Diskusný príspevok: Problémy mladej generácie

Študentský život je významnou etapou, ktorá prináša radosti, očakávania, ale aj nemalé výzvy. Tento diskusný príspevok sa zameriava na rôzne aspekty života študentov s prihliadnutím na subjektívne skúsenosti rôznych jedincov.

Rozmanitosť študentských skúseností

To, či je študentský život výhodný alebo nevýhodný, je veľmi subjektívne a závisí to od mnohých faktorov. Podstatnú úlohu zohráva materiálne zabezpečenie rodiny, typ školy a vek študenta. Dôležitý je tiež prístup študenta k povinnostiam, škole a životu.

Medzi študentmi možno rozlíšiť dve hlavné skupiny, a to študentov z bohatých rodín a študentov, ktorí si musia všetko vydrieť sami.

Študenti z bohatých rodín

Pre niektorých študentov je život jednoduchý, najmä pre deti podnikateľov a inak vysoko postavených rodičov. Ak si niečo doma zaželajú, dostanú to. Mnohí z nich si myslia, že to tak bude stále. Avšak netreba všetkých hádzať do jedného vreca. Tí, ktorí majú dobrú výchovu a sú oboznámení s problémami v dospelom svete, pristupujú zodpovednejšie k úlohám. Je dôležité pozerať sa na veci z viacerých uhlov pohľadu a neodsudzovať celú skupinu kvôli zlej skúsenosti. Často sa stáva, že práve tieto "rozmazlené" deti sa viac snažia, majú lepšie známky a dochádzku.

Študenti, ktorí si musia všetko vydrieť sami

Na druhej strane sú študenti, ktorí nemajú to šťastie vyrastať v bohatstve. Títo študenti si musia všetko vydrieť sami, čo ich učí zodpovednosti a vytrvalosti.

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

Ilúzie a realita

Mnohí študenti sa mylne domnievajú, že ich život bude jednoduchší, voľnejší a zábavnejší, keď dospejú. Málokto si spomenie, ako sme nenávideli chodenie do materskej škôlky a tešili sa na nástup do školy. Potom sme to však oľutovali. Mysleli sme si, že učivo na základnej škole je príliš ťažké a učitelia chcú od nás príliš veľa. Keď sa nad tým teraz zamyslíme, mnohí by sa radi vrátili k starému dobrému učivu, ktoré sa skôr podobalo rozprávkam. Krásu terajšieho študentského života si uvedomíme až keď budeme starší. Ľudia hovoria, že teraz prežívame najkrajšie roky svojho života. Možno to hovoria preto, lebo si z celého školského života na toto obdobie spomínajú najlepšie. A možno preto, lebo je to pravda.

Telesná výchova na školách

Napríklad, vyjadrenie ministra školstva, že telesná výchova na školách má veľmi dobrú úroveň a deti majú kladný vzťah k športu, je v rozpore s realitou. Študenti sa často chodia prezliekať neskoro, učitelia meškajú a necvičiaci sa ospravedlňujú za absurdné problémy. Hodina telesnej výchovy potom vyzerá inak u chlapcov ako u dievčat. Dievčatá sa vždy rozbehajú a dajú si rozcvičku, ktorú aj tak nerobia poriadne a potom majú štafetové súťaže, ktoré sú veľa krát nebezpečné. Chlapci hneď po rozdelení na cvičiacich a necvičiacich idú hrať nejakú hru ktorú si sami vyberú, no však bez rozcvičky. Problémy sú aj u vyučujúcich, ktorí hocikedy počas hodiny odídu od žiakov do kabinetu alebo niekam inam a nechajú ich samých. Riešením by bolo chodiť na čas na hodinu, zatraktívniť hodinu rôznymi aktivitami a umožniť študentom vybrať si jednu z dvoch aktivít, ktorá by im vyhovovala.

