Prečo čítať povinnú literatúru: Diskusia o význame a prínosoch

Čítanie je základným kameňom vzdelávania a rozvoja osobnosti. Povinná literatúra, ako súčasť vzdelávacieho systému, má za cieľ oboznámiť študentov s kľúčovými dielami slovenskej a svetovej literatúry, rozvíjať ich čitateľskú gramotnosť a kritické myslenie. Napriek tomu, že mnohí študenti prejavujú voči povinnej literatúre odpor, existuje množstvo argumentov, prečo by sme ju mali čítať a ako môže prispieť k nášmu osobnému a intelektuálnemu rastu.

Čítanosť a záujem o literatúru medzi študentmi

Prieskumy ukazujú, že beletriu číta každý deň necelých sedem percent stredoškolákov a raz za mesiac asi 12 percent. Pravidelných čitateľov slovenskej beletrie je dokonca menej ako dve percentá. Tieto čísla poukazujú na alarmujúci stav čítanosti medzi mladými ľuďmi. Na druhej strane, denníky číta každý deň skoro tridsať percent stredoškolákov a raz za týždeň polovica. Zaujímavé je, že vnútorná politika zaujíma len štyri percentá študentov, kým správy z bulváru až tridsaťdva.

Podľa pedagógov by boli väčšie čísla čítanosti vítané, no odkontrolovať, koľko kníh z povinnej literatúry žiaci prečítajú, je ťažké. Štátny pedagogický ústav určuje povinnú literatúru tak, aby zodpovedala učivu, a učiteľky slovenčiny tvrdia, že zoznam sa rokmi veľmi nemení.

Diskusný príspevok: Forma vyjadrenia názoru

Diskusný príspevok je forma písomného alebo ústneho prejavu, ktorá slúži na vyjadrenie vlastného názoru, stanoviska alebo reakcie k určitej téme. Má špecifické znaky, ktoré ho odlišujú od iných druhov prejavov. Cieľom diskusie je organizovaná výmena názorov na istú tému, ktorá smeruje k zaujatiu postoja alebo k vyriešeniu nejakého problému, ku kompromisu. Využíva prostriedky odborného štýlu a rečníctva. Autor musí zaujať postoje k problematike, svoje názory sa snaží podoprieť množstvom rozumných tvrdení (argumentov) alebo príkladov, nadväzuje na ostatných účastníkov diskusie a neodbočuje od témy.

Kompozícia diskusného príspevku

Diskusný príspevok sa zvyčajne skladá z nasledujúcich častí:

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

• Oslovenie: Napríklad: "Vážení prítomní!"
• Úvod: Nadviazanie na tému, predchádzajúceho diskutujúceho.
• Jadro: Vyjadrenie vlastného názoru na daný problém. Napríklad: "Podľa mojej mienky…", "Dovoľujem si tvrdiť…", "Nazdávam sa…", "Je nám známe, že … , ale môj názor je…"
• Záver: Zdôraznenie významu navrhovaných aktivít, riešení. Výzva.
• Poďakovanie za pozornosť.

Pri hodnotení diskusného príspevku sa dôraz kladie na vlastné hodnotenie problémov s využitím aktuálnych poznatkov o danej problematike, subjektívno-objektívny prístup (použitie 1. os. sg. alebo 1. os. pl.), používanie argumentov (tvrdenia s dôkazmi) a citátov s cieľom presvedčiť poslucháčov a použitie presviedčacích prvkov (podnecujúce a motivujúce poslucháčov, napr. rečnícke otázky). Dôležitá je aj logickosť textu, členenie textu (oslovenie, úvod, jadro, záver, poďakovanie) a syntaktické prostriedky.

Štýl diskusného príspevku

Diskusný príspevok patrí medzi žánre rečníckeho štýlu. Ide však o hybridný žáner, ktorý kombinuje prvky rečníckeho a náučného štýlu. Využíva najmä výkladový slohový postup s dôrazom na argumentáciu. V určitých častiach však môžu prevažovať úvahové prvky. Má subjektívno-objektívny ráz. Pri tvorbe diskusného príspevku je dôležité tvorivé využitie lexiky (slov, jazykových a mimojazykových prostriedkov) typických pre daný štýl - rečnícky, použitie presvedčovacích prvkov, napr. rečnícke otázky, citovo zafarbené slová a umelecké prostriedky: metafory, metonymie. Dôležitá je sugestívnosť - rečník sa snaží pôsobiť na city poslucháča, opakovanie slov, antonymá, synonymá, kontrast (na hranici, ktorá nerozdeľuje ale spája) a ustálené spôsoby vyjadrovania. Diskusný príspevok musí byť stručný a vecný. Môže riešiť problém ako celok alebo jeho časť.

Prečo čítať povinnú literatúru?

Rozvoj jazykových schopností a slovnej zásoby

Čítanie, a to aj povinné, rozširuje slovnú zásobu a zlepšuje jazykové schopnosti. Študenti sa stretávajú s novými slovami, výrazmi a štýlmi písania, čo im pomáha lepšie sa vyjadrovať a komunikovať. Katarína Schmidtová z Kremnice hovorí, že rada číta, pretože ju k tomu vždy viedli rodičia. Jej matka dodáva, že dcéra prečíta priemerne jednu knihu za týždeň a niekedy ju musia od kníh vyháňať k učeniu.

Získavanie kultúrneho prehľadu a historického kontextu

Povinná literatúra často obsahuje diela, ktoré sú dôležité pre pochopenie kultúrneho a historického kontextu. Študenti sa tak oboznamujú s hodnotami, tradíciami a dejinami svojho národa i iných kultúr.

Rozvoj kritického myslenia a analytických schopností

Čítanie rôznych literárnych diel podnecuje kritické myslenie a analytické schopnosti. Študenti sa učia analyzovať text, interpretovať význam a hodnotiť literárne diela.

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Inšpirácia a rozvoj fantázie

Literatúra môže byť zdrojom inšpirácie a rozvoja fantázie. Študenti sa môžu stotožniť s postavami a príbehmi, čo im pomáha lepšie pochopiť seba a svet okolo seba. Ivan Janík, kníhkupec z Bratislavy, prečítal v minulom roku 170 kníh. Hovorí, že dobrodružné príbehy, životopisy a rôzne žánre ho inšpirovali a stali sa jeho veľkou záľubou.

Povinná literatúra ako základ pre ďalšie vzdelávanie

Povinná literatúra tvorí základ pre ďalšie štúdium a vzdelávanie. Mnohé diela sú súčasťou maturitných skúšok a prijímacích konaní na vysoké školy.

Názory na povinnú literatúru: Študenti vs. učitelia

Názory na povinnú literatúru sa rôznia. Mnohí študenti prejavujú voči nej odpor, zatiaľ čo učitelia zdôrazňujú jej dôležitosť pre vzdelávanie a rozvoj osobnosti.

Negatívne názory študentov

• Odpor k povinnosti: Mnohí študenti majú predsudky voči povinnej literatúre len preto, že je povinná. Absolventka gymnázia Eva hovorí: "Na povinnom čítaní mi vadilo to, že boli taxatívne určené knihy, ktoré sme mali prečítať. A nanútiť niekomu, ktorú knihu presne musí prečítať, vyvoláva skôr odpor k povinnému čítaniu."
• Nezaujímavé diela: Mnohé diela zaradené do povinnej literatúry študentov neoslovujú. Sú pre nich nezaujímavé, ťažko zrozumiteľné alebo sa im zdajú zastarané.
• Dostupnosť informácií online: Obsah povinnej literatúry si žiaci radšej stiahnu z internetu, než by ju mali čítať. Gymnázista Michal Ma­zúch z Veľkého Krtíša číta menej ako v minulosti práve pre internet. "Zaujíma ma najmä literatúra faktu, a tam všetko podstatné nájdem aj na internete."

Pozitívne názory študentov

• Objavenie nových diel: Povinná literatúra môže študentom otvoriť dvere k dielam, ktoré by si inak nikdy neprečítali. Druháčka Soňa tvrdí, že zoznam povinného čítania jej plne vyhovuje, ba dokonca keď ho videla, sa na knižky z neho tešila.
• Inšpirácia a rozvoj vkusu: Povinná literatúra môže inšpirovať, podnietiť k zamysleniu a rozvíjať literárny vkus.

