Láska v mnohých podobách: Diskusný príspevok

Láska je komplexný a mnohostranný cit, ktorý sprevádza človeka celým životom. Od prvých momentov po narodení až po starobu, láska má mnoho podôb a prejavov. Tento diskusný príspevok sa zameriava na rôzne aspekty lásky, jej význam a vplyv na náš život.

Definícia lásky

Slovo láska sa nedá presne definovať, ale je to niečo pekné a príjemné, bez čoho sa nedá na svete existovať. Je to cit, ktorý prežíva každý človek viackrát za život. Láska je mocný cit, ktorý nás spája s inými ľuďmi, motivuje nás k dobru a dáva nášmu životu zmysel.

Rodičovská láska: Prvá a najsilnejšia

S prvou láskou sa stretávame hneď, ako uzrieme svetlo sveta. Sú to dvaja ľudia, ktorí sa na nás dívajú a ľúbia nás - rodičia. Rodičovská láska je základom pre náš emocionálny vývoj a formovanie osobnosti. Je to bezpodmienečná láska, ktorá nás sprevádza celým životom.

Kamarátska láska: Dôležitá pre sociálny rozvoj

Okrem rodičovskej lásky sa začíname stretávať aj s kamarátskou láskou. Nachádzame si najlepších kamarátov, s ktorými sa cítime dobre a rozumieme si s nimi. Kamarátska láska nás učí sociálnym zručnostiam, empatii a spolupráci. Je dôležitá pre náš sociálny rozvoj a prežívanie radosti.

Láska k opačnému pohlaviu: Najkrajšia a najintenzívnejšia

Keď sme starší, stretávame sa aj s láskou k opačnému pohlaviu. Je to tá najkrajšia láska, ktorú človek prežije. Takýchto lások budeme mať viac, až kým nestretneme tú pravú, s ktorou ostaneme až do smrti. Láska k partnerovi prináša do nášho života vášeň, intimitu a záväzok. Je to láska, ktorá nás motivuje k rastu a zdieľaniu života s niekým, koho milujeme.

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

Milostná scéna v literatúre: Umenie a citlivosť

Milostná scéna je prudérna záležitosť. A veľmi citlivá a hanblivá. Všetko nad tým je už nevkus a porno. Pokojne napíš do milostnej scény i myšlienku vagíny či konečníka, ale napíšme to tak, aby to bolo literárne a inšpiratívne. Teraz vecne: žena má všetko, ale len vtedy, ak to dokážeme kompenzovať umelecky a vkusne. Dokonca môže byť aj spotená, či pocikaná (aj to sa predsa stáva), ale opis takejto skutočnosti musí byť podaný zase umeleckými prostriedkami. Rozumieš? I špina za nechtami sa dá podať vábne a s vkusom. To je podstata literatúry. Defomovanie skutočnosti. Ale tak deformovať aby to bolo jedinečne, skratkovité a vkusné.

Čo sa týka jahôdok a ich vpíjania do zeme. Jahôdky ako symbol láskania, milovania či sexu je fajn, ale je možné ich použiť nápaditejšie. Vieš všetky pripodobnenia musia mať oporu v realite(!) Ak nemajú, nie je to dobrý obraz. Jahôdky môžu milovanej ulpieť na ústach, alebo sa nimi môže potriesniť jej lono, alebo môžu byť ako symbol vhodené do pohára s omamným vínom (predstava samotného koitu), alebo… Tých možností je veľa. Prečo by sa mali vsiaknúť do zeme? to mi neasociuje nič milostné. Pretože to nemá oporu v reálnom svete. Literatúra je deformovaná realita, nie vymyslená, nanovo stvorená s vyfabulovanými detailmi či fyzikálnymi zákonitosťami. Čo sa týka vsiaknutých kvapôk krvi do zeme. To je fajn, ale žiadne jahôdky nevsiaknu do zeme. Kvapky čohokoľvek áno, ale jahody nie. Pripodobnenie teda zase musí korešpondovať s realitou.

Láska k deťom: Pokračovanie života

Budeme mať svoje vlastné deti, ktoré budú prežívať to isté, čo sme prežívali my. Láska k deťom je prirodzená a silná. Je to láska, ktorá nás učí trpezlivosti, obetavosti a zodpovednosti. Je to láska, ktorá nám dáva možnosť odovzdať svoje skúsenosti a hodnoty ďalšej generácii.

