
Mladí ľudia v súčasnosti čelia komplexnej spleti problémov, ktoré ovplyvňujú ich duševné zdravie a celkovú pohodu. Tieto problémy sú rozsiahle a siahajú od psychických ťažkostí a neistoty zamestnania až po environmentálne obavy a problémy v medziľudských vzťahoch v digitálnom veku.
Jedným z najzávažnejších problémov, ktorým mladí ľudia čelia, je nárast psychických ťažkostí. Sú vystavení obrovskému tlaku, či už ide o dosahovanie akademických úspechov alebo splnenie osobných očakávaní. Depresia, úzkosť a iné problémy s duševným zdravím sú medzi mladými ľuďmi čoraz bežnejšie. Neustále porovnávanie sa na sociálnych sieťach, kde každý zdieľa len tie najlepšie momenty svojho života, tento problém ešte zhoršuje. Vytvára to nerealistické očakávania a predstavy o „dokonalom“ živote, čo vedie k pocitom nedostatočnosti a frustrácie.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) trpí duševnou poruchou každý siedmy 10- až 19-ročný človek. Polovica týchto porúch sa začína už vo veku 14 rokov.
Ďalším významným problémom je neistota zamestnania. V dnešnej dobe rýchlych zmien a technologického pokroku je pre mladých ľudí ťažké nájsť stabilnú prácu, ktorá by im zabezpečila dostatočný príjem. Hoci gig ekonomika a dočasné zmluvy ponúkajú flexibilitu, často neposkytujú dlhodobú finančnú stabilitu.
V ére digitalizácie je zvládanie medziľudských vzťahov ďalšou výzvou. Hoci sociálne siete uľahčujú a urýchľujú komunikáciu, hlboké ľudské spojenie sa často stráca. Mladí ľudia čelia paradoxu prepojenia, kde napriek veľkému počtu online „priateľov“ pociťujú osamelosť a izoláciu.
Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom
Environmentálne problémy a obavy z budúcnosti planéty sú ďalším zdrojom stresu pre mladú generáciu. Klimatické zmeny, znečistenie a strata biodiverzity sú problémy, ktoré budú mať priamy dopad na životy mladých ľudí. Aktivizmus v tejto oblasti je síce povzbudivý, ale zároveň môže byť zdrojom úzkosti a stresu.
Pandémia COVID-19 mala obzvlášť negatívny dopad na duševné zdravie mladých ľudí. Izolácia, strata spoločenského života a obavy o budúcnosť viedli k nárastu depresie a úzkosti.
Podľa výskumu Univerzity Komenského až 72 % študentov uviedlo mierne alebo výrazné zhoršenie ich psychiky počas pandémie.
Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR v spolupráci s Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie predstavilo predbežnú výskumnú správu o duševnom zdraví detí a mládeže na Slovensku. Správa upozorňuje na roztrieštenosť súčasného stavu poznania o duševnom zdraví a chýbajúce dáta o zraniteľných skupinách detí.
Kľúčovou aktivitou národného projektu Dáta o duševnom zdraví bude realizácia reprezentatívneho výskumu, ktorý umožní systematicky a dlhodobo sledovať vývoj duševného zdravia detí, žiakov a študentov na Slovensku. Zber dát sa začne na jeseň tohto roka a výsledky budú slúžiť ako základ pre tvorbu odporúčaní v oblasti politík, prevencie a intervencie priamo v školách.
Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad
Na Slovensku sa konajú rôzne diskusie a iniciatívy, ktoré sa venujú duševnému zdraviu mladých ľudí. Napríklad, študenti Fakulty masmediálnej komunikácie zorganizovali event Duša moja, ktorý otvoril diskusiu duševného zdravia mladých ľudí. V Aureliu - zážitkovom centre vedy v Bratislave - sa konala diskusia z cyklu Vizionári, ktorá sa venovala otázke, či prežijú mladí ľudia v 21. storočí.
Štúdie ukazujú, že dievčatá majú väčší problém so zvládaním psychickej záťaže a vykazujú väčší problém pri zvládaní psychických ťažkostí. Podľa dát zdravotnej poisťovne Dôvera viac dievčat a mladých žien vyhľadáva odborníkov v oblasti duševného zdravia, hlavne v kategórii 15 až 19 rokov.
Psychológ Marek Madro, riaditeľ internetovej poradne IPčko, uvádza, že najčastejšou témou, s ktorou sa mladí ľudia obracajú na poradňu, je pocit osamelosti. Mladí ľudia sa prestali rozprávať a deliť sa o najvnútornejšie veci aj medzi sebou.
Riešenie problémov, ktorým čelia mladí ľudia, si vyžaduje kolektívne úsilie zo strany celej spoločnosti. Je potrebné zlepšiť systémy duševného zdravia, vytvárať stabilné ekonomické príležitosti a podporovať environmentálnu udržateľnosť.
Marek Madro odporúča rodičom, aby sa starali o bezpečie detí, boli fanúšikmi ich záujmov a partnermi v ich živote. Je dôležité, aby rodičia s deťmi komunikovali, rozprávali sa o ich pocitoch a problémoch a ukazovali im, že je normálne hľadať pomoc.
Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku