Reštitúcie: Podmienky a Nároky na Slovensku

Reštitúcie predstavujú komplexnú oblasť práva, ktorá sa dotýka navrátenia majetku alebo poskytnutia náhrady za majetok, ktorý bol neoprávnene odňatý v minulosti, najmä počas totalitných režimov. Na Slovensku boli reštitúcie upravené viacerými zákonmi, ktorých cieľom bolo zmierniť majetkové krivdy a obnoviť spravodlivosť. Tento článok sa zaoberá podmienkami a nárokmi v súvislosti s reštitúciami na Slovensku, pričom vychádza z platnej legislatívy a praktických príkladov.

Princípy a Ciele Reštitúcií

Reštitúcie sú procesom navrátenia majetku alebo poskytnutia náhrady osobám, ktorým bol tento majetok neoprávnene odňatý, zvyčajne štátom alebo inými autoritami, v dôsledku politických, sociálnych či vojenských udalostí. Reštitúcie sú často súčasťou procesov demokratizácie a právnej obnovy spoločnosti, keď sa spoločnosť snaží vyrovnať s chybami minulosti.

Medzi základné princípy reštitúcií patria:

1. Navrátenie majetku: Ak je to možné, majetok sa vracia pôvodnému vlastníkovi alebo jeho právoplatným dedičom v takom stave, v akom sa nachádza.
2. Poskytnutie náhrady: Ak navrátenie majetku nie je možné, poskytuje sa finančná alebo iná forma náhrady.
3. Spravodlivý proces: Reštitučné konania musia byť vedené spravodlivo a transparentne, s rešpektovaním práv všetkých zúčastnených strán.
4. Právna istota: Reštitúcie by mali prispievať k právnej istote a stabilite vlastníckych vzťahov.

Legislatíva Upravujúca Reštitúcie na Slovensku

Na Slovensku boli reštitúcie upravené sériou právnych predpisov, ktoré sa zaoberali navrátením majetku alebo poskytnutím náhrady osobám, ktorým bol tento majetok neoprávnene odňatý počas totalitných režimov, najmä počas komunistického obdobia. Medzi najdôležitejšie zákony patria:

• Zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd.
• Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách.
• Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.
• Zákon č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam.
• Zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.

Tieto zákony stanovili podmienky, postupy a lehoty na uplatnenie reštitučných nárokov.

Prečítajte si tiež: Rýchly postup pre ZŤP

Lehoty na Uplatnenie Reštitučných Nárokov

Dôležitým aspektom reštitúcií boli lehoty na uplatnenie nárokov, ktoré boli stanovené v jednotlivých zákonoch:

• Zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd: Oprávnené osoby museli podať žiadosť do 31. decembra 1991.
• Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách: Žiadosť o vydanie majetku musela byť podaná do 1. apríla 1992.
• Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku: Prvá lehota bola stanovená na 31. december 1992.
• Zákon č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam: Oprávnené osoby a cirkvi museli svoje nároky uplatniť do 31. decembra 1994.
• Zákon č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom: Lehota na uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva k pozemkom bola 31. december 2004.

Neuplatnením práva v týchto lehotách, právo zaniklo.

Podmienky a Nároky na Reštitúcie

Podmienky a nároky na reštitúcie sa líšili v závislosti od konkrétneho zákona a typu majetku, ktorý bol predmetom reštitúcie. Všeobecne však platilo, že oprávnenou osobou bola osoba, ktorej bol majetok neoprávnene odňatý v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990.

Oprávnené Osoby

Podľa § 4 zákona č. 229/1991 Z. z. : Oprávnenou osobou je štátny občan Slovenskej republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. Ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948 do 1.

Obdobne podľa § 3 zákona č. 503/2003 Z. z.: Právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.

Prečítajte si tiež: Sprievodca pre citlivú pokožku

Z uvedeného vyplýva, že oprávnenie na prinavrátenie pozemkov bolo reštitučnými zákonmi viazané na občianstvo Slovenskej republiky. Pokiaľ osoba nie je občanom Slovenskej republiky, nemôže byť oprávnenou osobou, a teda nemôže mať nárok na prinavrátenie pozemkov.

Ak oprávnená osoba zomrela alebo bola vyhlásená za mŕtvu, nárok na reštitúciu prechádza na jej dedičov.

Spôsoby Odňatia Majetku

Zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom obdobie od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 označuje ako rozhodujúce obdobie, v ktorom prešlo vlastníctvo k pozemku na štát alebo na inú právnickú osobu, v dôsledku napr.:

• Výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní.
• Odňatím pozemku bez náhrady.
• Postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov.
• Zmluvou o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni.
• Vyvlastnením bez vyplatenia náhrady alebo iným postupom uvedeným v ustanovení § 3 ods. 1 zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom.

