
Diskusné príspevky na internete sa stali neoddeliteľnou súčasťou našej spoločnosti, umožňujúc výmenu názorov a zapojenie sa do debát o rôznych témach. Avšak, s rastúcou popularitou online diskusií prichádzajú aj otázky týkajúce sa zodpovednosti za obsah a konanie tretích osôb. Tento článok sa zameriava na analýzu rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne vo veci Stacho v. Klub Strážov, ktoré sa týka zodpovednosti poskytovateľa diskusného fóra za údajne difamačné príspevky anonymných prispievateľov. Preskúmame názory súdu, právne aspekty a širšie implikácie tohto rozhodnutia pre slobodu diskusie a podnikateľské prostredie na Slovensku.
Prípad sa týka internetovej stránky Klubu Strážov, kde boli publikované články z prostredia samosprávy. Pod článkami sa rozpútala diskusia, v ktorej anonymní prispievatelia použili expresívne výrazy ako "Zlodej" a "Zlodej a podvodník" na adresu pána Stacha. Pán Stacho sa rozhodol brániť a zažaloval poskytovateľa internetového fóra bez predchádzajúcej žiadosti o zmazanie komentárov. Žiadal ospravedlnenie, odstránenie príspevkov a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 5 000 eur. Okresný súd v Považskej Bystrici priznal žalobcovi všetky uplatnené nároky, vrátane náhrady nemajetkovej ujmy. Krajský súd v Trenčíne však rozhodol, že žalovaný nemusí zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy ani zverejniť ospravedlnenie, ale bol zaviazaný zmazať niektoré výrazy.
Krajský súd v Trenčíne odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že žalovaný nie je autorom predmetných diskusných príspevkov a nespôsobil zásah do osobnostných práv navrhovateľa. Súd uviedol, že nemožno vyvodiť zodpovednosť žalovaného za zásah do osobnostných práv navrhovateľa vyvolaný anonymným diskutujúcim zo žiadneho právneho predpisu. Súd sa odvolal na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu, podľa ktorej nie je možné prenášať zodpovednosť za niečie protiprávne aktivity na tretie osoby, ktoré samé právo neporušili. Právny základ pre uloženie povinnosti odstrániť niektoré výrazy z diskusie súd našiel v § 6 zákona o elektronickom obchode (ZEO).
Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne má aspekty, ktoré sú pozitívne (posúdenie deliktu, aplikácia § 6 ods. 4 ZEO na poskytovateľa fóra), ale aj časti, ktoré sú sporné (pasívna legitimácia pri § 13 ObčZ, založenie povinnosti odstrániť na ustanovení § 6 ods. 4, 5 ZEO či rozdelenie trov konania). Je zrejmé, že páchateľom deliktu podľa § 11 ObčZ je anonymný prispievateľ. Poskytovateľ fóra, ktorý nepoznal prispievateľa alebo ho neinštruoval, nie je ani spolupáchateľom deliktu ani účastníkom na delikte. V súkromnom práve subjekt zodpovedá za svoje protiprávne konania, pričom za protiprávne konania iných osôb zodpovedá len výnimočne, ak tak stanovuje zákon.
Na druhej strane, nemožno súhlasiť s úzkym výkladom § 13 ObčZ čo do pasívnej legitimácie zo zdržovacieho a odstraňovacieho nároku, ktoré súd obmedzuje len na páchateľa, spolupáchateľa alebo účastníka na delikte. Z tohto nároku môže byť pasívne legitimovaný ktokoľvek, kto umožňuje páchanie deliktu tretiemu bez toho, aby sám delikt páchal. Širokú pasívnu legitimáciu v týchto sporoch vyžaduje dennodenná realita, kde k dosiahnutiu efektívnej spravodlivosti je často nevyhnutné zaviazať k určitému konaniu osoby, ktoré sami protiprávne nekonali.
Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom
Keďže Krajský súd vyložil pasívnu legitimáciu z týchto dvoch nárokov podľa § 13 ObčZ veľmi úzko, vznikol mu problém ako odôvodniť nariadenie odstránenia určitých výrazov z diskusie. Súd siahol k § 6 ods. 4 ZEO, pričom skôr mal na mysli § 6 ods. 5 ZEO, ktorý znie: "súd môže nariadiť poskytovateľovi služieb ich odstránenie z elektronickej komunikačnej siete aj vtedy, ak sa poskytovateľ služieb o ich protiprávnosti nedozvedel". To však možno považovať za veľmi nešťastnú interpretáciu. Ustanovenie § 6 ods. 5 ZEO neponúka žiadne hmotnoprávne nároky a má celkovo iný právny význam.
Súd pri citácií § 6 ZEO uvádza, že “Na založenie zodpovednosti za obsah takejto informácie sa vyžaduje, že prevádzkovateľ má o protiprávnosti informácie uloženej užívateľom vedomosť.”. Tu ide o veľmi dôležité nepochopenie účelu § 6 ZEO v našom práve. Smernica o elektronickom obchode totiž úpravou tzv. bezpečných prístavov v čl. 12 až 14 (pre činnosti mere conduit, caching, hosting) “nemala ambíciu určiť moment vzniku zodpovednosti, ale naopak, určiť moment do kedy je jednoznačne vylúčená. Otázka vzniku záleží od konkrétnych okolností prípadu a povahy deliktu, pričom je možné, že dvaja poskytovatelia, ktorí sa kvalifikujú pod rovnaký bezpečný prístav, napríklad hosting, sa stanu zodpovední v úplne odlišnom momente. Bezpečné prístavy možno chápať skôr ako nové znenie alebo objasnenie existujúceho práva, než jeho výnimky (pozri bod 136 návrhov v L‘Oreal v. eBay C-324/09), nieto ešte ako uloženie nových povinností.”
Vo svojich dôsledkoch totiž súd “pretočením” účelu § 6 ZEO vytvára novú normu o kvalite § 420 ods. 2 ObčZ, ktorá upravuje zodpovednosť za konanie iných osôb. Podľa súdu sa (asi) na založenie zodpovednosti za určité protiprávne konanie nemá posudzovať (deliktnosť) vlastného konania poskytovateľa, ale jeho vedomosť o deliktnom konaní tretej osoby, nadobudnutím ktorej sa hneď zakladá jeho zodpovednosť.
Sloboda je jednou z najcennejších vecí, akú môžeme mať. Vedomie, že môžeme ísť kam a kedy chceme, že máme osobné a majetkové práva, je pre nás rutina. Nie vždy to tak ale bolo. Už od nepamäti sa ľudia rozdeľovali na otrokov alebo poddaných a pánov. Táto poddaná vrstva sa nemohla voľne pohybovať, nemohli sa slobodne rozhodovať a vyjadrovať svoje názory, často dokonca iný človek rozhodol o ich živote alebo smrti.
Stáročia, dokonca tisícročia ukazujú, že človek si nemohol vybrať, žil pod útlakom a tyraniou, bez práv a vlastnej osobnosti. Musel podliehať a vyhovieť vo všetkom, čo mu bolo prikázané. Každý chce slobodu a práva na svoj vlastný život. Svedčia o tom historické fakty, mnohé povstania otrokov, najslávnejšie je Spartakovo povstanie.
Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad
Zarážajúce však je, že ani dnes nie je každý slobodný, síce už sú krajiny rozvinutejšie a politické systémy prepracovanejšie, niektorí ľudia stále žijú a pracujú v neľudských podmienkach, ktoré si nezaslúžia. Často chcú nájsť slobodu v iných krajinách, kam ilegálne migrujú, ale opak býva pravdou. Musia žiť na hranici zákona, aby uživili seba a svoje rodiny. No toto sa nedá nazvať slobodou.
Umenie bolo prejavom túžby po slobode. Nespočetne veľa básní, piesní, malieb. Veľmi slávne je dielo, maľba "Sloboda vedie ľud", autorom ktorého je francúzsky romantik E. Romantizmus bolo prelomovým obdobím najmä pre nás, Slovákov. V Uhorsku nás za dlhé desaťročia asi nikdy nepovažovali za plnohodnotný národ. Pod nadvládou a útlakom sme potrebovali, aby prišiel niekto, kto by sa bil za naše práva a samostatné Slovensko. Takí ľudia prišli - Štúrovci. Zasvätili celý svoj život za národ, za nádej, že raz budeme nezávislí.
