Diskusný príspevok: Jazykový štýl, Charakteristika a Analýza

Jazykový štýl je neoddeliteľnou súčasťou každého prejavu, či už hovoreného alebo písaného. Predstavuje spôsob, akým vyberáme, usporiadavame a využívame jazykové prostriedky s cieľom dosiahnuť určitý komunikačný zámer. V tomto článku sa zameriame na charakteristiku jazykových štýlov, s dôrazom na diskusný príspevok ako špecifický žáner.

Funkčné jazykové štýly

Štýl je cieľavedomý výber a usporiadanie jazykových prostriedkov s ohľadom na funkciu a situáciu prejavu. Štýly rozdeľujeme na štýly verejného a súkromného styku; tiež ich môžeme rozdeliť z hľadiska objektivity a subjektivity. Medzi štýly verejného styku patrí náučný štýl (objektívny), publicistický štýl (subjektívno-objektívny), administratívny štýl (objektívny), umelecký štýl (subjektívny) a rečnícky štýl (subjektívno-objektívny). Medzi štýly súkromného styku patrí hovorový štýl (subjektívny). V slovenskej štylistike od roku 1989 sa objavuje ešte jeden štýl: náboženský štýl, ktorý patrí aj medzi štýly verejného a súkromného styku a môže byť tiež objektívny a subjektívny. Systematickú štylistiku slovenského jazyka vypracoval profesor Jozef Mistrík. Väčšina jazykových prostriedkov je spoločná pre všetky funkčné jazykové štýly. Každý štýl má vlastné charakteristické špecifické jazykové prostriedky, ktoré ho odlišujú od iných - sú to slová, slovné spojenia a vetné konštrukcie. V súčasnej štylistike sa rozlišujú štyri základné slohové postupy - informačný, rozprávací, opisný, výkladový (úvahový). Obsahom informačného slohového postupu sú stručné údaje (fakty), odpovede na otázky: kto? čo? kedy? kde? ako?. Medzi slohové útvary (žánre) tohto slohového postupu patrí správa, oznámenie a bežné rozhovory. Obsahom rozprávacieho slohového postupu sú udalosti, príhody, zážitky v časovej postupnosti. Slohovými útvarmi (žánrami) tohto slohového postupu sú rozprávanie, fejtón, bájka, rozprávka, povesť, poviedka, novela a román. Obsahom opisného slohového postupu sú vecné (vonkajšie) vzťahy, znaky, vlastnosti, následnosť činností (deja). Medzi slohové útvary (žánre) tohto slohového postupu patrí opis, návod, životopis, posudok, charakteristika, cestopis a reportáž. Obsahom výkladového slohového postupu sú vnútorné vzťahy (príčinné a dôsledkové). Slohovými útvarmi (žánrami) tohto slohového postupu sú výklad, odborný referát a prednáška. Obsahom úvahového slohového postupu je konfrontácia subjektívneho a objektívneho hodnotenia. Slohovými útvarmi (žánrami) tohto slohového postupu sú úvaha, kritika, esej, recenzia, diskusný príspevok, prejav, úvodník a komentár. Tieto slohové postupy nachádzajú svoje uplatnenie v slohových útvaroch (žánroch). Slohový postup je neukončený proces tvorenia textu.

Hovorovový štýl

Hovorový štýl je štýlom súkromného styku, ktorý sa realizuje ústne. Využíva všetky slová slovnej zásoby, aj nespisovné. Prejavuje sa kratšími vetami, často citovo zafarbenými, využíva sa univerbizácia. Zvukovo sa stvárňuje pomocou intonačných prostriedkov ako melódia, dôraz, prestávka, rytmus, tempo atď. Hovorový štýl je charakterizovaný presahom nárečových prvkov a slangu. Na druhej strane je formovaný vplyvom médií a tým vytváraním nových hraníc. Má charakteristiku- štýl súkromného styku. Má v sústave pevné miesto a najviac sa podobá na populárno-náučný ako protipól vedecko-náučnému. Je blízky hovorovému, ale aj náučnému alebo publicistickému štýlu. Základnou charakteristikou je ústnosť. Má slovnú, vizuálnu a akustickú zložku- tempo, rytmus, melódiatextu. Kompozične sa člení na úvod, jadro, záver.

