
Životné prostredie podmieňuje existenciu organizmov na Zemi, vrátane človeka. Dlhodobé poškodzovanie životného prostredia v minulosti sa stále odráža na zdraví a veku ľudí. Zdravé životné prostredie a zdravý spôsob života idú ruka v ruke so zdravím a hodnotným prežívaním života každého z nás. Preto je dôležité, aby sme sa aktívne zapájali do diskusií o životnom prostredí a hľadali spôsoby, ako prispieť k jeho ochrane. Diskusný príspevok je forma ústneho alebo písomného prejavu, ktorá patrí do rečníckeho štýlu. Slúži na vyjadrenie vlastného názoru, stanoviska alebo reakcie k určitej téme v rámci širšej diskusie.
Plasty sa v priebehu niekoľkých desaťročí stali neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Používame ich prakticky všade - od obalov na potraviny cez každodenné predmety až po technológie, ktoré zjednodušujú naše životy. Čo však v minulosti vyzeralo ako revolúcia v materiálovej vede, sa dnes stáva jedným z najväčších ekologických problémov, ktorým čelíme. Otázka, či sú plasty naozaj také zlé, ako sa často hovorí, alebo či ich stále potrebujeme, je v dnešnej dobe aktuálna a vyvoláva širokú diskusiu.
Na jednej strane musíme priznať, že plasty priniesli významné výhody. Sú ľahké, lacné na výrobu, odolné voči vlhkosti a chemikáliám, a vďaka svojej variabilite ich možno využiť takmer v každom odvetví. Zdravotníctvo, doprava, elektronika či potravinársky priemysel - všetky tieto oblasti by bez plastov vyzerali úplne inak. Okrem toho, plasty v medicíne zachraňujú životy. Polyméry, z ktorých sú plasty vyrobené, sa nedajú recyklovať donekonečna.
Na druhej strane sú tu však nepopierateľné negatívne vplyvy. Plasty, ktoré sa dnes používajú, sú často jednorazové a zbytočne plytvajúce. Obaly na jedlo, plastové tašky či slamky - všetko sú to výrobky, ktoré slúžia len pár minút, no v prírode môžu pretrvávať stovky rokov. K tomuto problému sa pridáva skutočnosť, že plasty sa rozkladajú na malé častice, tzv. mikroplasty, ktoré sa dostávajú do vody, pôdy a nakoniec aj do našich tiel. Nadmerná spotreba plastov má však negatívny vplyv na životné prostredie a v konečnom dôsledku aj na ľudské zdravie. Štúdie preukázali výskyt mikroplastov vo vzduchu, v pitnej vode a v potravinách ako soľ alebo med. Ich účinok na ľudské zdravie zatiaľ ešte nie je známy.
Štatistiky uvádzajú, že každý rok skončí v oceánoch viac než osem miliónov ton plastového odpadu, čo má devastačný dopad na morský ekosystém. Vtáky, ryby a iné živočíchy často plast zamieňajú za potravu, čo vedie k ich pomalej a bolestivej smrti. Ak bude súčasný silný nárast ich spotreby pokračovať, do roku 2050 bude plastový priemysel zodpovedať za štvrtinu celkovej spotreby ropy a 15 % globálnych emisií skleníkových plynov.
Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom
Plastový odpad sa nachádza všade okolo nás, a to doslova. Nájdeme ho voľne sa povaľovať v lese, v rieke alebo na okraji ciest, rovnako ako aj v moriach a oceánoch. Podľa odhadov by sa do roku 2050 mala táto bilancia zmeniť a v moriach by sa malo hmotnostne nachádzať viac plastov ako rýb. Takmer polovicu odpadov, ktoré sa povaľujú na európskych plážach, tvoria plasty na jedno použitie. Ide najmä o vatové tyčinky, plastový riad, nádoby na potraviny, plastové poháre a vrchnáky, plastové fľaše, vrecúška a ďalšie jednorazové obaly, ktoré spolu s rybárskym výstrojom tvoria až 70 % odpadu na morskom pobreží v Európe.
Ale môže byť riešením úplné odstránenie plastov z našich životov? Ťažko povedať. Úplné nahradenie plastov by si vyžadovalo alternatívne materiály, ktoré sú rovnako efektívne a cenovo dostupné. Na trhu už existujú ekologickejšie možnosti, ako sú bioplasty alebo rôzne kompostovateľné materiály. No tieto inovácie sú zatiaľ buď príliš drahé, alebo nedokážu poskytnúť rovnaké vlastnosti ako tradičné plasty.
