
V súčasnej spoločnosti sa čoraz častejšie stretávame s rodinami s jedným dieťaťom. Tento trend vyvoláva diskusie o tom, či je pre dieťa lepšie vyrastať ako jedináčik alebo mať súrodenca. Mať súrodenca prináša množstvo výhod, ale aj nevýhod. Rovnako aj život jedináčika má svoje svetlé a tienisté stránky. Cieľom tohto príspevku je preskúmať argumenty pre a proti, a ponúknuť komplexný pohľad na túto tému.
Jednou z najčastejšie spomínaných výhod súrodeneckých vzťahov je spoločnosť a opora, ktorú si súrodenci navzájom poskytujú. Súrodenec je kamarát na hranie, dôverník, s ktorým sa dá zdieľať radosť i smútok. Deti so súrodencami sa učia deliť, spolupracovať a rešpektovať potreby druhých. Vedia, že treba rešpektovať potreby druhých. Škôlka súrodencov skôr zbližuje. I tí, ktorí sa vraj doma hádajú, držia v škôlke spolu. Kým doma sa musia vymedziť voči sebe navzájom, v škôlke si budujú svoju pozíciu medzi ostatnými deťmi a súrodenec môže byť pre nich istotou a oporou. Starší sa často pasujú za ochrancov a mladší sa ochotnejšie nechávajú viesť. Na ,cudzom‘ území je výhodnejšie spolu-pracovať, a to inštinktívne chápu aj deti.
Mama Majka sa podelila o svoju skúsenosť, prečo si počas druhej materskej dovolenky nechala doma aj staršieho syna. Vyhodnotila, že by sa mohol cítiť ešte viac odstrčený príchodom nového súrodenca. Bol tam dosť žiarlenia a pútania pozornosti na seba za každú cenu, vzdorovania, scén. Som rada, že som sa syna nezbavila preč, aby som to mala ľahšie… Takto ostal so mnou doma, kedykoľvek sa mohol pritúliť, pomojkať, keď to potreboval. Venovala sa naplno všetkým naraz. Druhé aj ďalšie dieťa prichádza nie do bezdetnej rodiny, je so svojimi súrodencami už od bruška, počúva ich, nasáva zvuky, poznáva ich hlasy a dotyky, keď ho hladkajú. Mne to prišlo úplne prirodzené, že sme boli všetci spolu, že som sa venovala všetkým naraz, respektíve uspokojovala potreby podľa nejakej akútnej priority a áno, našla si popri tom hoci len chvíľu, ktorú som venovala „iba“ niekomu z detí ako „jedináčikovi.“ Čo samozrejme vždy ocenili, mať mamu iba pre seba. Ale nie na 8 hodín, kým bolo jedno odsunuté v škôlke…
Vyrastanie so súrodencami napomáha rozvoju sociálnych zručností. Deti sa učia komunikovať, riešiť konflikty, robiť kompromisy a prispôsobovať sa. Súrodenci sa učia deliť sa o svoje veci s ostatnými, či starať sa o iných. To je, samozrejme, skutočná výhoda viacdetných rodín. Deti so súrodencami skôr chápu pravidlá v skupine - deliť sa o hračky, čakať na pomalších, pomáhať si. Taktiež sa ľahšie zapájajú do spoločných činností. Už pred škôlkou vedia, že treba rešpektovať potreby druhých. Môžu byť empatickejší - starší súrodenci sa chcú často starať o mladšie deti (i keď doma to vôbec platiť nemusí), mladší zasa bývajú akýmisi zrovnávačmi sporov.