Často si ani neuvedomujeme, aký význam a obrovský vplyv na každého z nás má život v rodine. Nie nadarmo sa hovorí, že aká je rodina, taká je aj celá spoločnosť. „Rodina nie je nič iné než súhrn lásky, schránka, tajomstvo lásky: lásky manželskej, materinskej, otcovskej, synovskej, bratskej, lásky starkej k vnúčatám, vnúčat k starému otcovi, k tetám, bratrancom… Kdekoľvek láska vyhasne, tam sa rodina rozpadá“, hovorí o ideáli rodiny Chiara Lubichová.
V článku 41 Ústavy SR sa uvádza: „Manželstvo, rodičovstvo, a rodina sú pod ochranou zákona“. Predmetom rodinného práva je úprava osobných a s nimi spojených majetkových vzťahov medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi a ich prostredníctvom i vzťahy medzi ostatnými príbuznými. Upravuje tiež vzťahy tzv. náhradnej rodinnej výchovy. Rodinnoprávne vzťahy sa odlišujú od ostatných právnych vzťahov v mnohých aspektoch. Predovšetkým ide o úpravu vzťahov, ktoré majú osobný charakter, a teda ich možno regulovať len v obmedzenom rozsahu.
Študentský život je obdobie plné očakávaní, radostí, ale aj výziev. Výhody a nevýhody študentského života sú subjektívne a závisia od mnohých faktorov. Materiálne zabezpečenie rodiny, typ školy a vek študenta zohrávajú významnú úlohu. Dôležitý je aj prístup študenta k povinnostiam, škole a životu.
Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku
Medzi študentmi možno rozlíšiť dve skupiny. Prvú tvoria študenti z bohatých rodín, ktorí majú všetko, čo si zaželajú. Druhá skupina zahŕňa študentov, ktorí si musia všetko vydrieť sami. Pre niektorých študentov je svet gombička. Ide najmä o deti podnikateľov a inak vysoko postavených rodičov. Ak si niečo doma „zaspievajú“, majú to okamžite ako na podnose. Mnohí z nich si myslia, že to tak bude stále.
Netreba však hádzať všetkých do jedného vreca. Tí, ktorí majú dobrú výchovu a sú oboznámení s problémami v dospelom svete skoro odmalička, zodpovednejšie pristupujú k všetkým úlohám. Často sa stáva, že práve tieto "rozmazlené" deti sa viac snažia, majú lepšie známky a dochádzku. Na druhej strane sú študenti, ktorí nemajú to šťastie vyrastať v bohatstve. Títo študenti si musia všetko vydrieť sami, čo ich učí zodpovednosti a vytrvalosti.
Mnohí študenti sa mylne domnievajú, že ich život bude jednoduchší, voľnejší a zábavnejší, keď dospejú. Krásu terajšieho študentského života si uvedomíme až keď budeme starší. Ľudia hovoria, že teraz prežívame najkrajšie roky svojho života. Možno to hovoria preto, lebo si z celého školského života na toto obdobie spomínajú najlepšie. A možno preto, lebo je to pravda.
Vyjadrenie ministra školstva, že telesná výchova na školách má veľmi dobrú úroveň a deti majú kladný vzťah k športu, je v rozpore s realitou. Študenti sa často chodia prezliekať neskoro, učitelia meškajú a necvičiaci sa ospravedlňujú za absurdné problémy. Hodina telesnej výchovy potom vyzerá inak u chlapcov ako u dievčat. Problémy sú aj u vyučujúcich, ktorí hocikedy počas hodiny odídu od žiakov do kabinetu alebo niekam inam a nechajú ich samých. Riešením by bolo chodiť na čas na hodinu, zatraktívniť hodinu rôznymi aktivitami a umožniť študentom vybrať si jednu z dvoch aktivít, ktorá by im vyhovovala.