Povinné školské uniformy

Ďalším príkladom môže byť návrh na zavedenie povinných školských uniforiem. Cieľom tohto opatrenia je podporiť rovnosť medzi študentmi a eliminovať sociálne rozdiely. Avšak, uniformy by mohli potlačiť individualitu študentov a predstavovali by značnú finančnú záťaž pre mnohé rodiny. Namiesto zavedenia uniforiem by sme sa mali zamerať na vzdelávanie študentov o dôležitosti vzájomného rešpektu a tolerancie.

Transparentnosť v športe

Zákon o športe upravuje pravidlá financovania športu a zverejňovania údajov o subjektoch v športe. Cieľom je transparentnosť športu výmenou za viac štátnych prostriedkov pre šport.

Mladí ľudia - skupinová charakteristika

Mladých ľudí rozozná na prvý pohľad každý z nás. V prvom rade sa nám vynorí predstava sviežich, neopotrebovaných tiel, ktoré ešte nezakúsili tvrdé životné skúšky a ktorých jemné rysy nestihli stvrdnúť pod vplyvom ľudských zákonov a pravidiel. To všetko priam vyžaruje z týchto nepokoriteľných tvorov. Tvár ľudí mladej generácie je hladká, s jemne tvrdohlavým a zachmúreným čelom. Inokedy sa celkom vyjasní v prítomnosti milých ľudí a priateľov, ktorými sa mladí ľudia neustále obklopujú. Na tvárach sa im javí úprimný úsmev, i keď čosi detské v ňom zostalo, pretože človek v sebe to dieťa pestuje celý život. Nesmejú sa len ústa, ale oči i celá tvár, akoby sa celé vnútro tešilo z najkrajšieho obdobia ľudského života - mladosti. Typické správanie mladých ľudí je podľa dospelých skoro vždy odsúdeniahodné, napríklad počúvanie hlučnej hudby (navyše vo večerných hodinách), typické rýchle jazdy na motorke, akrobatické kúsky na bicykli, jazdy na kolieskových korčuliach. To všetko vytvára na tvárach starších ľudí väčšie vrásky. Priam opovrhnutia hodné je podľa starších požívanie alkoholu, fajčenie a skorý sexuálny život je nimi klasifikovaný ako neprípustný. Veľké „nie“ či zákaz pobáda mladých ľudí k jeho porušovaniu, veď zakázané ovocie chutí najlepšie a je ťažké odolať krásnym, šťavnatým plodom, ktoré ponúka život.

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Morálka a demokracia

Morálku treba chápať ako jednu z najstarších foriem života v spoločnosti zasahujúcu všetky oblasti činnosti človeka. Spolu s politikou a právom predstavujú regulátory správania sa ľudí. Na rozdiel od týchto však morálka však morálka reguluje tzv. priame medziľudské vzťahy. Morálka (na rozdiel napr. od vedy alebo náboženstva) si vyjadruje spôsob osvojenia si sveta v normách, hodnotách, príkazoch či zákazoch. Od morálky je odvodená mravná výchova, ktorá sa zaoberá praktickou aplikáciou morálky pri výchove, kde je využívaný súbor hodnôt, ktoré sú v danom okamihu akceptované spoločnosťou. Takáto morálna výchova je pre človeka ako aj pre celú spoločnosť veľmi dôležitá. Najdôležitejšie je začať už v mladom veku aby si človek postupne uvedomoval a osvojoval správne morálne názory, bol o nich presvedčený a nenechal sa nikým negatívne ovplyvniť. Ak sa tento krok pri výchove vynechá alebo zanedbá, môže to mať pre človeka alebo neskôr aj pre celú spoločnosť zlé následky.

