Kríza demokracie a hľadanie konsenzu v polarizovanej spoločnosti

Žijeme v dobe, keď inštitúciám v našej krajine verí čoraz menej ľudí. Podľa prieskumov je to menej ako polovica a viac ako dve tretiny spoločnosti nie sú spokojné s tým, kam sa uberá demokracia. O kríze demokracie sa na akademickej pôde diskutuje už desaťročia. Tento jav nekopíruje len domáce, ale aj medzinárodné trendy. Politické strany, ktoré by mali byť kostrou každej zdravej demokracie, často nenapĺňajú svoje funkcie. Na hlavných aktéroch súčasnej politickej scény vidíme, že strany fungujú ako eseročky svojich majiteľov a otcov zakladateľov. Občania potom strácajú dôveru v to, či práve toto je správny spôsob spravovania krajiny. Jednoducho tu máme demokratický deficit - isté očakávania, ktoré nie sú uvádzané do praxe.

Problém krízy diskusie

Rôzne štáty majú rôzne problémy, ale v každom z nich je prítomná kríza diskusie. Verejný diskurz dominantne prebieha na platformách, ktoré sa primárne neusilujú o jeho kultiváciu. Všetky tieto platformy teda už z povahy svojho fungovania uprednostňujú prejavy, ktoré sú radikálnejšie, polarizujúcejšie, vyhrotenejšie. Kedysi ľudia mohli sledovať diskusie len v televíziách či v rádiách, kde témy určoval režim či dramaturg, prípadne si mohli podebatovať doma, na ulici a v krčme. Anonymy končili v koši. Vtedy však nebolo možné prepojiť ľudí z rôznych oblastí sveta, bola to len lokálna záležitosť. Dnes je riziko, že debatu ovládnu trollovia. Čo je to však za demokraciu, ktorá nevie stanoviť mantinely sociálnym sieťam? Internet nám priniesol neskutočné možnosti, podstatné sú však pravidlá, podľa ktorých prebieha samotný diskurz. A súčasné pravidlá sú jednoznačne nastavené zle. Problém je aj v tom, že demokraticky zmýšľajúci politici sa nevedia zhodnúť, akým spôsobom sociálne siete regulovať. Krajiny jednoducho musia nájsť mechanizmus a dohodu, ako sociálne siete a ich obsah regulovať tak, aby fungovali spoločensky prospešne.

Projekt DEMDIS ako nástroj kultivácie diskusie

DEMDIS (Demokratická diskusia) je občianske združenie, ktoré si kladie za cieľ budovať svet otvorenej a férovej diskusie. Založené bolo koncom roka 2021. Cieľom je zvýšiť pravdepodobnosť konfrontácie s názormi, s ktorými nesúhlasíme. Organizujú vlastné diskusie na rôzne polarizujúce témy a zisťujú, že sa to dá, dokonca že sa dá medzi obomi názorovými stranami nájsť konsenzus. Dôležité je, že ľudia tam majú každý problém rozmenený na drobné práve vďaka diskusným príspevkom. DEMDIS vďaka softvéru Polis vytvoril nový mechanizmus diskusií na polarizujúce témy. Tá vzniká na základe hlasovania diskutujúcich z oboch názorových skupín. Čím viac hlasov, tým väčší konsenzus, a teda aj vyššia pravdepodobnosť, že príspevok sa zobrazí na prvých priečkach. Zmena by mala spočívať minimálne v tom, že príspevky na stránke ani komentáre sa ľuďom nebudú zobrazovať na základe svojho emocionálneho náboja. Samozrejme, že tam musia existovať kontrolné mechanizmy, to je však iný problém.

Kľúčom je teda zmena algoritmov. Cieľom v projekte DEMDIS je zvyšovanie pravdepodobnosti konfrontácie odlišných názorov, teda prenikanie cez informačné bubliny a zároveň nachádzanie istého konsenzu. Možno sa nikdy nikomu nepodarí odfiltrovať každý prejav porušujúci pravidlá slušnej a férovej diskusie, ale postačí, ak nenávistné a radikálne prejavy nebudú mať efektívnejší organický dosah. Algoritmus nedokáže odlíšiť rôzne typy emócií. Je možné zvýšiť pravdepodobnosť zobrazovania príspevkov, s ktorými druhá strana nesúhlasí. V dôsledku toho ľudia začínajú byť vzájomne odtrhnutí, prestávajú si vzájomne rozumieť.