Ďalším dôležitým aspektom je recyklácia. V súčasnosti sa recykluje len malá časť všetkých vyrobených plastov. Dôvodom sú nielen vysoké náklady na recyklačné procesy, ale aj nízka kvalita niektorých plastov, ktorá znižuje možnosti ich opätovného použitia. Ak by sa však do recyklačných technológií investovalo viac prostriedkov a zlepšila by sa infraštruktúra na spracovanie odpadu, mohli by sme výrazne znížiť množstvo plastov, ktoré končia na skládkach alebo v prírode. Európania vyhodia každoročne 25 miliónov ton plastového odpadu, z čoho sa zrecykluje iba 30 %.
Recykláciu plastov preto môžeme nazvať „downcyklácia“, pri ktorej vzniká nový výrobok s nižšou kvalitou a úžitkovou hodnotou. Z plastových fliaš alebo tašiek tak vyrábame vlákna, z ktorých sa vyrába textil (napr. fleecové bundy) alebo sa z nich tkajú koberce. Tieto produkty sa zväčša už nedajú recyklovať. PET fľaša sa síce dokáže premeniť na kobercové vlákno, ale naopak to už nefunguje. Určite to však nie je dôvod na to, aby sme prestali plasty triediť. Naopak, podlahové krytiny, novodurové rúrky, obaly z nebezpečných látok a znečistené plasty (napr. obaly od chemikálií, motorových olejov, farieb, nespotrebované potraviny a pod.), guma, molitan a polystyrén do triedeného zberu nepatria.
Rozšíreným mýtom je, že tégliky od jogurtov treba poumývať. Nie je to pravda, pretože plasty sa v procese recyklácie dôkladne prepierajú. Nezabúdajme, že aj voda je vzácny zdroj! Čo ak neviem, či daný odpad patrí do plastu? V tomto prípade sa treba riadiť pravidlom „radšej vytriedim, ako vyhodím“, pretože iba vytriedený odpad prechádza kontrolou. Zmesový odpad putuje z nášho kontajneru priamo na skládku alebo do spaľovne, čím sa hodnotná druhotná surovina nikdy nezrecykluje.
Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad
Každá obec má nastavený vlastný systém triedenia odpadu. Dôležité je však plastové fľaše pred vyhodením zošliapnuť, aby zberová spoločnosť neodvážala vzduch.
Dobrou správou je, že EÚ sa pustila do boja s plastovým odpadom. Do roku 2030 majú byť všetky plastové obaly recyklovateľné alebo opätovne použiteľné. Európska komisia nedávno vyhlásila, že zakáže alebo obmedzí používanie niektorých druhov plastov na jedno použitie. Pokiaľ nám už odpad v domácnosti, v škole alebo na pracovisku vznikne, je prirodzené jeho správne triedenie. Našimi každodennými rozhodnutiami však vieme ovplyvniť aj to, koľko plastov si domov prinesieme.
Toto nie je ani zďaleka finálny zoznam, určite prídete s množstvom nápadov, ako redukovať plastový odpad u vás doma, v škole alebo v kancelárii.
Vyzerajú ako bežné plasty, no nie sú vyrobené z ropy. Hovoríme o bioplastoch z obnoviteľných zdrojov na báze rastlinného škrobu, celulózy a podobne. Neznamená to však, že bioplast môžeme vyhodiť kdekoľvek do prírody alebo domáceho kompostu a problém je vyriešený. Práve naopak, s bioplastami je to o čosi komplikovanejšie.
Ak natrafíte na biologicky rozložiteľný plast, automaticky to neznamená, že je vhodný na kompostovanie. Pojem „biodegradable“ hovorí, že materiál sa pomocou mikroorganizmov dokáže rozložiť na prírodné látky ako voda, oxid uhličitý a kompost. Avšak na to, aby bol takýto druh „plastu“ vhodný do kompostu, musí byť označený ako kompostovateľný (compostable). Kompostovať sa však dá iba v priemyselnom komposte pri teplote 50 a viac stupňov. Riešenie našli slovenskí vedci z STU, ktorí vytvorili bioplast II. generácie s názvom nonoilen, ktorý sa rozloží v pôde, vode a aj v podmienkach domáceho kompostu, teda pri teplote 20 - 30 stupňov.
Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku
Na východnom Slovensku sa podaril unikátny projekt v obci Raslavice, kde miestni Rómovia triedia svoj odpad. Okrem toho, že sa tým v ich osade zvýšila čistota a poriadok, táto aktivita poskytuje jednému z nich prácu. Do triedenia odpadov sa zapája až 70 percent Rómov, čím sa výrazne znížili náklady obce na odstraňovanie čiernych skládok, ako aj riziko vzniku infekčných ochorení. Zaujímavosťou je, že rómska menšina triedi viac druhov komunálnych odpadov ako väčšinové obyvateľstvo - aj bioodpady.