Slovensko je mladou demokratickou krajinou, ktorá v minulosti prešla zložitým vývojom. Tragédiou komunistického režimu bolo, že namiesto trestu skutočných zločinov sa zameriaval na prenasledovanie politických odporcov. To neznamená, že za komunistickej éry sa skutočné zločiny netrestali, alebo že súdy vynášali len samé klamné a nepravdivé výroky, ale komunizmus ako režim naučil ľudí klamať, podvádzať a hlavne sa pretvarovať. Komunizmus pokazil mnohým ľuďom charakter skoro tak ako teraz charakter ľuďom ničia peniaze a moc. Za tých štyridsať rokov sa mnohí ľudia naučili nehovoriť nahlas svoje skutočné presvedčenie, veď im to vlastne ani nebolo dovolené. Ľudia museli mnohokrát kvôli postupu v práci vstúpiť do strany, tu sa museli predbiehať v citovaní bezduchých komunistických fráz, aj keď s nimi väčšinou vo svojom vnútri nesúhlasili. Myslím, že toto zanechalo stopu na našich ľuďoch až po dnešné dni, mnohí mladí ľudia ani dnes nechápu, čo je to skutočná demokracia - mnohí nepoznajú svoje práva, ale ani svoje povinnosti. Veľa ľudí považuje napríklad úplatok za niečo úplne normálne - ako prostriedok pre dosiahnutie svojich cieľov. Časť občanov u nás, keď vidí dostávať úplatky ostatných vo svojom okolí, si pomyslí: „keď môžu oni, tak prečo nie aj ja?“. A potom dochádza k tomu, že mnohí bezcharakterní úradníci už čakajú občana s „nastrčenou dlaňou“, inými slovami, už vopred dávajú najavo, že príslušná záležitosť sa bude dať ľahšie vybaviť, ak bude priložená obálka s patričnou sumou. Najhoršie na tom je, že takéto služby čaká v poslednej dobe čím ďalej tým viac ľudí a to nie len úradníci. Mnohí mladí študenti očakávajú od rodičov pomoc v škole nejakou tou obálkou. Veď je to jednoduchšie, ako sa niečo naučiť. A niektorí rodičia ich v tom podporujú, lebo chcú, aby ich dieťa vyštudovalo a malo sa v živote čo najlepšie… Ale neuvedomujú si, že úplatky sú protizákonné, a tým dávajú mladému človeku zlý príklad v jeho budúcom myslení a konaní. Rast korupcie sa za posledné obdobie neuveritelne zvýšil.

Štyridsať rokov urobilo svoje, len čo je pravda, no potom prišlo ďalšie obdobie, ktoré z hľadiska morálky toho tiež veľa neprinieslo. Skôr naopak. Keď sme sa otvorili Západu, otvorili sme sa mu rýchlo a ľahko, čo umožnilo príliv najmä tých vecí, ktoré sme najmenej čakali: drogy, sekty a kulty, mafia… Nuž, aj demokraciu treba vedieť žiť, nielen sa do nej hrnúť. Nové vplyvy sa u nás zakorenili veľmi rýchlo. Tak sme začali žiť po novom. Prišla nezamestnanosť, inflácia, ekonomické problémy, podsvetie, ktoré neprestáva vyčíňať.

Riziká virtuálnej komunikácie

Na jednej strane uľahčujú a zjednodušujú každodenné pracovné, rodinné či úradné povinnosti, na strane druhej sú neoddeliteľnou súčasťou voľného času a voľnočasových aktivít. Všade dostupné komunikačné technológie a možnosti virtuálnej komunikácie však okrem radu pozitív so sebou prinášajú aj nové, dosiaľ celkom neprebádané riziká a rad nebezpečenstiev, ktoré sú špecifické pre anonymné a virtuálne prostredie. Nejde len o nástrahy a nebezpečenstvá, ktoré ohrozujú deti či mládež, ale o javy, s ktorými sa stretávame a s ktorými je konfrontovaný každý užívateľ komunikačných zariadení či aplikácií.