Anonymný nick napísal: Ja mam mladsieho brata o 3,5roka a v detstve sme sa stale spolu hrali od rana do vecera,ked nas nasi vyhresili spolcili sme sa v izbe proti nim.aj sme sa dost hadali aj bili ale zas nas to vyzbrojilo do ,,velkeho sveta,,.potom prislo obdobie po puberte ked sme sa stretavali iba vecer v izbe ked sme zaspavali a nemali sme si moc co povedat ale zase sme si paradne rozdelili domace prace…teraz sme obaja dospeli ja mam dcerku a za par tyzdnov pride druhe babo ktore bude bratovym krsnatom :) mame super vztah s bratom.kazdy mame svoj zivot svoj byt ale pravidelne sa navstevujeme casto si len tak zavolame,postazujeme sa jeden druhemu.mam aj vela kamaratov aj manzela ale moj brat ma vie najlepsie pochopit aj v dobrom aj v zlom :) ved sa pozname od malicka :))ja som prave preto chcela medzi svojimi detmi co najmensi vek.rozdiel aby si prezili detstvo spolu a presne ked budu dospeli budu radi ze maju jeden druheho :)
Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom
Súrodenecké vzťahy však nie sú vždy idylické. Súrodenecká rivalita a konflikty sú bežnou súčasťou života vo viacdetných rodinách. Agresívne správanie, škaredé prezývky či dokonca bitky nie sú medzi bratmi a sestrami až také výnimočné a neraz vedú k mnohým emocionálnym problémom či poruchám správania v budúcnosti. Deti súperia o pozornosť rodičov, o hračky a o svoje miesto v rodine. Tieto konflikty môžu byť pre rodičov náročné a vyžadujú si trpezlivosť a zručnosť pri ich riešení.
Na druhej strane, jedináčikovia majú často viac pozornosti a zdrojov od svojich rodičov. Takýmto deťom sa dostáva všetka pozornosť rodičov a to nemusí byť na zahodenie. Sú často odkázaní výlučne na rozhovory s dospelými, čo pomáha rozvoju ich inteligencie. Rodičia sa môžu plne sústrediť na ich rozvoj a vzdelávanie, a poskytnúť im viac príležitostí na rozvoj talentov a záujmov. Jedináčikovia sú neskôr v dospelosti vystavení väčšej psychickej záťaži zo straty blízkych či vlastných rodičov, pretože sa o bolesť nemôžu podeliť s niekým v rodine. Deti vyrastajúce bez brata či sestry často podliehajú perfekcionizmu. Ak sa budete pokúšať „opraviť“ každú jednu vec, ktorú spravia, či už pri ustieľaní postele alebo upratovaní, iba tým posilníte ich posadnutosť dokonalosťou. Jedináčikovia sú často oveľa kritickejší voči svojmu okoliu, majú vysoké očakávania od ostatných, ale aj od seba. Aj preto môžu vo väčšom kolektíve spočiatku pôsobiť namyslene a panovačne.
Ako jedinacik som nikdy nemala problem s komunikaciou,som viac ukecana ako hocikto,kto ma surodenca,alebo surodencov,znamosti a priatelov si viem najst rychlostou blesku a zvacsa som oblubena.Ze by som sa chvalila?Hej mozno sa to niekomu tak zda,ale len opisujem to co je,aj ked ti,co maju surodencov,budu si stvoj status zastavat a vraviet na jedinacikov aki su namysleni a rozmaznani.Praveze nie.Ked ste jedinacik nikto vas nepocuva,je tazsie prebit si slovo u dospelych,v ktorych spolocnosti sa neustale pohybujete,nez v kolektive par deti,mladsich ci o rok dva starsich.Ten kto ma surodenca,raz pociti,co je to samota,ked mu vsetci odidu,nie je na to zvyknuty.Jedinacik vie zit so samotou aj v kolektive.Ma to snad milion pozitiv preco byt jedinacikom.A sme aj zodpovednejsi,lebo na nas nema kto dohliadnut,starsi brat ci sestra ak su rodicia prec.Napriek tomu,by som chcela mat raz dve deti,ale len v tom pripade,ak nepojde nic na ukor toho druheho,ked budem mat dost penazi,strechu nad hlavou a dost izieb,aby sa co najmenej museli delit.Clovek by nemal pocitovat obmedzenia,lebo prave tie ho robia nestastnym.Vsetko to teda zavisi od rodicov,ako naucia a vychovaju svoje deti a aky pristup k nim zvolia.Aj surodenci mozu byt stastni a spokojni,ak im niekto ukaze hranice a neobmedzi ich vo vlastnictve a v sukromi.
V spoločnosti pretrvávajú určité mýty a predsudky o jedináčikoch. Často sa hovorí, že sú rozmaznaní, sebeckí a sociálne neprispôsobiví. Avšak, výskumy ukazujú, že tieto tvrdenia nie sú vždy pravdivé. „Nezáleží na tom, či váš potomok má alebo nemá súrodencov, súčasné deti sú jednoducho rozmaznané preto, lebo rodičia im nevedia povedať nie.