Láska k Bohu: Duchovný rozmer

Vo všeobecnosti sa dajú rozlíšiť viaceré druhy lásky: láska k žene či mužovi, k rodine, priateľom, známym alebo láska k Bohu, na ktorú sa často zabúda. Boh však vždy zostane s nami, v dobrom či zlom, v šťastí i trápení, chudobe aj bohatstve. Je našou rodinou, priateľom i životným druhom celý život a dokonca i po ňom. Láska k nemu je zakorenená hlboko v nás, i keď o nej možno ani nevieme. Je to skrytá vďačnosť, tichá prosba vyslovená k nebesám s nádejou a vierou, že nám On a jeho láska k nám pomôžu prekonať i tie najťažšie skúšky v živote.

Viera, nádej a láska: Tri teologické cnosti

Viera, nádej a láska sú tri teologické cnosti, ktoré sú základom kresťanskej viery. Viera je viera v Boha a jeho zjavenie. Nádej je očakávanie večného života a Božieho kráľovstva. Láska je láska k Bohu a blížnemu. Tieto tri cnosti sú úzko prepojené a navzájom sa dopĺňajú.

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Viera: Dôvera v Boha

Viera je čnosť, ktorou veríme v Boha, ale aj Bohu (teda tomu, čo povedal a zjavil). Vierou veríme aj v Krista a v Cirkev, ale aj Kristovi a Cirkvi (teda tomu, čo nám prostredníctvom Cirkvi predkladá veriť a učí nás konať). Sv. písmo nerozumie pod pojmom viera nejakú domnienku alebo presvedčenie rozumu. Hebrejský koreň aman (odtiaľ amen) znamená byť pevný, pridržiavaťsa niečoho, a koreň batah znamená byť si istý, dôverovať. Veriť teda znamená cítiť sa v Bohu v bezpečí.

Viera sa týka celého človeka. Viera je preto realizáciou mravnosti. Viera v človeku môže zostať aj po hriechu (pokiaľ to nie je hriech odpadnutia od viery), no „viera bez skutkov je mŕtva" (Jak 2,26). Živá viera je „činná skrze lásku" (Gal 5,6). Viera je odpoveď na Božie slovo a Božiu lásku. Úprimne veriaci sa cíti v celej svojej existencii ako obdarovaný Bohom. Cíti pritom dar svojej dôstojnosti a slobody, v ktorej má možnosť sa úplne na Boha spoľahnúť alebo sa od Boha aj odvrátiť. Nevera popiera to, že človek je Božím stvorením a je na Boha odkázaný. Budovaním svojej nezávislosti (hoci formálne človek nemusí vieru v Boha popierať) celým životným postojom človek stráca zmysel, pre ktorý bol stvorený, a je na najlepšej ceste k nevere.

Skrze vieru sa človek sám obracia k Bohu, a tým odpovedá na jeho iniciatívu. Aj pohania, ak žijú podľa hlasu svedomia, sú poslušní jeho hlasu a poznávajú Boha, i keď bez zjavenia nedokonale. Mravné konanie podľa viery je v úzkom súvise aj s rozumovým chápaním viery. Čím mravnejšie človek žije, tým lepšie aj rozumie prečo a vie vieru aj obrániť.

Viera nie je niečo, čo veriaci „má" raz a navždy. Viera znamená ísť cestou. Táto cesta je „úzka" a tŕnistá (Mt 7,14) - sú na nej omyly, pochybnosti, zblúdenia, odbočenia, únava, zastavenia, neistota, hmla, temnota. Človek často cíti, že jeho viera je veľmi slabá: „Verím, Pane, pomôž mojej nevere!" (Mk 9,24). Viera a život podľa viery sú v úzkom spojení aj so spoločenstvom veriacich. Viera sa upevňuje, keď sa spoločne prežíva, ohlasuje a odovzdáva (misijné poslanie, rodinné spoločenstvo, mládežnícke spoločenstvá…) Vieru nesmieme nikdy zaprieť, je možné ju však niekedy zatajiť (napr. nedávať verejne najavo prejavy viery, nepútať na seba pozornosť - napr. v čase prenasledovania alebo diskriminácie).

Láska ako zmysel života

Túžba po láske je prítomná v každom z nás. Veď každý chce zažiť ten pocit neskonalého šťastia, keď sa nám všetko navôkol zdá byť nádherné, životné prekážky zrazu nepokladáme za podstatné, problémy, ktoré nám dovtedy robili starosti hádžeme za hlavu a radšej si užívame slobodu a slasť zo silného, doposiaľ nepoznaného citu. V srdci túžime po veľavravných pohľadoch, romantických slovách, pohladeniach, ktoré by pre nás dostávali zvláštny zmysel.

