Nájdu sa aj dnes medzi nami Ťapákovci? Zamyslenie nad slovenskou mentalitou včera a dnes

Slovenská klasika, ako diela Jozefa Gregora Tajovského a Gabriely Preissovej, stále rezonuje v divadlách a ponúka konfrontáciu s našou národnou povahou. Diela, v ktorých autori v holej surovosti pomenovali signifikantné črty slovenského a českého naturelu, ponúkajúce aj vyše storočia od svojho vzniku nekompromisnú konfrontáciu: v čom sa - okrem sociálnych, politických a módnych pomerov - zmenili naše životy? Nevera, alkoholizmus, patriarchalizmus, falošná morálka, fyzické a psychické násilie páchané na slabších, konzervativizmus nivočiaci akýkoľvek závan individuality, bigotnosť popierajúca slobodné vnímanie života sú jedny z mnohých tém, ktoré dodnes nestratili nič zo svojej platnosti. Inscenácie hier Palárika a Tajovského, dramatizácií Timravinej prozaickej tvorby či sem-tam aj Hviezdoslavovej tragédie Herodes a Herodias konštantným tempom pribúdajú v našich divadlách. V tomto kontexte sa vynára otázka: Nájdu sa aj dnes medzi nami Ťapákovci, symbol lenivosti a zaostalosti?

Timravovi Ťapákovci ako zrkadlo slovenskej spoločnosti

Božena Slančíková Timrava v poviedke Ťapákovci predstavila rodinu, ktorá sa stala prototypom slovenskej lenivosti, zaostalosti a konzervativizmu. Svojím lenivým, ľahostajným a nezmyselným spôsobom myslenia a konania nám Ťapákovci ukazujú, že za vyše sto rokov sa toho vlastne až tak veľa nezmenilo.

Režisér Rasto Boroš sa nechal inšpirovať týmto dielom a vytvoril "Kroniku večných snílkov", magicko-realistickú komédiu, ktorá je voľnou adaptáciou Ťapákovcov. Boroš hovorí, že v Timravinom diele našiel "dušu slovenského národa" a chcel ju preniesť na plátno. Rozhodol sa film postaviť ako voľnú adaptáciu a vytvoril celý nový fiktívny svet. Svet ľudí, ktorí sú stratení vo vlastných snoch.

Kultúrna a politická zaostalosť vs. deficit jódu

Vidieť v emancipačnom procese Slovákov výhradne iba riešenie otázok politického, národnostného a kultúrneho útlaku je dlhodobo štandardnou interpretáciou komplexných javov, ktoré v našej spoločnosti prebiehali v 19. a 20. storočí.

Na základe zistení o deficite jódu v slovenskej populácii sa vynára otázka: Čo ak objektívne pozorovanie kultúrnej a politickej zaostalosti slovenskej spoločnosti v časoch jej formovania v 19. a 20. storočí malo ako svoju príčinu, okrem iných významných činiteľov, aj dlhodobú podvýživu a nedostatok jódu? Prejavom tohto deficitu totiž bola aj subnorma IQ širokých ľudových vrstiev. Dramatické zlepšenie v tejto oblasti nastalo až jodizáciou soli od roku 1951.

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

Lenivosť v 21. storočí: Prežila "ťapákovčina"?

Aj dnes sa ľudia radi „ulievajú“ a my študenti nie sme výnimkou. Neschopnosť upratať si izbu, pokosiť trávnik či pomôcť mame v kuchyni nazývame bežnou záhaľčivosťou, s ktorou sa denne stretávame doma, v škole, práci… Za jej základ považujú psychológovia nedostatok motivácie.

Vedecké fakty čoraz viac poukazujú na to, že telesná lenivosť je nezdravou závislosťou a môže sa prejaviť naozaj ako choroba, a to z rôznych príčiny. Podľa štúdie psychologičky Ivany Jurkovičovej z roku 2005 je na Slovensku 70 percent ľudí s nedostatočnou telesnou aktivitou.

Pohľad na lenivosť z iného uhla

Tajomstvo múdrych ľudí spočíva práve v lenivosti. Namiesto toho, aby išli po vyšliapaných chodníčkoch, rozhodli sa radšej vytvoriť alebo nájsť skratku a objavili niečo nové. Dalo by sa dokonca povedať, že lenivosť je hnacou silou rozvoja.

Divadelné spracovanie slovenskej klasiky: Hriech a Jej Pastorkyňa v SND

Slovenské národné divadlo prinieslo inscenáciu, ktorá spája dve diela: Hriech od Jozefa Gregora Tajovského a Jej Pastorkyňa od Gabriely Preissovej. Režisér Michal Bachynec a dramaturg Daniel Majling našli prepojenie v téme nemanželského dieťaťa, etického a náboženského prehrešku.

Bachynec tak výstižne a pritom nevtieravo akcentoval podstatu slovenskej religiozity. Naša krajina bola vždy zviazaná so silnou náboženskou tradíciou. Ale skutočne žijeme v zmysle katolíckych noriem, ku ktorým sa verejne hlásime? Aj v Bachyncovej inscenácii je náboženská insígnia predmetom, na ktorý si postavy spomenú iba vtedy, keď nastane problém.

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Inscenácia sa dotýka aj tém agresivity a sexizmu, ktoré sú v oboch hrách prítomné. Prípady domáceho násilia páchaného na ženách či deťoch neustále plnia i naše denné správy.

Herecké výkony a režijné spracovanie

Vo všeobecnosti sa Bachyncova réžia viac než na charakterizačný detail zamerala na celok a v ňom na maximalistické režijné gestá. Síce výrazne emočne podfarbené, ale často priveľmi lakonicky vyjadrené.

Herecké výkony v inscenácii majú kolísavú úroveň a podliehajú štýlovej nejednotnosti. Hosťujúca Dana Košická v Kostelníčke dokázala nenútene zosúladiť rolu ľudového koloritu s vlastným hereckým naturelom. Jej Kostelníčka je hrdá žena prísnych životných noriem, ale Košická zbytočne nezdôrazňuje titanstvo úlohy a nesmeruje k démonickosti vyznenia.

Zmenilo sa niečo? Reflexia slovenskej mentality

Naša spoločnosť síce technologicky postupuje míľovými krokmi vpred, ale pohľad na svet, prístup k riešeniu životne dôležitých problémov a vzorce ľudského správania zostávajú v mnohom stále rovnaké.

Ťapákovci patria k vrcholným dielam slovenskej dramatickej tvorby, v ktorom nám štipľavým a zatuchnutým humorom Timrava rozpráva o živote v jednej dedinskej izbe.

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

Zobudiť Slovákov? Posolstvo umenia

Režisér Rasto Boroš dúfa, že sa nájdu diváci, ktorých jeho film osloví. Myslí si, že treba hovoriť o tom, kto sme. A treba o tom hovoriť pravdivo aj keď je to nepríjemné.

tags: #nájdu #sa #aj #dnes #medzi #nami