Esejistický štýl

Esejistický štýl sa uplatňuje v prozaických úvahách o vedeckých alebo kultúrno-spoločenských problémoch. Vyznačuje sa subjektívnosťou, uvoľnenou kompozíciou a vecnosťou spojenou s estetickosťou. Je na hranici medzi náučným a umeleckým štýlom. Jeho výraznou činnosťou je pojmovosť a variabilnosť. Vznikol postupným odčleňovaním z náučného štýlu.

Publicistický štýl

Žurnalistický štýl, používa sa v oblasti publicistiky. Charakteristické vlastnosti- písomnosť, monologickosť, informatívnosť, ale aj presviedčať, poučovať a zrozumiteľnosť. Žánre sú krátke, aktuálne a adresné. Okrem oznamovacej funkcii majú aj presvedčovaciu funkciu. Využívajú pestré výrazové prostriedky. Vznikol na základe vývinu spoločnosti a techniky, spoločensko-politických podmienok. Keďže vychádza z náučného štýlu, zachováva si základné črty ako písomnosť, monologickosť, verejnosť, pojmovosť, presnosť, zreteľnosť a odbornosť. Špecifickými vlastnosťami publicistického štýlu sú informačnosť, variabilnosť, aktualizovanosť. Vyskytujú sa v ňom faktografiké prvky, tematická bohatosť a kompozičná pestrosť, zrozumiteľnosť, požívanie ustálených slovných spojení alebo viet, obrazných pomenovaní, frazeologizmov. Z gramatických prostriedkov sa vyskytuje 3. osoba jednotného a množného čísla, enumeratívne konštrukcie, zvýšená frekvencia prísloviek a zámen. Z kompozičného hľadiska sa používa titulok, podtitulok, perex, rozličné typy písma, grafická úprava textu. Pre publicistický štýl sú charakteristické neologizmy a cudzie slová. Veta je jednoduchá, s perspektívou východisko- jadro.

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

Náučný štýl

Náučný- odborný štýl: sprostredkuje odborné informácie a vedecké poznatky. Charakteristickou črtou je písomnosť a objektívnosť; ďalej monologickosť, verejný ráz a pojmovosť. Z lexiky prevládajú pojmové slová, termíny, doslovné preklady- kalky. Morfológia a syntax náučného štýlu využíva - ustálené väzby, zložené prídavné mená, slovesá v 3. osobe, viacnásobný vetný člen, zhustené vyjadrovanie, oznamovacie vety, vsuvky, spajacie výrazy vo vete a medzi vetami, grafické označovanie. V našom jazyku používame interindividuálne štýly, teda objektívne. V slovenčine sa v polovici 19. storočia objavil náučný štýl. Produktívnosť tohto štýlu je obrovská a preto už dnes dochádza na delenie na vyšší (vedecké) a na nižší (populárne). Polarita spôsobuje, že dochádza k preberaniu prostriedkov z hovorového štýlu, čoho dôsledkom je formovanie populárno-náučného. Zároveň dochádza k využívaniu medzinárodnej lexiky a zložitejších syntaktických konštrukcií a formuje sa vedecko-náučný štýl. V tomto druhom prípade sa cudzí vplyv uskutočňuje z nemčiny- vetné konštrukcie, a najmä z angličtiny- terminológia. Prejavy náučného štýlu sa dajú charakterizovať tak, že chýba spätná väzba- kontrola a chýba situácia- mimika, gesto, prostredie, zvuk. Jazykový prejav je teda úplný obsahom aj formou. Delí sa na vedecko-náučný - má zložitú stavbu viet, presný spôsob vyjadrovania, využíva odbornú terminológiu, autor sa odvoláva na odborné pramene a opiera sa o exaktné fakty, a na populárno-náučný - viac sa v ňom prejavuje prítomnosť autorského subjektu, je explikatívnejší a uplatňujú sa v ňom synonymá. Základnými charakteristickými znakmi náučného štýlu sú jednoduché gramatické prostriedky, používanie 3. osoby jednotného a množného čísla u slovies, dlhé oznamovacie vety, výkladový postup.

Administratívny štýl

Administratívny štýl: štýl verejného styku. Je výlučne písomný a má informatívnu funkciu. Základné znaky- vecnosť, stručnosť, neutrálnosť, knižnosť, adresnosť. Z lexiky prevládajú nocionálne- citovo neutrálne slová, odborné názvy, skratky, značky. heslové- zoznamy, súpisy, inventáre podstatným znakom je zachytenie presných údajov a faktov. Najmladším štýlom v slovenčine je štýl administratívny. Jeho podoba v minulosti bola zásadne odlišná od dnešnej. Funkčná perspektíva vety administratívneho štýlu má slovoslednú podobu východisko- jadro. Tento štýl je importovaný, čo sa uskutočnilo pomocou písomných záznamov. Jeho funkciou je komunikovať presné údaje, fakty. Medzi jeho základné vlastnosti patrí knižnosť, adresnosť, objektívnosť. Špecifickými znakmi je častý výskyt trpných príčastí, prechodníkov a pasívnych konštrukcií. Používa druhotné preložky (v rámci, so zreteľom, v zmysle…), kancelarizmy, skratky a značky. Vety sú umelo vytvárané, aby zahrnuli čo najviac faktov.