Ďalším príkladom môže byť návrh na zavedenie povinných školských uniforiem. Cieľom tohto opatrenia je podporiť rovnosť medzi študentmi a eliminovať sociálne rozdiely. Avšak, uniformy by mohli potlačiť individualitu študentov a predstavovali by značnú finančnú záťaž pre mnohé rodiny. Namiesto zavedenia uniforiem by sme sa mali zamerať na vzdelávanie študentov o dôležitosti vzájomného rešpektu a tolerancie.
Zákon o športe upravuje pravidlá financovania športu a zverejňovania údajov o subjektoch v športe. Cieľom je transparentnosť športu výmenou za viac štátnych prostriedkov pre šport.
Dnešný svet potrebuje porozumenie a lásku. Zdá sa, že svet nie je kompletný, chýba tu niečo a stále nevieme určiť, čo to môže byť. Všetko sa v jednom okamihu mení a máme pocit, akoby sme to vôbec nemohli ovplyvniť. A keď sa zamyslíme, prichádzame na to - je to láska a porozumenie. Vymizli. Načisto. Zo vzťahov, z priateľstiev. Nedokážeme sa vcítiť do problémov iných ľudí, stávajú sa z nás egoisti sledujúci len vlastné záujmy.
Smútok, depresie, ľútosť vládnu svetu. Dá sa to vôbec ešte nejako zmeniť? Je v silách človeka spraviť niečo? Či pokúsiť sa vôbec? Ak chceme, aby svetom nevládli vojny, hádky, nedorozumenia, ale aby tu bola láska a porozumenie, mali by sme sa zamyslieť, čo všetko pre to robíme my sami. A či vôbec robíme niečo. Preukazujeme iným lásku? Alebo pokladáme za samozrejmosť, že si to vyvodia z nášho správania?
Ľudia ešte nedokážu čítať myšlienky, a tak zostáva jediné: o dobrote rozprávať a dokazovať ju činmi. Ukázať svetu, že nie je celkom zlý a že stále je tu možnosť zmeniť sa. Dať mu jednoducho šancu, pretože tá je veľmi dôležitá. Často sa veľa výnimočných vecí stráca vo víre všednosti len preto, že nemali šancu sa naplno prejaviť.
Čo však znamená láska a porozumenie v dnešnej dobe? V hektickom svete už neznamená skoro nič. Stali sa výhovorkou. Niečím, z čoho sa vysmieva a čo sa už ani neberie vážne. Slová milujem, ľúbim, pomôžem, počúvam ťa a mnoho podobných už nevychádzajú úprimne z pier ľudí. Ale vždy je tu možnosť. Možnosť všetko zastaviť a ukázať iným, že sme tu pre nich. Že konflikty sa dajú riešiť bez násilia, rozpory neznamenajú hneď hnev, že každý má právo na vlastný názor aj keď je odlišný od toho nášho. A základom toho všetkého je jedna jediná vec. Tolerancia. Tolerancia, ktorá chápe odlišnosti ľudí a dáva im právo byť inými. Ak začneme tolerovať ľudí, budeme v nich nachádzať to krásne, ľahšie budeme vyjadrovať pocity k nim a nebudeme riešiť všetko zbraňami. Za jednoduchými vecami hľadáme stále nejaký zádrhel, nejaký chyták. A viera vlastne stojí za tým všetkým. Jednoduchá a prostá viera v človeka a v jeho schopnosti. Viera v to, že aj keď sa niečo nepodarí, nemusí to mať hneď katastrofálne následky.
Svetlo lúča Syna Človeka sa približuje k zemi a všetkým ľuďom prináša rozuzlenie ich karmy. V jemnejšej úrovni boli odstránené ochranné pásy, ktoré chránili našu planétu pred priamym vplyvom Slnka a hviezd. Tým boli uvoľnené prieplavy, skrze ktoré k nám začína vo zvýšenej miere prúdiť karma, nazhromaždená počas celého nášho bytia. Či už išlo o naše bytie vo fyzickom svete, alebo na takzvanom druhom svete, úplne všetko sa ku nám začína zrýchlene vracať, aby bolo vyrovnané, a aby sme v súlade so slovami evanjelií, zaplatili do posledného haliera.