Tak, ako sa súčasná spoločnosť často označuje za spoločnosť informačnú, tak je pre 21. storočie príznačné označenie „digitálny vek“. Okrem všadeprítomnosti komunikačných a informačných technológií, tieto predstavujú neoddeliteľnú súčasť života spoločnosti. Do tohto rámca zapadajú všetky vekové kategórie obyvateľstva, od detí, cez mládež, produktívne skupiny obyvateľstva až po seniorov. Aj to vytvára určitý obraz o prepojenosti informačných technológií a dnešnej populácie, o tom, že sú neoddeliteľnou súčasťou nie len dnešnej doby, ale aj najrôznejších stránok života jednotlivcov, skupín, ľudskej populácie.

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

Azda za najrizikovejšie je možné z pohľadu individuálnych i spoločenských potenciálnych hrozieb považovať kategórie detí a seniorov. Na jednej strane ide o pomerne vysokú dôverčivosť detí, ktoré láka čosi neznáme, nové, čo ponúka rad záujmových činností, na strane druhej, aj seniori sú vysoko rizikovou skupinou pre ich nižšiu obozretnosť, pripravenosť, neskúsenosť a dôverčivosť, čo sú dôvody ich častej a ľahkej viktimácie. Hoci je možné viktimitu týchto skupín osôb zdôvodniť existenciou radu rizikových faktorov (najmä je to faktor veku), spoločenské aj individuálne riziká virtuálneho prostredia a komunikácie sa dotýkajú všetkých jedincov, ktorí viac či menej rozsiahlo a viac či menej frekventovane využívajú komunikačné technológie.

Pozitíva a negatíva virtuálnej komunikácie je v ucelenej podobe možné len ťažko popísať. Je ťažké jednoznačne povedať, ktorá z týchto stránok je skutočne prevažujúcou. Dostupné komunikačné technológie významne uľahčujú dnešný každodenný život od spoločenského, cez pracovný až po voľno-časový. Na druhej strane ho súčasne aj zrýchľujú, robia často neosobným a silne závislým od prístupu na internet, od signálového pokrytia. V každom prípade treba vnímať to, že ide o rýchlo a dynamicky sa rozvíjajúcu, modernizujúcu oblasť. S každým novým dňom sa objavujú nové možnosti a technologické vymoženosti, s každým dňom preniká elektronizácia viac a viac do našich životov. Dnes si už ani nevieme predstaviť, aké je to žiť bez mobilného telefónu, aké je to nemať vôbec prístup, alebo mať prístup na internet len doma na pevnom počítači, aké je to nemôcť na každom mieste komunikovať s osobami, ktoré sú nám určitým spôsobom blízke, o ktoré sa zaujímame, s ktorými pracujeme.

Dnešné deti prežívajú vďaka dostupným technológiám úplne iné detstvo i dospievanie ako ich rodičia. Taktiež aj dnešná mladá generácia - mládež - má úplne odlišné zameranie, záujmy, odlišné znalosti a možnosti, ako mali jedinci v rovnakom veku pred niekoľkými desiatkami rokov. V konečnom dôsledku sme to aj my, na koho dostupnosť komunikačných technológií, modernizácia a elektronizácia spoločnosti a všetkých jej stránok dopadá, mení a prispôsobuje súčasnému svetu.

Tak ako sa vyvíjajú a modernizujú dostupné komunikačné technológie, ako pokrývajú širšiu a širšiu oblasť nášho života a širšie a širšie spektrum oblastí i záujmov, tak s týmto pozitívnym vývojom ide ruka v ruke rozvoj možných rizík a potenciálne nebezpečenstvo, ktoré sa s neopatrným, neobozretným či ľahostajným správaním sa spája. Internetové pripojenie otvára užívateľom nekonečné možnosti využitia. Na druhej strane, tak ako v reálnom svete, tak i v kyberpriestore sa stretávame s rôznymi nežiadúcimi fenoménmi. Cieľom príspevku je poukázať na spoločenské a individuálne riziká virtuálnej komunikácie, ktoré majú povahu negatívnych protispoločenských, sociálno-patologických alebo priamo protiprávnych konaní na úrovni právneho poriadku. Je pritom na každom z nás, akým spôsobom sme ochotní sami seba chrániť a akým spôsobom pristupujeme k ochrane vlastného súkromia, rodinného života, fyzickej aj psychickej integrity a v konečnom dôsledku života ako takého.