Prekážky Reštitúcie

Zákon stanovuje prípady, kedy vlastníctvo k pozemku nie je možné vrátiť, napriek tomu, že inak sú splnené všetky zákonné podmienky na navrátenie vlastníctva k pozemku, ktorý prípad nastáva, ak:

• Pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby.
• Na pozemku sa nachádza cintorín.
• Pozemok bol po prechode alebo prevode vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný.
• Pozemok možno vo verejnom záujme vyvlastniť.

V tomto prípade sa do vlastníctva oprávnenej osoby bezodplatne prevedú iné pozemky vo vlastníctve štátu (t.j. v správe Slovenského pozemkového fondu) v primeranej výmere a kvalite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to ak možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov.

Prečítajte si tiež: Nové zmeny v opatrovateľskom príspevku

Náhrady za Pôvodný Pozemok

Z dôvodu existencie zákonnej prekážky môžu byť do vlastníctva oprávnenej osoby bezodplatne prevedené iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a bonite porovnateľnej s pôvodným pozemkom.

Potom, ako obvodný pozemkový úrad prizná oprávnenej osobe existenciu práva na náhradu za pôvodný pozemok, oprávnená osoba by mala Slovenský pozemkový fond vyzvať na vydanie náhrady najneskôr do troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia obvodného pozemkového úradu, pričom v tejto výzve uvedie akú formu náhrady požaduje - náhradný pozemok alebo náhrada v peniazoch.

Náhradný pozemok sa poskytuje primárne v katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, resp. v inom katastrálnom území danej obce.

Predpokladom poskytnutia náhrady v peniazoch je určenie primeranej výšky náhrady v peniazoch čo Slovenský pozemkový fond zabezpečuje aplikáciou ustanovenia § 8a zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom odkazujúcom na cenový predpis platný ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku.

Príklady Reštitučných Prípadov a Ich Riešenia

Prípad Pani Podnochovej z Dunajskej Lužnej

Pani Podnochová uvádza, že jej rodičom v roku 1970 povedali, že musia predať pole. Rodičom sa vyhrážali, že ak pozemok nepredajú, pôdu im vyvlastnia. Na pozemku neskôr postavili bytovky. Za jeden štvorcový meter im dali 40 halierov a za celý pozemok dostali asi 15 000 korún.

V tomto prípade je dôležité zistiť, či došlo k predaju pozemku alebo k vyvlastneniu. Ak rodičia pozemok odpredali a prevzali zaň peniaze, akýkoľvek prípadný nárok bol po troch rokoch premlčaný a reštitučné predpisy sa na takýto prípad nevzťahujú. Ak však došlo k vyvlastneniu, je potrebné doložiť, na aký účel. Ak pozemok nebol využitý na účel, na ktorý bol vyvlastnený, existuje nárok na vrátenie pozemku podľa reštitučného zákona.

Prípad Pani Benedikovičovej z Nemčíc

Pani Benedikovičová uvádza, že jej rodičia dostali pôdu prideľovacou listinou po istom Habstummerovi. Užívali ju od roku 1948 do roku 1959. Potom pôdu prevzali štátne majetky. Má o tom aj dedičské konanie, len geodézia jej nechce dať list vlastníctva, pretože je to vraj majetok štátu.

V tomto prípade je potrebné zistiť, či bol prídel pôdy zrušený a či rodičia splnili podmienky prídelu. Nárok mal byť zaevidovaný do evidencie nehnuteľností pri dedičskom konaní. Riešenie patrí do rúk súdu.

Prípad Pani Kušnírovej z Košíc

Pani Kušnírová uvádza, že jej dvaja bratranci odkúpili pôdu od pôvodného vlastníka (5,6 ha) na polovicu. Ešte nenadobudli vlastníctvo, keď pôvodnému vlastníkovi skonfiškovali majetok, a tak sa stalo, že odkúpené pozemky prešli do vlastníctva štátu.

V tomto prípade sú dôležité dátumy, kedy došlo k právnym zmenám. Na konfiškácie sa nový reštitučný zákon vzťahuje len za istých podmienok. Prichádza však do úvahy možné riešenie cestou vydržania, teda že kupujúci bol dobromyseľný, a najmä že potom aj po konfiškácii naďalej najmenej desať rokov pozemok nerušene užíval.