Psychologička Tatiana Rusnáková hovorí: „Áno, slovo jedináčik sa niekedy používa skoro ako pejoratívum. Treba však vychádzať z toho, že aj byť jedináčikom má svoje výhody,“ hovorí psychologička Tatiana Rusnáková. „Sú oblasti, v ktorých je jedináčik vďaka svojej pozícii omnoho zručnejší ako iné deti. Jeho nevýhodou môže byť, že má menej skúseností so vzťahmi k rovesníkmi, keďže nemá súrodencov, ale zato lepšie komunikuje so staršími a s mladšími. Sú to ľudia, ktorí sú obvykle zodpovední, majú vysoké ambície, ďalej to dotiahnu.“ Vymenované vlastnosti majú jedináčikovia často spoločné s prvorodenými deťmi, ktorým rodičia, samozrejme, venujú maximum pozornosti.
Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad
Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje vývoj dieťaťa, je výchova. Bez ohľadu na to, či má dieťa súrodenca alebo nie, kvalitná výchova založená na láske, podpore a rešpektovaní potrieb dieťaťa je kľúčová pre jeho zdravý vývoj. Rodičia by sa mali snažiť rozvíjať sociálne zručnosti svojich detí, učiť ich empatii a ohľaduplnosti k druhým. Deti, ktoré majú súrodencov, skôr chápu pravidlá v skupine - deliť sa o hračky, čakať na pomalších, pomáhať si. Taktiež sa ľahšie zapájajú do spoločných činností. Už pred škôlkou vedia, že treba rešpektovať potreby druhých. Môžu byť empatickejší - starší súrodenci sa chcú často starať o mladšie deti (i keď doma to vôbec platiť nemusí), mladší zasa bývajú akýmisi zrovnávačmi sporov.
Mária Vojtová (26), učiteľka v MŠ, psychologička: „Nie som veľkou zástankyňou poznámok typu - no jasné, jedináčik. Na vývin vlastností a schopností dieťaťa vplýva príliš veľa rôznych premenných na to, aby sme na základe jednej z nich poskladali celú osobnosť dieťaťa. Ale určite sa stáva, že niektoré deti sa oveľa viac približujú prototypom vyplývajúcim z pozície v rodine. Podľa mojich pozorovaní napríklad starší súrodenci (predovšetkým dievčatá) prejavujú zvýšenú pozornosť voči mladším deťom a bývajú zodpovední, mladší súrodenci sú submisívnejší a prispôsobivejší, jedináčikovia majú radi pozornosť. Charakteristiky, ktoré sa zvyknú spájať s jedináčikmi, vyplývajú z nedostatku príležitostí dieťaťa konfrontovať sa s rovesníkmi - dieťa má jednoducho svoju pozíciu istú, nemusí s nikým súperiť, porovnávať sa. V takomto „bezkonkurenčnom“ prostredí však môžu vyrastať aj deti s oveľa staršími či oveľa mladšími súrodencami. Aj z vlastnej skúsenosti viem, že také dieťa na seba často púta pozornosť a v kolektíve detí si ťažšie hľadá svoje miesto. Chce sa presadiť, ale nie vždy si dokáže získať priazeň ostatných detí (v rodine získava skôr sociálne zručnosti dôležité pri komunikácii s dospelými). Ťažko prežíva prehru, ale zároveň nie je zvyknuté bojovať o prvé miesto. To všetko môže vytvárať aj dojem rozmaznanosti. Zároveň však poznám jedináčikov, ktorí takúto predstavu nespĺňajú, a tu hrá hlavnú úlohu rodičovská výchova. Problém s integráciou jedináčika môže nastať, ak je škôlka pre dieťa prvým stretnutím s rovesníkmi. Vtedy si môže ťažšie zvykať na stratu svojej výlučnej pozície, ktorú poznalo z rodiny. Preberá novú sociálnu rolu, ale potrebné zručnosti na jej zvládnutie ešte nemá. Škôlka je však práve takým tréningovým miestom, kde si deti môžu nacvičovať správanie v nových sociálnych situáciách - submisívnejší sa učia presadiť, vodcovia krotiť svoju dominanciu a jedináčik poznáva, ako sa deliť o pozornosť. Každé dieťa sa musí v škôlke prispôsobovať - iným deťom, režimu, prostrediu.
Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku