania, sociálnych vecí a zdravotnej starostlivosti, ktoré boli zosumarizované na základe podnetov, s ktorými sa na nás rodičia detí so zdravotným znevýhodnením obracajú. Nárokovateľné podporné opatrenia - podpora všetkých detí pri vzdelávaní sa s účinnosťou od 1. 9. 2023 konečne stáva realitou. Reálna dostupnosť však úzko súvisí s objemom finančných prostriedkov nielen v návrhu rozpočtu na budúci rok, ale aj každý ďalší rok. Centrá poradenstva a prevencie - situácia sa transformáciou poradní zhoršila, nie je dostatočný počet poradní ani na diagnostiku detí, nehovoriac o akútnom nedostatku stimulácií; mnohé deti od januára 2023 zostali bez podpory, predĺžili sa čakacie doby. Individuálne vzdelávanie zo zdravotných dôvodov podľa § 24 ods. 2 písm. a) školského zákona má často vynútený charakter.

Zjednotenie metodík a podpora opatrovania

Je potrebné zjednotiť metodiky prideľovania príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len „ŤZP“), podľa ktorých postupujú úrady práce, soc. Umožniť osobe vykonávajúcej OPATROVANIE reálnu možnosť zapojiť sa do PRACOVNÉHO PROCESU BEZ POSTIHU odňatia príspevku na opatrovanie. Navrhuje sa vypustiť príjmovú hranicu alebo zmeniť na 5-násobok životného minima, ak vykonávanie zamestnania nie je v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania. Je dôležité, aby narodenie dieťaťa so ZZ sa nestalo stigmou pre rodičov a zámienkou vylučovania z pracovného procesu. Zlepšiť doterajšie nevýhodné, až diskriminujúce postavenie poberateľov peňažného príspevku na opatrovanie (rodičov, starých rodičov, detí a ďalších zákonom stanovených osôb) a osobných asistentov osôb s ŤZP, ktorí nemajú nárok na dovolenku ani PN.

Sociálne služby a skorá intervencia

Riešiť nezrovnalosti pri STRIEDAVEJ STAROSTLIVOSTI (a tiež pri spoločnej osobnej starostlivosti) - zosúladiť zákon č. 447/2008 Z. z. so zákonom č. 36/2005 Z. z. Potrebujeme dostupné, flexibilné soc. Zvýšiť dostupnosť sociálnej služby VČASNEJ INTERVENCIE a jej prepojenie s rezortmi zdravotníctva a školstva. Legislatívne ukotviť a nastaviť spoluprácu pri dlhodobom sprevádzaní rodiny starajúcej sa o dieťa so ZZ medzi poskytovateľmi sociálnej služby včasnej intervencie, zdravotníckymi terapiami a centrami poradenstva a prevencie. Nedostatok štátom hradených služieb a terapií v jednotlivých rezortoch spôsobuje finančné zaťaženie rodiny detí so ZZ do 7 rokov sumou priemerne 4.217 eur ročne, t. j. Zaviesť PEER PORADENSTVO do legislatívy vrátane systému financovania. Na Slovensku sa ročne narodí asi 3.040 detí so ZZ. Rodiny týchto detí sa dostávajú do novej, pre nich často nezvládnuteľnej situácie, ktorú potrebujú riešiť. SKRÍNING vývinových porúch v pôrodniciach, u pediatra (týka sa to napr. DOSTUPNÁ DIAGNOSTIKA - dlhé čakacie doby, nedostatok odborníkov, napr. AMBULANTNÉ PODPORNÉ SLUŽBY, ktoré by boli dostupné podľa individuálnych potrieb a prepojené naprieč rezortmi, aby došlo k využitiu súčasných kapacít a šetreniu ľudských zdrojov. Ide o prepojenie ambulantných terapeutických služieb pre deti so ZZ v zdravotníctve (napr.

Zrušenie dotácií a dopad na organizácie

Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) zrušil výzvu na ochranu ľudských práv v roku 2024 v celkovej hodnote 769-tisíc eur. Spravil tak deň pred tým, ako mali žiadatelia svoje zámery vysvetliť pred externe zostavenou komisiou, ktorá posudzuje projekty napríklad v oblasti duševného zdravia, pomoci ľuďom s fyzickým znevýhodnením, ekológom, združeniam angažujúcim sa v oblasti histórie či ľudských a menšinových práv. Pre Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím to pravdepodobne znamená, že z workshopu nič nebude, pretože združenie nemá vlastné peniaze na jeho organizáciu a účastníci si ho zaplatiť nedokážu. „Práve toto sú ľudia, ktorí majú peňazí málo a žijú len z invalidných dôchodkov,“ hovorí riaditeľka združenia Iveta Mišová. Ministerstvo spravodlivosti na otázky Denníka N, prečo na poslednú chvíľu dotačnú výzvu zrušilo, neodpovedalo a zaslalo všeobecnú odpoveď. „V tejto súvislosti prebieha komunikácia, cieľom ktorej by malo byť zriadenie pracovnej skupiny, zloženej z odborníkov na danú problematiku. O tomto zámere a prípadnom vypísaní novej výzvy budeme informovať,“ reagovalo ministerstvo.

Mimovládne organizácie na zrušenie dotácií zareagovali spoločnou výzvou a rozbehli online petíciu, v ktorej vyjadrujú zásadný nesúhlas so spôsobom zrušenia jedinej štátnej výzvy na podporu projektov v oblasti ľudských práv. Zastavenie výzvy podľa signatárov petície predstavuje vážny problém, keďže podporené projekty v minulosti v mnohých oblastiach nahrádzali nečinnosť štátnych orgánov. Ministerstvo spravodlivosti zrušilo dotačnú výzvu na ochranu ľudských práv v čase, keď Borisa Suska začali kritizovať predstavitelia dezinformačnej scény a stavali ho do kontrastu s ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou (SNS).

Prečítajte si tiež: Výučba matematiky pre mentálne postihnutých

Organizácie osôb so zdravotným postihnutím

Organizácia Slovenské fórum osôb so zdravotným postihnutím (SFOZP) vznikla v roku 2003 pod názvom Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR (NROZP v SR). Do roku 1990 sa osoby s civilizačnými chorobami, so sluchovým, telesným a zrakovým postihnutím združovali v jednotnej organizácii s názvom Zväz invalidov, kde mali tieto skupiny len veľmi obmedzenú autonómiu prostredníctvom rád venujúcich sa ich špecifickej problematike. Organizáciu však riadili a vystupovali za ňu politickí nominanti. Zväz invalidov nezdružoval osoby s mentálnym postihnutím, osoby im pomáhajúce a ich zákonných zástupcov.

V auguste 1991 bol zriadený Vládny výbor pre otázky zdravotne postihnutých občanov Slovenskej republiky. Predsedom výboru bol podpredseda vlády a jeho členmi siedmi ministri vlády, predstavitelia organizácií osôb so zdravotným postihnutím a humanitárnych a charitatívnych organizácií. V roku 1995 vláda nahradila Vládny výbor pre otázky zdravotne postihnutých občanov Koordinačným výborom pre otázky zdravotne postihnutých občanov. Jeho predsedníčkou sa stala ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny a za iné rezorty boli menovaní pracovníci nižších úrovní. Koordinačný výbor stratil charakter nadrezortného orgánu.

2. mája 2001 bola transformáciou Koordinačného výboru založená Rada vlády Slovenskej republiky pre problematiku občanov so zdravotným postihnutím opäť ako nadrezortný orgán a 27. júna 2001 schválila vláda Národný program rozvoja životných podmienok občanov so zdravotným postihnutím vo všetkých oblastiach života vychádzajúci najmä zo Štandardných pravidiel OSN na vytváranie rovnakých príležitostí pre osoby so zdravotným postihnutím schválených 20. decembra 1993 Valným zhromaždením OSN. V roku 2003 bola založená Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v SR. Samostatné organizácie osôb so zdravotným postihnutím postupne zistili, že problémy potrebujú riešiť a presadzovať aj spoločne. Preto vytvorili NROZP v SR, ktorá združuje nezávislé organizácie ľudí so zdravotným postihnutím. To im umožnilo riešiť spoločné problémy koordinovane, ale zároveň zachováva nezávislosť jednotlivých členských organizácií.

