
V súčasnosti sa často diskutuje o tom, prečo mladí ľudia čítajú knihy menej často ako predchádzajúce generácie. Táto otázka je komplexná a vyžaduje si hlbšiu analýzu rôznych faktorov, ktoré ovplyvňujú vzťah mladých ľudí ku knihám. Tento článok sa snaží preskúmať možné príčiny tohto javu a navrhnúť riešenia, ktoré by podporili čítanie u mladých ľudí.
V poslednom období sa teší veľkej popularite literatúra pre mladých dospelých, známa aj ako "young adult" literatúra. Tento rozmach môže znamenať jediné - mladí ľudia chcú čítať. Chcú sa zasnívať a preniesť do čarovného sveta fantázie, červenať sa pri ľúbostných príbehoch či zasmiať sa na zábavných zápiskoch svojich fiktívnych rovesníkov. Práve fakt, že hlavní hrdinovia týchto románov by pokojne mohli byť ich kamaráti, umožňuje mladým čitateľom vcítiť sa do postáv. Autori tejto literatúry si uvedomujú, akú veľkú zodpovednosť majú, pretože predstavujú nástroj, ktorým môžu tínedžerov ovplyvňovať, opatrne ich nabádať, aby prehodnotili svoje priority, všímali si okolie, nestavali na piedestál dočasné hodnoty a zamerali sa na rozvoj svojho vnútra. Ponúkajú im príbehy, v ktorých sa môžu nájsť a v ktorých neraz paralely so svojím životom aj nájdu.
Deti majú čoraz menej času na čítanie. Bežný koncept rodičovstva je zabaviť dieťa čo najväčším možným množstvom mimoškolských aktivít, aby sa dostali na dobré univerzity. Ďalším častým dôvodom je, že nie všetci rodičia majú prácu, kedy môžu tráviť celé poobedie s dieťaťom, a preto ho posielajú na rôzne voľnočasové krúžky. Ak vaše dieťa chodí do školy, popritom má ešte nejaké ďalšie mimoškolské aktivity a na večer domáce úlohy, po celom dni sa cíti príliš unavené na to, aby čítalo knihu. Deti jednoducho potrebujú aj voľný čas na relaxáciu, alebo nudu a čítanie kníh sa môže stať ich príjemným pravidelným rituálom.
Technológie zahltili svet. Čoraz viac ľudí má prístup k technológiám. Väčšina má smartfón s prístupom na internet a doma vlastný tablet či počítač. Omnoho viac času trávime pasívnou zábavou online, než so zábavou s knihou. V dnešnej dobe je to normálne nielen u dospelých, ale rovnako sa technologická doba odráža aj u detí. Deti trávia menej času behaním po vonku a čítaním kníh, viac času pozeraním televízie alebo hraním sa na počítači. Mládež namiesto knižiek sedí za počítačmi a knižky ich nebavia - zaberajú "veľa" času. Na čo budú čítať X stranovú knihu, keď si môžu stiahnuť večer film a hneď si ho aj pozrieť?
Hovorí sa, že deti sú odrazom svojich rodičov. Trávia s nimi množstvo času a kopírujú ich správanie. Takže, ak rodič nečíta knihy, s veľkou pravdepodobnosťou ich ani jeho dieťa nebude čítať. Rodič je jeho najsilnejší vzor. Ďalším problémom je, že rodičia deťom nečítajú knihy pred spaním, a ak aj áno, tak len tým najmenším. Pritom práve čítanie nahlas pomáha zlepšovať gramotnosť dieťaťa, alebo dokáže motivovať deti k čítaniu. Výskum dokazuje, že deti v predškolskom veku, ktorým sa číta, sú lepšie pripravené na školskú dochádzku. Preto nečítajte nahlas len malým deťom, ktoré ešte nevedia čítať samé. Trávte čas s knihami a svojimi deťmi, aj keď to už zvládnu samé.
Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom
Pri čítaní kníh je dôležité, aby deti čítali knihy, ktoré sú vhodné ich čitateľskej úrovni. 8-ročné dieťa kniha pre deti vo veku 13-ročných zaujímať nebude, to isté platí aj naopak. Téma kníh by mala byť taká, ktorá deti zaujíma. Ak vaše dieťa zaujíma Lego, skúste to knižkou o Legu. Ak sú to čarodejnice, vyskúšajte knihu o čarodejniciach, ak záhady, tak skúste detektívky. Deti sa pre čítanie nenadchnú, pokiaľ ich daná téma nebude zaujímať. Máte tendenciu vyberať knihy pre svoje deti? Ak áno, tak to nerobte. Nechajte deti vybrať si svoje vlastné knihy. Ony vedia, čo by ich zaujímalo a čo by si rady prečítali aj bez vašej pomoci.
Dnešné deti nie sú trpezlivé, pretože vyrastajú v dobe, kedy je takmer všetko možné dostať na počkanie. Pár sekúnd, nanajvýš pár minút sú ešte prijateľné. Ale hodiny? Radšej si cez počítač stiahnu film a usadia sa k televízii.
Ak deti nemajú žiadny prístup ku knihám a nevidia ich okolo seba, samé z vlastnej iniciatívy čítať nezačnú. Obklopte sa doma knihami, začnite chodiť pravidelne do knižnice alebo kníhkupectva. Dnes už robia rôzne atraktívne aktivity na podporu čítania.
Mnoho kníh, hlavne pre čitateľov v mladšom veku, je písaných veľmi jednoducho, či až príliš jednoducho, čím stráca kniha svoj zmysel. Dieťa potom stráca motiváciu čítať a nevidí v tom zmysel. Dieťa daná kniha nezaujíma, stáva sa frustrované, čím úplne opadá aj jeho záujem.