Prípad Pani Timkovej z Košíc

Pani Timková uvádza, že v roku 1997 jej v rámci reštitúcie vrátili vlastníctvo s urbárskym podielom, okrem podielu zdedeného po starom otcovi. Zistila som to až po termíne, a tak som veci nemohla vybaviť na pozemkovom úrade.

V tomto prípade je možné sa obrátiť na obvodný pozemkový úrad a požiadať o vrátenie urbárskeho podielu. Práve urbárske pozemky sa vracajú všetkým, ktorí sa neprihlásili o svoje podiely zavčasu.

Prípad Pani Šubovej z Hybe

Pani Šubová uvádza, že v roku 1966 im odobrali parcelu na základe tzv. nariadenia R2. Za pôdu im ani nezaplatili, pričom otec nikomu nič nepodpísal. Na ich pôde dnes stoja domy. Pozemok sa vedie ako pôda neidentifikovaného vlastníka, po otcovi má pritom list vlastníctva, že mu pôda patrila, okrem zmeny vykonanej na základe R2.

V tomto prípade je potrebné určiť, o ktoré pozemky (parcely) ide. Listom vlastníctva je čiastočne pôda identifikovaná. Ak má pani Šubová list vlastníctva, pozemok nemôžu viesť ako parcelu neidentifikovaného vlastníka. Žiada si to preštudovať podklady a potom hľadať riešenie.

Prípad Pani Madurovej z Vranova nad Topľou

Pani Madurová uvádza, že v roku 1980 bol vyvlastnený pozemok jej otca, k skutočnému vyvlastneniu však došlo až v roku 1988, keď sa malo začať stavať sídlisko. To však dosiaľ na ich pozemkoch nestojí.

Podľa reštitučného (nového) zákona má pani Madurová nárok na vrátenie pozemku, pretože bol síce vyvlastnený a pravdepodobne aj za náhradu, ale nikdy neslúžil účelu, na ktorý bol vyvlastnený.

Prípad Pána Brašeňa z Dolného Kubína

Pán Brašeň uvádza, že mama jeho starého otca mala sestru, ktorá zdedila nejaké majetky. V testamente je napísané, že sa stáva dedičkou. Lenže príbuzná podľa testamentu odišla do USA. V prípade, že sa nevráti, malo dedičstvo pripadnúť jeho starému otcovi. Prišiel rok 1950 a pozemky jej zobrali. Pozemky mal teda zdediť starý otec.

V tomto prípade je potrebné nájsť list vlastníctva, kde je uvedené, kto a kedy bol písaný ako vlastník. Musí mať jasné, aký právny osud ich stihol. Prešli na štát? Z dôvodov, ktoré uvádza reštitučný zákon? Podľa toho možno konať, a to cestou reštitúcie alebo treba normálne vybaviť na súde dedičské konania.

Prípad Pána Mikleša z Lieskovca

Pán Mikleš uvádza, že na pozemkoch, ktoré vlastní, postavilo v šesťdesiatych rokoch miestne JRD a Agrostav zo Zvolena tri bytovky bez jeho súhlasu. Po roku 1989 prišlo družstvo aj Agrostav do likvidácie. Likvidátor byty popredal, stavebný pozemok je však jeho.

Pomery tohto druhu nové zákony neriešia. Vychádza sa z toho, že stavby patria tomu, kto ich zriadil a pozemok patrí vlastníkovi. O usporiadaní vlastníctva sa možno iba dohodnúť. S majiteľmi stavieb sa dohodnite, predajte im pozemky.

Prípad Pani Bajlovej z Nitry

Pani Bajlová uvádza, že v liste vlastníctva majú pôdu na starých rodičov. Ich deti už nežijú, iba vnuci.

Na tento prípad sa vzťahujú ustanovenia zákona č.¤180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie pozemkového vlastníctva. Tento pozemok sa nemôže drobiť. Ide o to, aby sa dedičia dohodli o vyrovnaní. Ak sa nedohodnete, potom súd rozhodne, že pozemok nadobudne dedič, u ktorého sú najlepšie predpoklady na jeho obhospodarovanie.

Prípad Pani Hajdenovej z Bratislavy

Pani Hajdenová uvádza, že jej zomreli už rodičia. Vie, že vlastnili pozemky v okolí Hlohovca, ale chýbajú jej doklady.

Všetky pozemky sú evidované na katastrálnom úrade. Podľa toho, kedy bolo zaevidované vlastníctvo dotyčnej osoby, zápis vlastníctva je vedený do roku 1964 v pozemkovej knihe, potom na geodézii a od roku 1993 priamo v evidencii katastra. Treba vyhľadať zoznam vlastníkov parciel v tých katastrálnych územiach, ktoré prichádzajú do úvahy, a preveriť, či sa tam skutočne nachádzajú nejaké domnelé parcely.