Ako podstatné sa ukazuje aj to, ako rámcujeme spoločenské fenomény. Jedna téma sa totiž dá nastoliť rôznymi spôsobmi - radikálnejšími aj umiernenejšími. Napríklad, pri diskusii o krotení hoaxov, jedna z formulácii znela, že nikto by nemal cenzurovať prejav v slobodnej diskusii. Pri druhej formulácii sa ukázala oveľa väčšia miera súhlasu ako pri prvej. Z jednoduchého dôvodu - nešlo o radikálne a emóciami nabité vyjadrenie, ale o vecné konštatovanie.

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

Hľadanie konsenzu a jeho význam

Vzorec vyhodnocovania konsenzuality bol dizajnovaný s dátovým analytikom Michalom Odlerom. Každá téma má predsa rôzne aspekty. Cieľom je zhodnúť sa na základných hodnotách, ktoré chceme v spoločnosti chrániť. Pri téme povinného očkovania na covid-19 sa teda nenašiel konsenzus v tom, či ho zaviesť alebo nie, ale v tom, že ľudia nechcú rušiť doterajšie povinné očkovania. Našiel sa aj v tom, že nie je dobré, ak sa v téme očkovania viac verí politikom ako odborníkom. Nejde teda o konsenzus o samotnej téme, ale o parciálne konsenzy, ktoré s ňou súvisia. Inými slovami, ide o nachádzanie styčných plôch medzi dvomi názorovými tábormi. Celý vzorec je pritom postavený tak, aby väčšina nemohla zvalcovať menšinu. Keby jednu názorovú stranu zastávalo 200 ľudí a druhú len 20, nemôžeme hovoriť o konsenze. Partikulárnych konsenzov v rámci jednej témy je teda vždy viac.

DEMDIS funguje na princípe darov od podporovateľov. Dnes máme overené, že je možné kultivovať diskusiu ako takú. Pomocou moderných technológií potom vieme názory pretavovať v normy, podľa ktorých by sme mali spravovať našu spoločnosť. Inšpiráciu sme našli v podobnom projekte vTaiwan, ktorý dodnes funguje na Taiwane. Jeho cieľom je práve vytvorenie robustného procesu, ktorý je však zároveň otvorený, transparentný a výhodný aj pre občanov, lebo cezeň vedia zmysluplne participovať na veciach verejných. Celé je to vlastne o vytvorení múdrosti davov pri riešení rôznych spoločenských otázok, čiže názorovej mozaiky, z ktorej vyplynie pre politikov potreba niečo upraviť, vylepšiť, zmeniť. Nemá to mieriť priamo na predsedov strán, skôr na ich programové tímy, ľudí, ktorí riešia medzirezortné pripomienkové konania a podobne.

Spolupráca s médiami a zapojenie verejnosti

Pri výbere témy musí byť zrejmé, že ľudia aktuálne chcú o nej diskutovať, že je nejako prítomná vo verejnom priestore a existuje pri nej konflikt. Najskôr vždy pripravíme text, v ktorom sa snažíme zhrnúť základné argumenty za a proti, a pridáme aj prvé komentáre, ktorými reflektujeme dominantné názory vo verejnom diskurze. Následne sa diskusný rámček zdieľa v článkoch na príslušných weboch. Čitateľ vidí jednotlivé komentáre s tým, že pri každom môže označiť, či s nimi súhlasí, nesúhlasí, prípadne ich preskakuje. Ak v diskusii chýba jeho názor či argument, môže ho pridať. Práve spoluprácou s denníkom Pravda, ktorý oslovuje aj starších ľudí mimo miest, teda ľudí, ktorí nie sú práve z našej názorovej bubliny, sa darí zapájať širšie spektrum verejnosti.

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

tags: #diskusny #prispevok #interupcia #argumenty