Znalecký posudok v inej veci nemôže byť dôkazom: Komplexný pohľad

V právnom systéme Slovenskej republiky zohrávajú znalecké posudky kľúčovú úlohu pri objasňovaní skutočností, ktoré si vyžadujú odborné znalosti. Avšak, nie každý znalecký posudok môže byť použitý ako dôkaz v každom konaní. Tento článok sa zameriava na problematiku použitia znaleckého posudku vypracovaného v inej veci ako dôkazu v konkrétnom trestnom konaní, pričom analyzuje relevantné právne predpisy, judikatúru a praktické aspekty.

Úvod do problematiky dôkazov v trestnom konaní

Trestné konanie je proces, v ktorom sa zisťuje, či bol spáchaný trestný čin, kto je zaň zodpovedný a aký trest mu má byť uložený. Dôkazy sú prostriedky, ktorými sa preukazujú alebo vyvracajú skutočnosti dôležité pre rozhodnutie súdu. Medzi dôkazy patria výpovede svedkov, listinné dôkazy, vecné dôkazy a znalecké posudky.

Proces dokazovania je ovládaný zásadou voľného hodnotenia dôkazov. To znamená, že súd hodnotí každý dôkaz jednotlivo a v kontexte so všetkými ostatnými dôkazmi. Zákon pritom neurčuje konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo postupovať pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku.

Znalecký posudok ako dôkazný prostriedok

Znalecký posudok je písomné vyjadrenie znalca, ktorý má potrebné odborné znalosti na posúdenie určitej skutočnosti. Znalecký posudok sa vyžaduje vtedy, ak na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie sú potrebné odborné znalosti, ktorými súd nedisponuje.

Trestný poriadok upravuje odbornú a znaleckú činnosť v treťom diele šiestej hlavy prvej časti. Prostredníctvom odbornej a znaleckej činnosti sú do trestného konania získavané písomné potvrdenia alebo odborné vyjadrenia a znalecké posudky. Táto činnosť môže byť vykonávaná buď znalcom (resp. znaleckou organizáciou), znaleckým ústavom alebo v jednoduchších prípadoch je možné požiadať o vypracovanie odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia aj osobu, ktorá nie je znalcom, ale má potrebné odborné znalosti.

Prečítajte si tiež: Znalecký posudok hnuteľného majetku

Dôležitosť týchto dôkazných prostriedkov je určená tým, že na rozdiel od iných dôkazných prostriedkov (najmä výsluchov) spravidla nie sú dôkazy získané z týchto dôkazných prostriedkov zaťažené rôznou mierou sugestívnosti spôsobenej napríklad vzťahom nositeľa dôkazu k páchateľovi vyšetrovaného trestného činu alebo k poškodenému, či vlastnými osobnými záujmami vypočúvanej osoby, alebo napríklad tzv. únavou pamäťovej stopy. Výsledkom použitia týchto dôkazných prostriedkov tak spravidla sú dôkazy, ktoré majú pre vyšetrovanú vec dôležitý význam (keďže objasňujú skutočnosť dôležitú pre trestné konanie) a tieto dôkazy sa súčasne vyznačujú vysokou mierou objektivity, resp. ich objektivitu nie je možné spochybniť.

Znalecký posudok (ale aj odborné vyjadrenie), resp. závery znalca (a aj závery inej odborne spôsobilej osoby) ale aj postup znalca (resp. inej odborne spôsobilej osoby) však musia byť objektom hodnotenia zo strany rozhodujúceho orgánu úplne rovnako, ako je tomu aj pri iných dôkazných prostriedkoch a dôkazoch.

Použitie znaleckého posudku z inej veci

V zásade platí, že znalecký posudok vypracovaný v inej veci nemôže byť priamo použitý ako dôkaz v inom konaní. Je to preto, že znalecký posudok je vždy vypracovaný pre konkrétny prípad a zohľadňuje špecifické okolnosti tohto prípadu. Ak by sa mal znalecký posudok použiť v inom konaní, je potrebné ho overiť a doplniť tak, aby zodpovedal skutkovému stavu a otázkam kladeným v tomto konaní.

Ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti, vyžiada orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu odborné vyjadrenie mimo znaleckú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona. Orgán činný v trestnom konaní alebo súd vyžiada odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie predovšetkým od organizácie špecializovanej na činnosť, ktorá je obsahom odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia. Ak to okolnosti prípadu vyžadujú, tomu, kto spracováva odborné vyjadrenie, sa umožní, aby sa v potrebnom rozsahu oboznámil s obsahom spisu, najmä s vykonanými dôkazmi.

V prvom rade je potrebné uviesť, že výstupy získané podľa tohto inštitútu nie sú výsledkom znaleckých úkonov teda tieto výstupy nie je možné na hlavnom pojednávaní súdu vykonať ako tzv. znalecké dokazovanie (§ 268 TP), ale dôkazy z nich sú vykonávané ako tzv. listinné dôkazy (§ 269 TP). Osoby vydávajúce takéto písomné potvrdenie či spracúvajúce odborné vyjadrenie je možné v trestnom konaní vypočúvať len v procesnom postavení svedka, t. j. nie v procesnom postavení znalca.

Prečítajte si tiež: Znalecký posudok a jeho status verejnej listiny

Výnimky z pravidla

Existujú však určité výnimky z tohto pravidla. Znalecký posudok z inej veci môže byť použitý ako podklad pre vypracovanie nového znaleckého posudku. V takom prípade znalec prevezme z pôvodného posudku len tie časti, ktoré sú relevantné pre nové konanie, a doplní ich o nové zistenia a závery.

Ďalšou výnimkou je situácia, keď sa v oboch konaniach jedná o totožné skutočnosti a totožné osoby. V takom prípade môže súd pripustiť použitie znaleckého posudku z inej veci ako dôkazu, ak to považuje za účelné a hospodárne.

Príklad z praxe

Príkladom z praxe môže byť situácia, keď sa v trestnom konaní prejednáva trestný čin ublíženia na zdraví. Ak už bol v inom konaní vypracovaný znalecký posudok o rozsahu a závažnosti zranení poškodeného, môže súd tento posudok použiť ako podklad pre vypracovanie nového posudku. Znalec v novom konaní preverí, či sa stav zranení poškodeného nezmenil a doplní posudok o nové zistenia, napríklad o trvalých následkoch zranení.

Alternatívy k znaleckému posudku

Ak nie je možné použiť znalecký posudok z inej veci, existujú aj iné možnosti, ako získať odborné vyjadrenie k určitej skutočnosti. Súd môže požiadať o vypracovanie odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia osobu, ktorá má potrebné odborné znalosti. Odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie je menej formálny dôkazný prostriedok ako znalecký posudok, ale môže byť postačujúci v jednoduchších prípadoch.

Samotná existencia dôkazných prostriedkov v rámci odbornej činnosti a dôvody tejto existencie priorizujú v skutkovo a právne jednoduchých veciach aplikáciu práve týchto dôkazných prostriedkov, avšak niektoré ďalšie ustanovenia Trestného poriadku stanovujú situácie, pri ktorých je potrebné obligatórne aplikovať znaleckú činnosť, čím je vylúčená aplikácia odbornej činnosti v zmysle ustanovení § 141 TP. Okrem všeobecne vymedzených situácií v ustanoveniach § 142 ods. 1 TP a § 147 ods. 1 TP ide aj o prípady pitvy mŕtvoly (§ 142 ods. 1 TP), preskúmania iného znaleckého posudku (§ 147 ods. 1 TP), vyšetrenia duševného stavu obvineného (§ 148 ods.

Prečítajte si tiež: Trestné konanie a znalecké posudky

Delagácia veci inému súdu

Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa. Takýto postup je však výnimkou z pravidla, čo zákon podmieňuje tým, že pre tzv. „delegáciu“ musia byť dané dôležité dôvody. Platná právna úprava nedefinuje pojem „dôležité dôvody“. Význam, resp. dôležitosť dôvodu pre aplikáciu citovaného výnimočného opatrenia na zmenu miestnej príslušnosti súdu musí byť porovnateľný s významom ústavného princípu vyplývajúceho z článku 48 Ústavy Slovenskej republiky, že „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi“. „Delegácia“ …

tags: #4tdo #znalecky #posudok #v #inej #veci