Dňa 13. decembra 2006 schválilo Valné zhromaždenie OSN Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, prvý ľudsko-právny dohovor v 21. storočí. V roku 2010 Národná rada SR odsúhlasila pristúpenie SR k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR prednosť pred zákonmi SR. Následne prezident SR ratifikoval Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý nadobudol účinnosť pre SR 26. júna 2010.

V roku 2011 vláda zriadila Radu vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť a Rada vlády SR pre osoby so zdravotným postihnutím bola transformovaná na Výbor pre osoby so zdravotným postihnutím ako jej stály odborný orgán. Výbor pre osoby so zdravotným postihnutím, ako poradný orgán poradného orgánu vlády, získal značne oslabené postavenie v porovnaní s Radou vlády pre osoby so zdravotným postihnutím. V rokoch 2015 - 2016 sa uskutočnilo prvé hodnotenie implementácie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím u nás Výborom OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím, ktorý vydal odporúčania pre vládu SR.

V decembri 2015 bola zvolená Zuzana Stavrovská, prvá komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, a v decembri 2021 bola zvolená na ďalšie funkčné obdobie. Vo februári 2021 vláda SR schválila Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 - 2030 (ďalej len „Národný program“). Národný program bol schválený príliš rýchlo, a preto nezodpovedá dostatočne predstavám organizácií osôb so zdravotným postihnutím. Dôvodom rýchleho konania bolo to, že schválenie Národného programu ako nástroja na implementáciu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím je podmienkou pre čerpanie prostriedkov z fondov EÚ na roky 2021 - 2030.

Prečítajte si tiež: Definícia mentálneho a viacnásobného postihnutia

V marci 2021 prijala EÚ dokument „Únia rovnosti: Stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 - 2030“, ktorý obsahuje konkrétne úlohy a harmonogram ich plnenia. Po vypuknutí vojny na Ukrajine boli realizované projekty zamerané na humanitárnu pomoc na Ukrajine i Ukrajincom u nás. V roku 2022 sa začali intenzívne venovať revitalizácii organizácie, ktorá sa javila naliehavou už aj v súvislosti s blížiacim sa 20. výročím existencie NROZP v SR v roku 2023.

22. júna 2023 sa uskutočnil snem NROZP v SR, ktorý schválil nové stanovy organizácie vrátane jej nového názvu Slovenské fórum osôb so zdravotným postihnutím. Zmenu názvu si vyžiadali praktické dôvody, najmä skreslené predstavy o privilegovanom financovaní a nadsadených kompetenciách nášho občianskeho združenia, ktoré vyvolávalo slovné spojenie „Národná rada“ priamo v jeho názve. SFOZP vzniklo 20. 27. 13. decembra 2006 bol prijatý dôležitý medzinárodný dokument -Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím.(ďalej je v našom texte s názvom Dohovor)Je to prvý dohovor o ľudských právach v 21. V roku 2010 Národná rada SR odsúhlasila Dohovor.Rozhodla,že ide o medzinárodnú zmluvu,ktorá má prednosť pred inými slovenskými zákonmi.Potom prezident ratifikoval (schválil) Dohovor.Pre Slovensko začal platiť 26. V roku 2022 sme sa rozhodli niektoré veci v NROZP v SR zmeniť.Súviselo to aj s blížiacim 20. 22.

Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím

Dňa 13. decembra 2006 bol prijatý dôležitý medzinárodný dokument - Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím. Je to prvý dohovor o ľudských právach v 21. storočí. V roku 2010 Národná rada SR odsúhlasila Dohovor. Rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred inými slovenskými zákonmi. Potom prezident ratifikoval (schválil) Dohovor. Pre Slovensko začal platiť 26. júna 2010.

tags: #politici #s #mentálnym #postihnutím