Som Hrdý na Svoju Školu: Diskusný Príspevok o Budúcnosti

Úvod

Detstvo je často ospevované ako najlepšie obdobie života. Avšak, málokto z dospelých si uvedomuje, aké ťažké to dnes majú tínedžeri. Tento diskusný príspevok je reflexiou nad touto skutočnosťou a pohľadom na budúcnosť očami mladého človeka, ktorý zažil udalosti, ktoré by žiadne dieťa zažiť nemalo.

Zlo v Mojej Krajine

Som Ukrajinka a v živote som musela vidieť to, čo nechcem, aby videli iní. Mala som bezstarostné detstvo, no netrvalo dlho. Už v roku 2013 prišlo do mojej krajiny zlo. Vtedy som chodila do prvej triedy, pilne som sa učila, aby na mňa boli príbuzní hrdí, a sledovala som, ako mi horí Ukrajina a umierajú nevinní ľudia. Našťastie sa situácia v krajine zlepšila, no nebolo to jednoduchšie. Vyrastala som, študovala a nerozmýšľala nad tým, čo ma čaká v budúcnosti.

Rok 2020 priniesol celosvetovú pandémiu Covid-19. Dlho sme nevideli našich priateľov, nemohli sme ísť len tak von a len sme sa báli o našich príbuzných. Ani vtedy sme však nemysleli na to, čo nás čaká ďalej. Krajina postupne ožívala a život sa zlepšoval.

Rok 2022: Peklo

Prišiel rok 2022. Tento rok sa pre mňa, rovnako ako pre mnohých Ukrajincov, stal „peklom“. Vo februári mi zomrela veľmi dôležitá osoba. Aby som bola úprimná, stále tomu nemôžem uveriť. Práve som nadobudla vedomie, a prišiel deň „24. február“. Vojna začala. Na túto tému sa veľmi ťažko hovorí. Ale ešte ťažšie je pochopiť, čo sa deje vo vašom živote. 22. marca som odišla z Ukrajiny.

Vďačnosť a Nové Príležitosti

Ale nemyslite si, v mojom živote bolo aj veľa šťastných chvíľ. Som veľmi vďačná Bohu, že žijem, chodím do školy, mám veľa nových priateľov, príležitostí. Asi málokto z vás chápe, ako sa v skutočnosti máme. Dúfam, že to nikdy v živote nebudete musieť cítiť.

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

Obavy o Budúcnosť

Keď sa ma teda pýtajú: „Ako vidím svoju budúcnosť?“ bojím sa predstaviť si, čo ma čaká. Vo všeobecnosti mám v živote zmysel. Dobre dokončím VŠ. Budem mať vlastnú kariéru a budem pomáhať rodine.

Inšpirácia a Vzory

V živote každého človeka je niekto, na kom mu záleží. Pre mňa je dôležitých veľa ľudí. Ale najdôležitejšia je moja rodina. Mojím najväčším vzorom je moja mama. Má štíhlu postavu, stredne dlhé hnedé vlasy a veľké hnedé oči. Mama je veľmi všímavá. Vždy, keď mi niečo je, všimne si to ako prvá a dokáže sa vžiť do mojich pocitov. Môžem sa jej so všetkým zdôveriť bez toho, aby som sa bál, že to niekomu povie. Je veľmi pracovitá, ochotná pomôcť aj človeku, ktorého vôbec nepozná. Jej pracovitosť ju však neraz stojí veľa nervov a síl. Mamu baví veľa domácich prác, najmä varenie, aj keď niekedy to tak nevyzerá. Všetky jedlá od nej mi veľmi chutia. V našej domácnosti musí mať všetko svoje miesto. Vždy si všimne, keď je niečo tam, kde to nemá byť. Občas, keď robím poriadok, premiestnim jej nejaké veci, no neprejde ani desať minút a všetko je späť. Samozrejme, aj ma zahriakne a povie mi, aby som sa nechoval ako päťročný chlapec. Vraj ma tým vedie k zodpovednosti. Pri problémoch si však neudrží chladnú hlavu a často aj z drobností urobí veľký problém. Má však aj zmysel pre humor. Dokáže si spraviť srandu aj zo seba. Často, keď mám zlú náladu, dokáže ma svojou kreativitou rozveseliť alebo zamestnať, keď sa nudím. Vďaka nej je v našej domácnosti vždy veselo. Veľmi si ju vážim, aj keď jej niekedy odpapuľujem. Ju to potom trápi a mňa mrzí. Moja mama vie byť citlivá a má dobrú dušu. Za nič na svete by som ju nevymenil. Pre mňa je to najlepšia mama na svete. Som rád, že ju mám a že je taká, aká je.

Podobne, aj otec môže byť vzorom. Pracuje ako zvárač a zváranie vyžaduje presnosť, dobre odvedenú zodpovednú prácu, ktorá musí byť kvalitná, s určitou dávkou vkusu. Aj mňa vedie k tomu, aby moje budúce povolanie, nech sa bude týkať čohokoľvek, vyzeralo takto dobre. Alebo aby to bolo lepšie, ako to on hovorí. Vštepuje nám: "Nepresnívajte svoj život, ale prežite svoje sny!"