Umelecký štýl

Umelecký štýl: zahrňuje slovesné prejavy, kt. plnia informačnú a esejistickú funkciu. V odbornej literatúre sa tiež označuje ako básnický štýl. Pevné miesto v slovenčine takisto zaujíma i umelecký štýl. Jeho smerovanie je k bohatšiemu využívaniu kompozičných prvkov a k nepriamemu vyjadrovaniu. Umelecký štýl klasikov bol pomenovaniach niekedy až exkluzívny. Medzi jeho vlastnosti patrí písomnosť, monologickosť, verejnosť, pojmovosť, presnosť, zreteľnosť a odbornosť. V umeleckom prejave sa kladie dôraz na jeho estetické kvality, ich pôvodnosť, mnohotvárnosť a jedinečnosť. Charakteristickou črtou je variabilita, mnohoznačnosť, signálovosť, obrazné pomenovania, je prítomný podávateľ a prijímateľ, fakty sú čiastočne alebo úplne vymyslené, tendencia k neusporiadanosti. Osobitosť umeleckého štýlu spočíva v tom, že má dve odlišné formy: poéziu a prózu. Používa rôzne umelecké jazykové prostriedky, teda také, ktoré pôsobia aj citovo - sú expresívne, citovo zafarbené. Môžu to byť slova zdrobňujúce (deminutíva) - líčko, cestička; zveličujúce (augmentatíva) - vetrisko, velikánsky; maznavé (hypokoristiká) - ocko, hajať; zhoršujúce (pejoratíva) - papuľa, zagebriť; básnické (poetizmy) - luna, blankytný, sťa. V umeleckom jazyku sa často využíva prenášanie významu slov - metafora (zámena pomenovaní podľa vonkajšej podoby javov) - v náručí šťastia, strieborné vlasy alebo metonymia (zámena pomenovaní na základe vnútornej súvislosti vecí a javov) - hrať Čajkovského, mesto sa zabávalo. Umelecký štýl využíva slová zo všetkých vrstiev slovnej zásoby (i nespisovné). Vždy pri ňom záleží na rozprávačskom majstrovstve spisovateľa. Rozlišujeme umelecký štýl lyriky - je najsubjektívnejší, lebo sa v ňom najvýraznejšie prejavujú autorove citové vlastnosti. Niektorí básnici a spisovatelia sú charakteristickí svojím štýlom - to je individuálny štýl autora. Lyrické prejavy sa vyznačujú obraznosťou - autor nevyjadruje myšlienku priamo, ale pomocou obrazov (symbolov) - napr. meč je symbol vojny, lev symbol sily, kniha symbol múdrosti. Umelecký štýl epiky je taký, v ktorom sa striedajú dve štylistické pásma: pásmo rozprávača (autorská reč) a pásmo postáv (reč postáv). Autorská reč je prostriedok tzv. objektívneho rozprávania. Autor ňou sám za seba alebo v stotožnení s rozprávačom rozvíja príbeh, opisuje a komentuje konanie postáv, uvádza reč postáv, zobrazuje prostredie. Používa tu aj ďalšie slohové postupy a útvary: opis, charakteristiku, úvahu. Autorská reč sa realizuje prevažne v oblasti spisovného jazyka (na rozdiel od reči postáv). Býva v tretej osobe minulého času alebo prvej osobe minulého alebo prítomného času. Reč postáv - je jedným z prostriedkov, ktorými autor dramatizuje a oživuje rozprávanie. Realizuje s dialógom (je to rozhovor dvoch alebo viacerých postáv diela). Prehovor jednej postavy sa nazýva replika a vyjadruje sa priamou rečou. V umeleckej literatúre má veľký význam úvod. Retrospektíva - pohľad naspäť. Začína sa vyvrcholením alebo rozuzlením príbehu, až potom sa dozvedáme, ako sa príbeh začal a rozvíjal. V umeleckom štýle drámy - tu sa autorova osobnosť (individualita) prejavuje najmenej, pretože dráma obsahuje len jazykové pásmo postáv. Ich štýl závisí od prostriedia, ktoré v divadelnej hre predstavujú.