Názory učiteľov a odborníkov

• Zážitkové vyučovanie: Marián Lapitka, učiteľ na dôchodku a externý poradca na Štátnom pedagogickom ústave, tvrdí, že predmet literatúra sa učí na väčšine stredných škôl veľmi zle. Iba málo učiteľov učí literatúru zážitkovo.
• Dôraz na čítanie a recitovanie: Lapitka navrhuje, aby sa žiaci na hodinách literatúry venovali viac samotnému čítaniu a recitovaniu diel, namiesto zapisovania si poznámok o tom, čo hovorí učiteľ.
• Nízka čitateľská gramotnosť: Emília Kráľovičová, slovenčinárka z bratislavskej Spojenej školy potravinárskej, povedala, že žiaci čítajú iba to, čo chcú. Následky nízkej čitateľskej gramotnosti vidia učitelia aj na písomných maturitách. Prejavuje sa to v štylistickej zručnosti, v pravopise, vo vyjadrovaní a slabej slovnej zásobe.

Ako zlepšiť vzťah študentov k povinnej literatúre?

Na zlepšenie vzťahu študentov k povinnej literatúre je potrebné zvážiť niekoľko opatrení:

Revízia zoznamu povinnej literatúry

Zoznam by mal byť aktualizovaný a prispôsobený záujmom a potrebám súčasnej generácie študentov. Mali by byť zaradené diela, ktoré sú pre nich relevantné a zaujímavé.

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

Nový prístup učiteľov

Učitelia by mali pristupovať k povinnej literatúre kreatívnejšie a zážitkovejšie. Mali by študentov motivovať k čítaniu, viesť s nimi diskusie a podnecovať ich kritické myslenie.

Nové učebnice

Učebnice by mali byť modernejšie a prehľadnejšie. Mali by obsahovať zaujímavé informácie o dielach a spisovateľoch, ale aj podnety na diskusiu a tvorivé úlohy.

Podpora čítania mimo vyučovania

Je potrebné podporovať čítanie aj mimo vyučovania. Školy by mali organizovať literárne besedy, autorské čítania a iné podujatia, ktoré by študentov motivovali k čítaniu.

Vytvorenie pozitívneho prostredia pre čítanie

Vytváranie priestoru na čítanie je dôležité. Žiaci by si mali spájať čítanie s niečím pozitívnym. Je možné organizovať hodiny literatúry v kaviarňach, kde sa s knihami rozložia pri káve a čaji a strávia hodinu čítaním. Tiež je vhodné vytvárať priestor na čítanie priamo na hodinách - pohodlne usadení na tulivakoch stráviť čas ponorení do fantazijných svetov.

Motivácia a odmeňovanie

Je vhodné organizovať čitateľské výzvy - súťaže, v ktorých je možné za isté množstvo prečítaných titulov vyhrať vecné ceny. Obľúbené je aj predvianočné prekvapenie, kedy si študenti naslepo vyberajú knihy (požičané zo školskej knižnice a zabalené v darčekovom papieri) a sú tak povzbudení k tomu, aby ich skúsili prečítať.

Príklady diskusných príspevkov a názorov

Diskusia o povinnej literatúre je živá a plná rôznych názorov. Niektorí diskutujúci navrhujú zrušiť povinné čítanie, iní ho obhajujú a navrhujú rôzne spôsoby, ako ho zatraktívniť pre študentov.

• Zrušiť povinné čítanie: Mnohí diskutujúci súhlasia s tým, že povinné čítanie by sa malo zrušiť, pretože vzbudzuje odpor a študenti si aj tak nájdu spôsoby, ako sa mu vyhnúť. Namiesto toho by sa mali študentom odporučiť knihy vhodné pre ich vek a prečítať z nich úryvky, aby ich motivovali k čítaniu.
• Výber kníh podľa záujmu: Niektorí navrhujú, aby si študenti mohli vybrať knihy, ktoré ich zaujímajú, a s učiteľom prekonzultovať vhodnosť výberu. Počas roka by potom každý žiak predstavil a opísal danú knihu a vyjadril svoje pocity.
• Zmena zamerania hodín literatúry: Iní diskutujúci navrhujú zmeniť zameranie hodín literatúry na diskusie o knihách, ktoré navrhnú žiaci, prípadne odporúčaním vyučujúceho na knihy určené pre cieľovú skupinu.
• Motivácia a vedenie k čítaniu: Mnohí zdôrazňujú, že deti treba viesť k čítaniu od malička a pomáhať im nájsť knihy, ktoré ich zaujmú. Dôležitá je motivácia a pozitívny prístup.
• Zatraktívnenie povinnej literatúry: Niektorí navrhujú zatraktívniť povinnú literatúru tým, že sa bude preberať v škole spoločne, nahlas sa bude čítať a analyzovať a študenti budú mať možnosť o nej otvorene diskutovať.

tags: #prečo #čítať #povinnú #literatúru #diskusia