Celé toto dianie je prejavom dokonalej Spravodlivosti Stvoriteľa, ktorá každému z nás prináša vyvodenie zodpovednosti za právo využívania slobodnej vôle. Prežívanie dôsledkov zodpovednosti za všetko, čo sme vo svojom bytí vykonali v podobe vracajúcej sa karmy, v duchovnom nepochopení toho diania dotlačí ľudí k úvahám, že Stvoriteľ odvrátil od zeme svoju tvár. Alebo dokonca, že žiadny Stvoriteľ neexistuje, keď sa im niečo takého deje a oni sú vystavení takémuto negatívnemu prežívaniu.
Aby však nikto k zničeniu nesmeroval, alebo aby bol takýchto ľudí aspoň čo najmenší počet, je treba sa duchovne prebudiť a to, čo prichádza, správne duchovne pochopiť. A aký je tento správny, pozitívny postoj? Neustále sa zvyšujúce Svetlo lúča Syna Človeka prináša zemi i všetkému čo je na nej vyslobodenie z temna, ako to bolo predpovedané pred stáročiami. V tomto poznaní sa skrýva nádej a radosť. Ľudia musia vedieť, že spolu s hrozivosťou zosilňovania a zrýchľovania diania prichádza zároveň v lúči Božieho Svetla množstvo milostí. Popri zrýchľovaní karmy prichádzajú veľké požehnania, spočívajúce v poskytnutí láskyplnej pomoci všetkým, ktorí sa snažia o dobro a čistotu vo svojom živote.
Pozitívny a konštruktívny postoj k tomu, čo prichádza, spočíva v pochopení, že zrýchlený pohyb osudových vlákien, dopadajúcich na človeka je v skutočnosti Stvoriteľom milostivo poskytnutá príležitosť k ich prežitiu, vyrovnaniu a odloženiu. Kto toto pochopí, môže vyjsť v ústrety vlastnej karme svojim dobrovoľným rozhodnutím konať činy dobra. Toto poznanie, radostne vnútorne prežité a navonok aj uskutočňované v podobe činov dobra, nám môže priniesť vyslobodenie z karmy iba v symbolickej podobe. Pozdravenie, poďakovanie, úsmev, danie prednosti, ochota pomôcť, ospravedlnenie, súcit a iné, podobné jednoduché veci, to všetko sú v dnešnej dobe súdu dôležité kroky, vedúce k oslobodeniu sa od karmy.
Každý deň, žitý týmto spôsobom, prináša veľa príležitostí k ľahkému vyrovnaniu možno ťažkých karmických vlákien. Takto, s radostnou vďačnosťou má byť využívaný každý deň, vedome vnímaný ako príležitosť k oslobodeniu sa od starého a vzostup k novému a Svetlému. Malými krokmi môžeme radostne postupovať vpred v uvedomení si, že mnohé sa dá odčiniť symbolicky, prostredníctvom tých najmenších prejavov úcty, dobra a lásky k blížnym.
Ak však máme neodbytné presvedčenie, že v určitých veciach sú voči nám naši blížni naozaj nespravodliví a že si to nezaslúžime, v takomto prípade je možné uplatniť niečo veľké a vznešené. A to je odpustenie! Odpustenie, ktoré je schopné zlomiť hneď v začiatku silu zaťažujúceho karmického spojenia medzi ľuďmi.
Hoci sa teda náš svet pod tlakom Svetla lúča Syna Človeka otriasa v základoch, duchovne otvorený človek to všetko môže vnímať nie negatívne, ale pozitívne. Môže vnímať, ako pri každom, kto sa usiluje nahor, stoja pomoci i ochrana, prinášajúce nádej na úplne vyslobodenie.
Duchovní vodcovia a pomocníci, pozerajúci zhora nadol na osudy jednotlivých ľudí na zemi, vidia hlboký smútok. Plačú nad osudom celých más, ktoré z vlastnej vôle a kvôli vlastnej duchovnej ľahostajnosti smerujú do zatratenia. Sú svedkami posledného okamihu rozhodnutia na osudovom rázcestí dvoch smerov. Smerom k Svetlu a smerom k temnote, vedúcej do zatratenia. A vidia zlú voľbu miliónov ľudí, ktorá je pre nich začiatkom prudkého vzostupu nadol k definitívnemu vymazaniu ich osobnosti zo zlatej knihy života.