Nástrahy virtuálnej komunikácie

Rozšírenosť a všadeprítomnosť komunikačných technológií má za následok ich rozsiahle a každodenné využívanie miliónmi jedincov na celom svete. Pri dnešnej penetrácii mobilných zariadení je virtualita k dispozícii prakticky nepretržite a nie len pre deti a mladú generáciu, ale v zásade pre každého je dnes online svet väčším nebezpečenstvom ako každodenná cesta do práce, do školy. Vďaka dostupnosti najrôznejších možností komunikácie sa jednotlivci čoraz viac otvárajú verejnosti v zmysle prezentácie rôznych stránok svojho osobného, súkromného a rodinného života, výsledkov svojej tvorivej, záujmovej alebo pracovnej činnosti, poznatkov o svojich preferenciách a záujmoch. Nie všetky komunikácie, ktoré prebiehajú vo virtuálnom svete a prostredí, sú však komunikáciami bezpečnými. Nie všetci používatelia internetu majú len dobré úmysly. Aj keď sa často stretávame s tým, že ide o problém detí a mládeže, je nutné si uvedomiť, že možnosti šikanovania vo virtuálnom svete, možnosti prenasledovania a zneužitia dôvery a poskytovaných údajov, sa dotýkajú každého z nás. Ako sme naznačili, nepochybne deti i seniori patria k rizikovejším skupinám. Je to však problém, ktorý sa dotýka každého užívateľa internetu, každého jednotlivca, ktorý vystupuje vo virtuálnom prostredí, registruje sa na sociálnych sieťach, komunikuje prostredníctvom komunikačných aplikácií a portálov. Počty prípadov prenasledovania, obťažovania online vo svete neustále narastajú. Ako sme naznačili, je to problém každého jedného používateľa, ktorého rozsah je závislí od toho, do akej miery sa v rámci prezentácie seba samého a svojho súkromného života (videá, fotografie, statusy, preferované záujmy a linky) otvára verejnosti a anonymnému prostrediu virtuálnej reality. Snaha uniknúť od každodenných problémov všedného života môže smerovať k uchyľovaniu sa k realite virtuálnej. V rámci nej dochádza k podstatne otvorenejšiemu vyjadrovaniu emócií, k prezentácii názorov a svojho súkromia. Anonymita môže viesť ku oslobodeniu sa od obáv z verejnej mienky, ktorá za normálnych okolností vytvára isté ochranné bariéry. Tieto smerujú k ochrane tak fyzickej, ako aj psychickej integrity jedincov, k ochrane ich súkromia a žiaľ, práve vo virtuálnom prostredí sa podceňujú. Je to akési virtuálne prostredie, do ktorého vstupujeme sami, bez prítomnosti inej osoby, len za pomoci počítača alebo iného podobného zariadenia a v dôsledku tejto fyzickej samoty akosi prestávame vnímať, že správanie sa vo virtuálnej realite, časť súkromie a nášho života, ktorý do nej prenášame, je alebo môže byť sledovaný a využívaný tisíckami používateľov.