Deti často nemajú žiadny záujem čítať, špeciálne v škole, pretože daný materiál je pre nich nezaujímavý. Učitelia v škole by sa mali snažiť nájsť texty, ktoré by deti zaujali tak, aby zabudli, že vlastne čítajú, lebo musia. Deti by omnoho viac zaujali články o deťoch, ak sú ony- v ich veku, s podobnými či rovnakými záujmami. Zároveň platí, čím kontroverznejšia téma, tým zaujímavejšia a pútavejšia môže byť.
Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad
Ak deti čítajú v škole, podvedome očakávajú, že z toho budú testované, pretože na základe testovania je postavený celý školský systém. v škole potreba testov, testy by nemali byť štandardizované, ale viac sa zamerať na čitateľský zážitok a na to, čo si dieťa o knihe skutočne myslí. Učitelia by mali nechať deti otvorene hovoriť o svojich pocitoch.
Keď príde na čítanie, veľa detí má problémy so sústredení. Text môže byť zložitejší, či napísaný komplikovanejšou formou. Dieťa sa potom v texte stráca alebo vôbec nechápe, čo sa autor snaží povedať. Počas čítania je nutné vytvoriť si mentálne referencie, ktoré vedú k celkovému pochopeniu textu, pretože bez týchto referencií je prečítaný text len plný slov, ktoré spolu nedávajú celkom zmysel. Mnoho detí, keď číta, má práve tento problém. A ak dieťa nerozumie prečítanému textu alebo si nepamätá o čom je, stráca motiváciu čítať. Tento problém je možné prekonať, pokiaľ dieťaťu vysvetlíte, ako si vytvoriť imaginárny obraz prečítaného, pridať či meniť detaily. Skúste túto metódu odsek po odseku.
Ďalším z problémov pri čítaní, ktoré vznikajú v škole, je porovnávanie rýchlosti čítania nahlas. Takýto postup možno vyhovuje súťaživejším deťom, ktoré rýchlo a rady čítajú a nerobí im problém prečítať 140 slov bez chyby, nahlas a za minútu. Avšak deti, ktoré čítajú pomaly, majú problémy s daným textom a len s ťažkosťami sa dostanú cez číslo 30, vnímajú viac nevýhody tejto metódy a len veľmi ťažko ich motivuje k tomu, aby začali viac čítať a zlepšili si svoje skóre. Tieto deti potom majú pocit, že zaostávajú, a nedokážu danú priepasť prekonať. Taktiež, počas hlasného čítania v škole, sú rozdiely viditeľné. Ak deti vedia, že čítajú omnoho pomalšie a s väčšími problémami ako ich spolužiaci, budú sa cítiť hlúpo a nepríjemným situáciám sa budú chcieť vyhýbať.
Niektorí rodičia vychovávajú metódou trestov či odmien, aj keď príde na problematiku čítania kníh. Touto metódou sa čítanie stáva niečím nepríjemným, nezávisle od toho, či dieťa čítaním potrestáte, alebo za to, či za čítanie dostane nejakú odmenu.
So štýlom, akým sa literatúra učí u nás (resp. na mojej strednej škole) asi fakt na nič, okrem nabiflených vedomostí na maturitu. No ak by sa niekedy niekde našiel učiteľ, ktorý by decká nenásilným spôsobom priviedol k dobrým knihám, mal by dostať nobelovku. Učenie sa o knihách je nezmysel. Knihy sa majú čítať a potom sa o nich diskutovať nie tlačiť do hlavy nezmyselné mená názvy diel postáv a podobne a ešte u diel ktoré nikoho v danej vekovej kategórii nezaujímajú.
Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku
Je dôležité, aby rodičia deťom čítali nahlas, aj keď už vedia čítať samé. Trávenie času s knihami a spoločné čítanie posilňuje vzťah k literatúre a podporuje rozvoj gramotnosti.
Nechajte deti vybrať si svoje vlastné knihy. Podporujte ich v hľadaní tém, ktoré ich zaujímajú. Navštevujte knižnice a kníhkupectvá, kde si môžu knihy prezerať a vyberať.
Existujú rôzne aplikácie a platformy, ktoré ponúkajú interaktívne knihy a čítanie pre deti. Využívanie týchto technológií môže byť atraktívne a motivujúce pre mladých ľudí.
Učitelia by sa mali snažiť nájsť texty, ktoré by deti zaujali a motivovali k čítaniu. Je dôležité zamerať sa na čitateľský zážitok a na to, čo si dieťa o knihe skutočne myslí. Testy by nemali byť štandardizované, ale mali by podporovať otvorenú diskusiu o prečítaných knihách.
Čitateľské kluby a literárne podujatia vytvárajú priestor pre diskusiu o knihách a zdieľanie čitateľských zážitkov. Tieto aktivity môžu byť pre mladých ľudí motivujúce a inšpiratívne.
Čítanie kníh je dôležité pre rozvoj slovnej zásoby, fantázie, kreativity a kritického myslenia. Literatúra nám dáva možnosť prežiť príbehy iných ľudí, vcítiť sa do ich situácií a učiť sa z ich skúseností. Kniha vás strhne do svojho príbehu ako silný prúd rieky a stane sa vášňou, kt. sa nedá ovládnuť. A potom si poviete: ,, Čo ak sú aj ostatné knihy takéto dobré?" Knihy nás veľa naučia a obohatia náš život, preto by im mali najmä mladí ľudia venovať viac pozornosti. Každý, kto nečíta knihy, sa raz možno stane ich milovníkom. Ale len pokiaľ nájde takú, kt. ho bude naozaj zaujímať.