Len vďaka triedeniu a kompostovaniu 30 ton bioodpadov v roku 2006 - z rómskej časti (9,1 ton) a z verejnej zelene (20,9 ton) - sa znížilo množstvo odpadov odvážaných na skládku o 12,5 %. Vďaka tomu Raslavice ušetrili takmer 52 000 Sk na poplatku za odvoz a zneškodnenie odpadu na skládke. Ak k tomu pripočítame triedenie a recykláciu ďalších druhov komunálnych odpadov, papiera, plastov, skla, ide o významné šetrenie životného prostredia i peňazí v obci. Príkladné triedenie rómskej časti občanov je jedným z dôvodov, vďaka ktorým sa poplatky za odpad v obci nemuseli dvíhať.
Okrem osvety obec motivuje k triedeniu občanov aj ekonomicky. Tí, ktorí triedia, platia poplatok za odpad len 175 Sk, ktorí netriedia platia dvojnásobok. Pre efektívne fungovanie triedeného zberu a kompostovania bolo dôležité uskutočniť rôzne informačné aktivity. Nezisková organizácia Priatelia Zeme - SPZ v rámci pomoci usporiadala preto okrem prednášok pre verejnosť, školu, školenia “kompostmajstrov” aj osvetu “od domu k domu”.
Projekt v Raslaviciach je inšpiratívny tým, že ukazuje, ako sa dajú riešiť sociálne problémy pomocou environmentálnych projektov. Zároveň plní legislatívne povinnosti obce - zákaz zneškodňovania zelených bioodpadov a povinnosť znižovať biolologicky rozložiteľné odpady na skládkach. Je aj ukážkou, ako sa dajú zmysluplne využívať eurofondy.
S používaním plastových obalov sa stretávame doslova na každom kroku. Skoro každý výrobok obsahuje buď úplne, alebo čiastočne plastový obal, ktorý sa stáva odpadom. Výrobcovia uvádzajú označenia na nálepkách obalov, alebo je označenie vylisované (najčastejšie na dne obalu).
Ďalej pokračuje životný cyklus plastov tak, že sa oddelia nečistoty a prímesi. Potom sa triedia na jednotlivé komodity (PET fľaše podľa farieb, fólie…). Takto vytriedené sa lisujú do balíkov a dodávajú odberateľom na ďalšie spracovanie.
Je dôležité kriticky pristupovať k rôznym riešeniam a iniciatívam. Dôležité je hľadať efektívne a udržateľné riešenia, ktoré nebudú mať negatívny dopad na životné prostredie.
V Bruseli sa rodí kompromis na odvode z nezrecyklovaných plastových obalov. Dosiahnuť ju chce aj prostredníctvom nových vlastných zdrojov. V rokoch 2021 až 2027 by sa mali na príjmoch rozpočtu Európskej únie podieľať firemná daň a dve environmentálne dane. Tými sú časť príjmov štátov z predaja emisných povoleniek, ktoré čerpajú už od roku 2005, a úplne nová plastová daň. Práve plastová daň má dnes najväčšiu šancu na schválenie.
Nová plastová daň sa pozdáva i environmentálnym mimovládkam. Súhlasia, že výrobcov treba motivovať k znižovaniu množstva nerecyklovateľného plastu. Otázne však je, či budú daň financovať výrobcovia plastových obalov, ako to žiada envirorezort. Európska komisia odhaduje, že ročne by mala plastová daň do európskeho rozpočtu priniesť sedem miliárd eur. Nová smernica tiež určuje pre Úniu cieľ recyklovať 50 percent odpadov z plastových obalov v roku 2025. V roku 2030 by to malo byť až 55 percent.
Na Slovensku panuje medzi zodpovednými ministerstvami zhoda, že plastová daň je ako nový vlastný zdroj európskeho rozpočtu dobré riešenie. Slovensko bude plastová daň stáť za celé sedemročné obdobie 381 miliónov eur, odhaduje pre EURACTIV.sk Inštitút environmentálnej politiky (IEP) na ministerstve životného prostredia.
Daniel Lešinský a Miloš Veverka z Centra pre trvalo-udržateľné alternatívy (CEPTA) považujú plastovú daň aj nasmerovanie časti príjmov z predaja emisií do európskeho rozpočtu za správne riešenie. Ivana Maleš a Petra Cséfalvayová z Inštitútu cirkulárnej ekonomiky (INCIEN) však upozorňujú, že treba definovať termín „recyklovateľný“. Motivovať výrobcov, aby svoje produkty balili do recyklovateľných obalov, je podľa Maleš a Cséfalvayovej „správnym riešením“.