Azda najviac využívaným spojením reality s realitou virtuálnou, sú veľmi populárne a rozšírené sociálne siete. Niektorí autori ich považujú za fenomén súčasnej doby, za produkty modernej spoločnosti uľahčujúce komunikáciu užívateľov. Neexistuje nijaká veková hranica, od ktorej by sa odporúčalo resp. do akej by bolo zakázané využívať moderné komunikačné technológie, registrovať sa na niektorých sieťach, komunikovať s priateľmi a všeobecne a moderne povedané byť „online“. Mnohí odborníci však upozorňujú, že predčasné využívanie komunikačných zariadení a komunikačných technológií, má negatívne dopady na zdravý fyzický aj psychický vývoj detí. Poruchy spánku, rečové chyby, hyperaktivita, nadváha, to všetko sú problémy detí, ktoré už od útleho detstva neprimerane pozerajú do mobilov a tabletov. Spitzer konštatuje, že neobjasnené doposiaľ zostáva, aký veľký je podiel rôznych médií na spánkové problémy mladej generácie a ktorý druh spánkových problémov súvisí s používaním konkrétnych médií. Ako ďalej uvádza, používanie inteligentných telefónov vo večerných hodinách a predovšetkým v poslednej hodine pred spaním má u mladých ľudí za následok skracovanie nočného spánku a zvýšenie dennej únavy na základe chronického spánkového deficitu.

K zásadným problémom v spojitosti s existenciou virtuálnej reality a pohybovaním sa v rámci nej, v podstate k akýmsi hrozbám, s ktorými sa v súvislosti s modernými komunikačnými technológiami môžeme stretnúť, je možné okrem iného zaradiť aj: kyberšikanovanie, prenasledovanie (kyberstalking), závislosť na sociálnych sieťach.

Kyberšikanovanie

Ide o formu šikanovania, pri ktorej agresor voči svojej obeti využíva moderné technológie umožňujúce prenos textového, obrazového alebo obrazovo-zvukového obsahu prostredníctvom verejných elektronických komunikačných služieb (hlavne prenos dát verejnou sieťou internet a mobilnými elektro-komunikačnými sieťami). Typickým znakom tohto druhu šikanovania je, že prebieha vo virtuálnom prostredí, vo virtuálnej realite, ktorá je charakteristická vysokou mierou anonymity. Vzhľadom na to, niektorí jedinci, ktorí inak nevykazujú znaky agresívneho správania sa, sa môžu ako agresori reálne prejavovať a naopak, jedinci, ktorí sú viac dominantní, sa môžu javiť submisívne. Prevažná väčšina jedincov sú však tí, ktorí sa prizerajú, či už bez väčšieho záujmu, alebo práve so záujmom, takémuto správaniu sa vo virtuálnom svete. Na riziká, ktoré so sebou prináša moderná doba internetu, najmä na riziká v podobe kyberšikanovania, upozorňuje rozsiahlo Černá. Konštatuje tiež, že je významne napojené na klasické šikanovanie.