Prípad Pani Handríkovej z Michaloviec

Pani Handríková uvádza, že v roku 1983 im odkúpili záhradu, ktorá bola prevedená na československý štát na základe kúpnej zmluvy. Pozemok vlastnila mama a tri deti, zmluvu však podpísala len matka, hoci dve z detí už boli dospelé. Podpis si vynútili. Pripomeniem, že časť pozemku bola už predtým vyvlastnená.

Vlastníctvo aj podľa súdu sa malo realizovať po rozhodnutí súdu o poručníctve, o čom nikdy nebolo rozhodnuté. Pozemok sa previedol na štát jednak zmluvou a jednak vyvlastnením. Zmluvný prevod bol neúplný, teda bez súhlasu spoluvlastníkov. To, že chceli pozemok vyvlastniť, nie je vynútenie predaja.

Preto toto právo nebolo priznané ani v roku 1990. V druhej časti išlo o vyvlastnenie. V poľnohospodárskych podnikoch užívali cudzie pozemky, ktoré často prešli do ich užívania vynúteným spôsobom. Každá socialistická organizácia mala podľa vtedy platných zákonov plné právo pozemok užívať a mohla na ňom aj stavať. Vlastníctvo k pozemkom sa nevyrovnalo, teda aj dnes vlastníctvo k takto zastavanému pozemku patrí občanovi, ktorému bolo právo užívania odňaté.

Prípad Pána Gyukosa z Nitry

Pán Gyukos uvádza, že z pôvodne dvoch vlastníkov pozemkov je dnes 25 oprávnených osôb. Okrem toho jeden z pozemkov je zastavaný, stoja na ňom dielne. Dotyčný mal pozemok získať od obecného úradu.

Pozemok, ktorý spomínate, je v spoluvlastníctve podľa veľkosti získaných podielov (dedením, kúpou a podobne). Právny režim upravuje Občiansky zákonník, ktorý určuje práva podielnikov. Ten, kto postavil na pozemku dielne, pravdepodobne dostal povolenie od stavebného úradu, alebo je to čierna stavba. Predajte mu túto časť pozemku a peniaze si rozdeľte podľa veľkosti podielov na celom pozemku.

Prípad Pani Noskovej zo Senice

Pani Nosková uvádza, že v roku 1997 prebehli pozemkové úpravy a družstvo dostalo do vlastníctva pozemky - ornú pôdu, trávne porasty, na ktorých je teraz les.

Ak boli vykonané pozemkové úpravy, potom sa treba obrátiť na obvodný pozemkový úrad a žiadať riešenie, ktoré považujete za správne.

Ak na družstvo prešlo vlastnícke právo, oprávnene odpredalo dané pozemky. Nič vám nebráni, aby ste požiadali o reštitúciu podľa nového zákona - dostanete náhradné pozemky od Slovenského pozemkového fondu. Nový vlastník tým nie je nijako dotknutý, pretože pozemok riadne odkúpil od skutočného (vtedy) vlastníka.

Prípad Pani Koreňovej z Banskej Štiavnice

Pani Koreňová uvádza, že jej starý otec mal 40 hektárov pôdy a rôzne poľnohospodárske stroje. V roku 1948 mu všetko zobrali. V roku 1993 celý majetok zreštituovali synovia z druhého manželstva. Je nás desať dedičov z prvého manželstva, čo nezdedili takmer nič.

Problém je v dedičskom konaní. Nejde o nároky z titulu reštitúcie. Preto riešenie je v tom, aby ste sa obrátili na súd a zabezpečili si v dedičskom konaní svoje podiely.

Prípad Pána Bučka z Bytče

Pán Bučko uvádza, že jeho otec dostal v roku 1945 pôdu pridelenú v Dubníku pri Nových Zámkoch. Teraz mu z družstva oznámili, že o pôdu sa prihlásila vnučka pôvodného majiteľa.

Ak bola pôda riadne pridelená a máte list vlastníctva, potom je spor v tom, že túto pôdu dostala reštitúciou vnučka pôvodného majiteľa. Ona dostala pozemok reštitúciou podľa zákona č.¤229/1991 Zb. o pôde a podľa §¤11 tohto zákona výslovne ,,pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby". Vy ste vlastník pozemku ako fyzická osoba a nikto sa nemôže vášho vlastníckeho práva dotknúť.

tags: #reštitúcie #podmienky #a #nároky