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

Ako ľudia, mení sa aj láska. Mladosť časom vystrieda zrelosť, tú zase dospelosť. S vekom pribúdajú skúsenosti, stráca sa bezstarostnosť, naivnosť. Lásku búrlivú a vášnivú nahradí láska pokojná, verná. Vraví sa, že každý vek má svoju lásku, no myslím, že vždy bude pre človeka znamenať to isté - zmysel života, naplnenie túžob a snov.

Najfrekventovanejšími slovami v piesňach všetkých jazykov sa stali túžba, záujem, bolesť, viera, smútok a milovanie. Nie sú to vari synonymá tohto zázračného citu, tak často omieľané jazykmi generácií už od stvorenia sveta? Musíme si dobrovoľne priznať, že človek je od lásky závislý. Nedokáže žiť bez nej, je súčasťou minulosti, prítomnosti a budúcnosti, a na to v nijakom prípade nesmieme nikdy zabudnúť.

Ten, kto si nevie vážiť božie dary, ktoré sa mu v hojnosti ponúkajú každý deň, ten, kto nevie milovať, kto potláča svoje city a nevie si priznať závislosť svojho biedneho života od šťastia a pomoci blížneho, pre toho je láska iba slovom, pojmom, označujúcim zložitý reťazec chemických reakcií v ľudskom tele, ktorého následkom je vzájomná príťažlivosť dvoch ľudí. Takého človeka, možno necitlivého či chladnokrvného, možno len ľutovať. Azda súdim príliš prísne, veď nie každý si sám zavinil redukciu svojich citov. No zdieľam názor s väčšinou ľudí na tomto svete, ktorí tvrdia, že netreba len prežívať, treba žiť. A bez lásky sa podľa môjho názoru celý život plnohodnotne prežiť nedá.

Láska v kontexte vzťahov

Krátka úvaha o láske slovo z pár písmen a predsa tak dôležité.. práve keď ma napadne toto slovo si spomeniem na verejné priestranstvá ako letisková hala, autobusová stanica, vlaková, kde možno vidieť najviac lásku.. láska má veľa podôb a nevyberá si ľudí.. môže vzniknúť medzi chudákom a princeznou, žiačkou a profesorom, .. ale je i láska medzi otcom a synom, matkou a dcérou, vnúčat a starých rodičov, milencov a mileniek, ..okolo nás sú samé posolstvá lásky a keď sa hlbšie zamyslím tak láska je všade okolo nás.. často nie je ničím zrejmá, pretože ľudia stratili ten pocit aké je to mať lásku, cítiť ju ale ju i rozdávať.. každý ju chce pokiaľ nie je zatrpknutý alebo ňou sklamaný , ale tí čo ju majú, zabúdajú ju aj dávať.. ale najkrajšia láska je medzi mužom a ženou.. to, že sa majú radi, že sa poznajú a nepodliehajú túžbe a vášni tiel, pretože práve príťažlivosť sa vníma v našich očiach ako láska.. mať niekoho a túžiť po ňom.. láska je, keď muž čaká na svoju ženu, kým sa zobudí aby sa rozprávali, keď jej ukáže aký je jemný piesok pod jej nohami, keď jej ukáže aký krásny dokáže byť západ ako i východ slnka a budú spolu prať, žehliť, upratovať i variť ale i ŽIŤ!! dovolím si povedať, že láska je dokonalá, pretože dokonalosť neexistuje a práve preto je dokonalá.. k životu patria problémy a starosti inak by sme neboli také silné osobnosti, neboli by sme zodpovední.. problémy sú ako korenie.. problémy podčiarknu život a dajú mu tú správnu chuť.. možno je problém vo vzťahu príliž žiarliť a javí sa to ako problém a pritom je to iba korenie vzťahu láska je krásna, pokiaľ je opätovaná.. nie je nič horšie ako byť obeťou jednostranného vzťahu.. tí čo to zažili vedia povedať svoje.. predsa cítiť niečo, čo iný k Vám nebude je strašné, zvlášť ak je to láska čistá a jasná ako vybrúsený diamant a vy sa unárate v myšlienkach, pozeráte filmy a jete tony zmrzliny a predstavujete si čoby-keby.. vtedy, keď Vám je jedno, čo sa s Vami stane sú tu pre Vás priatelia.. pre Vás sú tu!! v núdzi spoznáš priateľa a je tu i láska.. láska k priateľovi.. ale najnebezpečnejšia, najvášnivejšia a najkrajšia láska je tá zakázaná, tkz. zakázané ovocie.. práve, pretože je zakázaná je lákavá natoľko, že si z nej budete chcieť odhryznúť sústo.. to je láska pre ktorú sa oplatí i zomrieť, čo i len si ju vychutnáte pár chvíľ a NIKDY nebudete ľutovať..

tags: #diskusny #prispevok #laska #priklady