Od tohto sa odvíjajú aj jeho formy s výnimkou, že ku kyberšikanovaniu dochádza vo virtuálnom prostredí. Prirodzene, ide o sofistikovanejšie formy šikanovania, ktoré však môžu byť v niektorých prípadoch podstatne jednoduchšie, ak zohľadníme anonymitu, možnosť vytvárania fiktívnych profilov, kontaktovania kohokoľvek, prezerania si verejných profilov kohokoľvek a pod. Aj keď nástrojom na kyberšiakovanie sú komunikačné technológie, formy tohto šikanovania sa veľmi od tradičných prejavov nelíšia. Kým v reálnom živote máme tendencie vyhýbať sa komunikácii s cudzími osobami, nedáme sa zlákať pozornosťami, pozvaniami od neznámych, chránime si svoje rodiny a neposkytujeme informácie o sebe a o svojom súkromí neznámym jedincom, vo virtuálnom prostredí na tieto inak vžité zásady zabúdame. Prejavom tohto je okrem iného aj zoznamovanie sa s neznámymi užívateľmi a komunikácia s nimi, záujem stretnúť sa a pod. Komunikácia s neznámymi užívateľmi, ktorých identitu v reálnom svete, nepoznáme, je vysoko riziková. Ľahko sa môže stať, že sa medzi takýmito kontaktmi ocitne fiktívny profil, ktorého identitu vlastne nikto nepozná resp. za ktorou sa skrýva niekto úplne iný, než za akého sa vydáva. V lepšom prípade sú to len ľudia, ktorí zblízka sledujú, čo robíme, no k žiadnej aktivite sa neodhodlajú. Horšie však je keď zbierajú informácie a len čakajú na správny čas. Internet dokáže otvoriť dvere do súkromia neuveriteľne rýchlo. Kým okoloidúcich neznámych by sme po krátkom rozhovore do svojej obývačky nepozvali, v rámci virtuálnej reality im otvárame dvere bez váhania dokorán. Nezriedkavo prezrádzame detaily zo svojho života, ktoré sú veľmi citlivé, až intímne. Väčšina prípadov šikanovania cez internet má povahu kyberšikanovania detí. Nie je to však jediná skupina osôb, ktoré sa môžu stať obeťami tohto negatívneho javu a vonkoncom to nie je jediná skupina jedincov, ktorí sa veľmi neobozretne správajú vo vzťahu k svojmu súkromiu. Prípady šikanovania vo virtuálnom svete majú najčastejšie veľmi podobné scenáre a prebiehajú podľa vopred naplánovaných krokov. Väčšina prípadov má podobu postupného budovania vzťahu cestou získavania si dôvery, postupného oboznamovania sa, získavania informácií o užívateľovi. Nestáva sa to zo dňa na deň. Neznámy človek sa vydáva za chápajúceho priateľa, ktorý je tu kedykoľvek na to, aby vypočul, pochopil, poradil, pomohol. Niekedy je jeho záujmom obnažená fotografia, v horších prípadoch osobné stretnutie či už na účely sexuálne, alebo pre nútené služby, alebo sledujúc finančné či iné majetkové záujmy. Prepracované scenáre potenciálnych agresorov na sociálnych sieťach sa opierajú o analýzu osoby na základe pridávaných fotografií, videí, prípadne statusov. Negativisticky zamerané údaje charakterizujú osobnosť s radom problémov. Množstvo pridávaných videí a fotografií z rôznych akcií a s množstvom priateľov vypovedá o otvorenosti a komunikatívnosti jedinca. To sú všetko charakteristiky, podľa ktorých je možné vopred pripraviť konkrétnu taktiku smerujúcu k získaniu dôvery, ktorá je základom a akousi vstupnou bránou pre možné virtuálne útoky.

Jusko uvádza, že dôsledky kyberšikanovania sa objavujú v rovine psychickej, fyzickej aj sociálnej. Medzi psychické dôsledky patrí deprivácia a frustrácia v uspokojovaní sociálnych a psychických potrieb. Pri pokročilejšom šikanovaní sa objavujú strach, poruchy spánku, zvýšená únavnosť a neúspech v štúdiu i v súkromnom živote. Pri neodhalenom šikanovaní, ktoré trvá mesiace až roky, dochádza k totálnemu vyčerpaniu organizmu s následkom vzniku psychosomatického ochorenia, k zvýšenému krvnému tlaku, k zvýšenému riziku kardiovaskulárnych ochorení v dospelosti. Šikanovanie má aj výrazne negatívne sociálne dopady. Dochádza k negatívnemu vzťahu (až odporu) ku škole, prípadne aj k ostatným sociálnym inštitúciám a skupinám. Zhoršuje schopnosť nadväzovať a udržiavať sociálne kontakty a zároveň sa redukuje schopnosť bežnej komunikácie.

V priebehu posledných rokov sa do povedomia spoločnosti dostalo viacero sociálnych sietí. Aj tie existujúce sa významnejším spôsobom menia. Nie je to už len aplikácia slúžiaca sa na zverejňovanie fotografií. Umožňuje pridávanie komentárov, priateľov, súkromné komunikácie, kontaktovanie iných a pod. S ohľadom na pôvodné zameranie, teda keď slúžil primárne na zverejňovanie fotografií, možno predpokladať, že z hľadiska možného ohrozenia sú potenciálne ohrozené deti, ktoré sa radi fotia, ktoré majú potrebu prezentovať sa.

tags: #diskusny #prispevok #mlada #generacia #problemy