Význam Školy

Príhovor k výročiu založenia školy:

Vážený učiteľský zbor, milí hostia a žiaci, som veľmi rád, že sme sa tu všetci zišli, pretože naozaj máme čo oslavovať, a to jubileum našej školy! Už je to 40 rokov, čo sa tu v škole učí. Každý jeden rok k nám prichádzajú malí prváčikovia, ktorí sa usilujú naučiť sa písať a čítať, ale aj počítať. Nie je to vždy pre nich ľahké, no snažia sa ako len vedia. Vďaka veľkej trpezlivosti našich paní učiteliek je ich úsilie ocenené úspechom a pochvalou.

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

No každý rok od nás odchádzajú deviataci, ktorí sa vyberú každý svojou cestou na stredné školy, ktoré si vybrali. Poskytujú ďalej rozvinuté zakládné vzdelanie, ktoré na našej škole získali. Určite sa im bude na ňu dobre spomínať. Veď v škole sa dá zažiť veľa pekných chvíl. Napríklad v rôznych súťažiach, ktoré sa tu stále konajú, ale i s kamarátmi s ktorými chodíme do triedy.

Naša škola je pre nás nevyhnutnou súčasťou. Keby tu totiž nebola, nemohlo by sa tu učiť, deti by ostali doma a nemali by poskytnuté vzdelanie, aké by si zaslúžili. Nebolo by vôbec pekné, keby ľudia ostali hlúpi. Lenže naša škola tu je a my sa musíme snažiť, aby tu aj ostala.

Hovorím to preto, lebo niektorí žiaci v škole veľa vecí ničia. Lenže to nie je správne a oni by si to mali uvedomiť. Aby škola ostala v najlepšom stave a mohlo sa tu učiť ďalších 50 rokov a dúfam, že aj viac.

Maturita a Stres

Maturita je dôležitým krokom, ale netreba sa ňou príliš stresovať. Profesori strašia, lebo ste ich vizitka. Boja sa, ze to pokazíte a na nich padne vina. Tém zo slohu sa nebojte, hoci uz je po tom. Za 4 hodiny aby ste nieco nevymysleli? Verte si. Treba si veriť, neponizovať sa, to vás zbytocne zlomí. Ja som sa na maturu pripravoval jeden týzden a zmaturoval som najhorsie na skole. Vsetko je vec stastia. Patril som medzi lepsich studentov, ktorí mávali jednotky, dvojky. Spoluziaci ktorí sa ucievali na trojky, zmaturovali lepsie ako ja. Psychicky som sa zrútil v akademickom tyzdni lebo som si uvedomil ze to nezvladam a povedal som si: ak ma nenechajú zmaturovať, tak to bude vina profesorov, lebo oni nás majú naučiť.

Snažte sa aby ste zmaturovali, hoci aj na štvorky. Hlavne zmaturujte! Je jedno ako, povedala mama, nikomu na tom nikdy nebude poriadne zálezat co ste mali z dejepisu alebo geografie na maturite keď budete studovat medicínu. Mňa prijali bez prijímačiek a som tu a makám. Je to ťažké poriadne, ale platí Zlaté pravidlo - kto chce, ten dokáže.

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

Diskusný Príspevok a Jeho Znaky

Diskusný príspevok by mal obsahovať jasné stanovisko k danej téme, argumenty podporené dôkazmi a vyvarovať sa osobným útokom. Je dôležité prezentovať svoj názor kultivovane a rešpektovať názory ostatných.

Význam Cyrila a Metoda pre Súčasného Človeka

Vážení prítomní! Zišli sme sa tu, aby sme si pripomenuli 1150. výročie príchodu Cyrila a Metoda na územie Veľkej Moravy. Dnešnou diskusiou si pripomenieme význam tejto návštevy. Cyril a Metod pochádzali z byzantského mesta Solún. Dôvodom ich návštevy bola prosba veľkomoravského kniežaťa Rastislava adresovaná cisárovi byzantskej ríše Michalovi III.

Podľa môjho názoru mal príchod týchto učencov pre náš národ veľký význam, či už preto, že priniesli kresťanstvo, ale aj preto, že ako prví doniesli na územie Veľkej Moravy zrozumiteľné písmo, hlaholiku, a jazyk, staroslovienčinu. Aj vďaka týmto skutočnostiam mohli o tisíc rokov neskôr Štúr, Hurban a Hodža uzákoniť spisovnú slovenčinu. Z hlaholiky neskôr vznikla cyrilika, z ktorej vychádza aj súčasná azbuka. Preto si myslím, že títo svätci boli dôležití nielen pre nás Slovákov, ale aj pre ostatné slovanské národy.

Skúsme sa zamyslieť nad tým, čo by sa stalo, keby títo vierozvestci na naše územie neprišli? Ovplyvnilo by to niečo? Ja si myslím, že určite áno a kvôli tomu je pre nás toto výročie také dôležité. Bez Cyrila a Metoda by sme podľa mňa neboli tam, kde práve teraz sme. Boli to učitelia národov, a preto by som im chcel vzdať poctu a symbolicky poďakovať za to, čo pre nás spravili.

Ale pravdou je, že príchod Cyrila a Metoda už nemá pre mnohých súčasných ľudí význam. Za 1150 rokov sa toho dosť zmenilo. Zmenili sa technológie, ale hlavne sa zmenili ľudia. Súčasného človeka skôr zaujíma, čo je dnes v móde, škandály celebrít… Nejaký Cyril a Metod im už nič nehovorí. Preto je nevyhnutné, aby si ľudia pripomínali svoju históriu, to pozitívne, čo priniesla, ale aj prešľapy, ktoré napáchali.

tags: #diskusny #prispevok #som #hrdy #na #svoju