Rečnícky štýl

Úzko súvisí s rétorikou, známou z čias Aristotela. Z obdobia antiky sa vyvíjal cez stredovek v podobe cirkevného rečníctva a kazateľstva, do súčasného rečníctva ako prostriedku komunikácie vo všetkých sférach života. Je to verbálna zložka konkrétne prednášaných rečí. V teórii je odtrhnutý od mimojazykových prostriedkov a začleňuje sa do vecných štýlov jazyka. Je to štýl verejného rozhovoru kvantitatívne nerovných „osôb“ - jednotlivec, skupina. Do slovenčiny vstupuje vo forme didakticko-kazateľských a súdnych prejavov, v ktorých sa uplatňujú princípy aristotelovskej rétoriky. Rečnícky štýl sa skladá z verbálnej(rečnícke figúry), vizuálnej(gestikulácie) a akustickej (modifikovanie tempa, rytmu a melódie textu) zložky. Charakteristickou vlastnosťou sú ústnosť, adresnosť, sugestívnosť a beletrizujúce a ozdobné prvky. Kompozičné prostriedky rečníckeho štýlu tvorí kratší rozsah, koncentrovanejší a príťažlivejší obsah, prehľadná štylizácia, názorné príklady. Rečnícky štýl je štýlom ústnej komunikácie, využíva mimojazykové prostriedky - mimiku, gestá, situáciu (udržiava zrakový kontakt, reaguje na zmenu nálady poslucháčov atď.). Funkciou rečníckeho štýlu je presviedčať, vysvetľovať, informovať, komentovať, agitovať, zapôsobiť na city poslucháča, využíva vyjadrovacie prostriedky umeleckej literatúry. Výrazové prostriedky rečníckych prejavov sú veľmi veľmi bohaté a rôznorodé. Rečnícke prejavy využívajú neutrálne slová, štylisticky bezpríznakové slová, emocionálne, homonymá, synonymá, všetky druhy obrazných pomenovaní, antonymá, ktoré zdôrazňovaním protikladných vlastností predmetov, dejov, myšlienok vytvárajú kontrast. Kontrast zdôrazňuje myšlienky a nabáda poslucháča, aby sa zamyslel. Rečnícke útvary majú kolektívneho príjemcu, len niektoré sú venované napr. oslave jedného človeka (gratulácia, vernisáž). Rečnícky štýl nie je len jazykovým štýlom, už od staroveku sa považuje za umenie. Grécky filozof Aristoteles ako prvý klasifikoval rečnícke útvary v 4. stor. pred n. l. Za prvého slovenského veľkého rečníka možno považovať Ľ. Štúra, predniesol šesť slávnych rečí na uhorskom sneme. Najslávnejšia je tá, v ktorej vyzýval na zrušenie poddanstva. Príležitostný prejav - je hovorenou úvahou. Jazyk ozvláštňujú výrazové prostriedky umeleckého štýlu - metafory, prirovnania, opakovacie figúry, ale aj rečnícka otázka, zvolania, citát atď.

Diskusný príspevok ako žáner rečníckeho štýlu

Diskusný príspevok je žáner rečníckeho štýlu. Je to hybridný žáner, ovplyvnený napr. aj náučným štýlom. Patrí medzi náučné replikové útvary rečníckeho štýlu. Replikový sa nazýva preto, lebo v diskusii sa strieda viac diskutujúcich a odpovedajú na to, čo zaznelo v referáte alebo v niektorom inom diskusnom príspevku. Diskusia - súčasť, resp. časť programu schôdze, zasadania, pracovného stretnutia, pracovného seminára atď. Ide o súhrn všetkých diskusných príspevkov k bodom prerokovaným na schôdzi. Diskusiu vždy vedie človek poverený vedením schôdze, dáva diskutujúcim slovo, dbá na to, aby diskusia prebiehala kultivovane. Diskusný príspevok je vyjadrenie názoru jednotlivca na niečo, alebo doplnením toho, čo odznelo. V diskusnom príspevku sa môže preto vyskytovať úvaha, výklad, prerozprávanie zážitku, ktorý autor využije ako argument, či opis udalostí. Na obsah diskusného príspevku neexistujú presné požiadavky. Obsah diskusného príspevku závisí od diskusie, od faktu, kvôli čomu daná diskusia vznikla. Patrí medzi objektívne štýly verejnej komunikácie.