Svetlé bytosti vnímajú posledný okamih rozhodnutia na osudovom rázcestí dvoch smerov. Smerom k Svetlu a smerom k temnote, vedúcej do zatratenia. A vidia zlú voľbu miliónov ľudí, ktorá je pre nich začiatkom prudkého vzostupu nadol k definitívnemu vymazaniu ich osobnosti zo zlatej knihy života. Stačilo by, keby sa v nich našla tá najmenšia vôľa k čistej láske, prejavujúcej sa súcitom a spolucítením s blížnymi, aby na základe nej mohli byť zachytení vláknami svetlých pomocí. Stačila by dokonca i prostá, vrúcna prosba o pomoc k Bohu v poznaní, že život má predsa len vyšší zmysel, ako iba čisto pozemský a materiálny.
Márne sa duchovní vodcovia a pomocníci snažia, aby ľudia precitli ku vnímavosti svojho citu a svedomia, pretože jedine prostredníctvom nich s nimi môžu komunikovať. Ale pretože tento komunikačný kanál vinou ľudí nefunguje, dochádza k tragickému uzatváraniu sa pred každou pomocou a každým poskytnutím možnosti záchrany. A predsa by stačilo tak málo!
Z času na čas sa však duše každého jednotlivca dotkne clivá melódia bolesti svetlých bytostí, padajúca k zemi ako dážď. Z času na čas to vnútro každého človeka rozochveje úzkosťou v tušení smerovania do duchovnej záhuby. Toto tušenie je však len krátke a slabé. Je príliš jemné na to, aby prehlušilo súčasné rozumové nastavenie.
Len prežitie hlbokej bolesti, v spojení so silnou túžbou zmeniť sa k lepšiemu, by ešte dokázalo zastaviť ľudské duše v ich páde do zatratenia. Len silné vnútorné vzchopenie sa k dobru, k čistote a k Bohu, môže ešte ľuďom sprostredkovať pomoci, schopné ich vytrhnúť z nastúpenej cesty do duchovnej záhuby.
Buďme si preto dobre vedomí toho, že vnútorné hodnotové vyžarovanie našej osobnosti rozhoduje v dnešnej dobe Veľkej očisty zeme o našom ďalšom duchovnom vývoji a duchovnej ceste. Rozhoduje o tom, či to bude cesta vzostupu k Svetlu a k večnému bytiu, alebo cesta pádu do temnoty večného zatratenia.
Končí doba temna a vypočítavosti rozumu. Prichádza Svetlo tak, ako bolo zasľúbené pred stáročiami. Systematicky sa zvyšujúca koncentrácia Svetla v blízkosti našej planéty už len svojou prítomnosťou spúšťa extrémne spoločenské a prírodné diania, ktorých sme svedkami v súčasnosti. Množia sa zemetrasenia, požiare, veterné smršte, suchá a povodne. Ľudstvo je konfrontované s pandémiou, s vojnami, s nepokojmi, vzburami, rastúcou nenávisťou, rozdelením spoločnosti, a mnohým iným.
K blížiacemu sa zásahu Svetla až celkom dole, do materiálnej úrovne našej zeme, môžeme zaujať dva postoje. Buď ho privítame a s radosťou sa mu otvoríme, alebo ho odmietneme. Svetlu sa otvoríme tak, že začneme pracovať na tom, aby sa naša osobnosť stávala čoraz svetlejšou, čistejšou, lepšou, spravodlivejšou, láskavejšou, ľudskejšou a duchovnejšou. Takýmto spôsobom a takýmto úsilím sa správne pripravíme na príchod Svetla, pretože sa s ním staneme kompatibilní.
Úplne iné to však bude pri postoji Svetlu nepriateľskom, odmietavom, alebo ľahostajnom. Takýmto postojom sa bude človek snažiť unikať pred Svetlom a bude ho odmietať prijať. Ale človeku to nič nepomôže, pretože Svetlo Pána vtrhne nasilu do jeho duše, do jeho vnútra a do jeho osobnosti. A jeho, od Svetla a svetlých hodnôt odvrátenú osobnosť, od základov rozvráti!