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Charakteristické znaky diskusného príspevku

Diskusný príspevok patrí medzi náučné dialogické žánre rečníckeho štýlu. Náučné, pretože prináša nové fakty, vnáša názory a navrhuje riešenia a dialogické, pretože má možnosť spätnej väzby medzi diskutérmi. Diskusný príspevok je náučný, dialogický žáner rečníckeho štýlu. Je preň typické nasledovné:

• Na úvod poďakovanie za slovo
• Potom nadviazanie na predchádzajúceho rečníka alebo iný diskusný príspevok (diskusný príspevok je reakciou na iný diskusný príspevok, iného rečníka)
• Oznámiť na čo reagujeme
• Používame 1. os. sg. (ja, ja, ja, všetko ja) alebo 1. os. pl., ak zastupujeme kolektív (v tom prípade musí byť priložený list s podpismi všetkých, ktorých zastupujeme)
• Jadro podložené rozumovými argumentmi
• Na záver, výzva, apel, poďakujeme za slovo

Zásady správneho písania diskusného príspevku

• Nerozprávať dlho, ale vecne
• Každé tvrdenie podložiť argumentmi (prečo? argument, načo?)

Kompozícia diskusného príspevku

• Hybridný žáner = využívame rôzne výrazové prostriedky
• Odovzdáva sa v písomnej podobe
• Oslovenie:
  • Pravidlá bontónu, všeobecné oslovenie - dámy a páni
  • Správne uviesť mená a tituly
  • Dodržiavať očný kontakt s publikom
  • Oslovenie sa môže opakovať, aj trikrát, ale oddelíme ho pauzou
  • Najprv uvádzame starších, tých, čo sú vo vedúcej pozícii, dámy
• Nadviazanie na predošlého rečníka:
  • Som originálny
  • Súhlasím, nesúhlasím s rečníkom
  • Súčasť úvodu - spamäti
  • Vedecký diskusný príspevok ho nemusí mať
• Jadro
  • Vyjadrenie vlastného názoru v 1. os. sg.
• Záverečná časť
  • Napr. Poďakovanie za slovo ako osobitný odsek.
  • Záverečná formulka sa používa len vtedy, keď rečníkovi bolo udelené slovo, niekto ho vyzval alebo ohlásil jeho meno.

Štylistické prostriedky v diskusnom príspevku

Štylistika je jazykovedná náuka, ktorá skúma výber a najvhodnejšie usporiadanie jazykových prostriedkov z hľadiska jazykovej komunikácie. Diskusný príspevok patrí medzi žánre rečníckeho štýlu. Ide však o hybridný žáner, ktorý kombinuje prvky rečníckeho a náučného štýlu. Využíva najmä výkladový slohový postup s dôrazom na argumentáciu. V určitých častiach však môžu prevažovať úvahové prvky. Má subjektívno-objektívny ráz. Autor je síce subjektívny (používa 1. os. sg., prípadne 1. os. Autor hodnotí určitý problém, jav, pričom využíva aktuálne poznatky o danej problematike. Objasňuje, vysvetľuje, vyjadruje svoj názor a zaujíma určité stanovisko, ktoré však musí byť podložené rozumnými argumentmi - autor sa snaží presvedčiť prijímateľa o pravdivosti svojich tvrdení. Pri dokazovaní tvrdení sa využíva napr. citácia, štúdium materiálov, argumenty podložené odbornou literatúrou ap. Ide o útvar rečníckeho štýlu - využívajú sa kratšie a jednoduchšie vety (adresátom je skupina poslucháčov - text nie je napísaný, teda poslucháč sa k nemu nemôže vrátiť. Ak je veta dlhá a má komplikovanú stavbu, poslucháč ju nemusí zachytiť a môže stratiť pozornosť), rešpektuje sa princíp zdvorilosti (autor prejavuje úctu prijímateľovi dôsledným výberom výrazových prostriedkov, nepoužíva nespisovné a vulgárne slová, neznevažuje názory, činy, vlastnosti iných, napr.

Poznámka: Pri písomnej maturitnej skúške žiak nemá k dispozícii odborné pramene, z ktorých by mohol čerpať, preto pracuje len s tým, čo má o danej problematike naštudované. Zostáva teda len na všeobecnej úrovni a využíva menej účinnú argumentáciu.

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

tags: #diskusný #príspevok #jazykový #štýl #charakteristika