
Diskusný príspevok je forma písomného alebo ústneho prejavu, ktorá slúži na vyjadrenie vlastného názoru, stanoviska alebo reakcie k určitej téme. Má špecifické znaky, ktoré ho odlišujú od iných druhov prejavov. Cieľom tohto článku je preskúmať rôzne aspekty diskusného príspevku, jeho štruktúru, jazykové prostriedky a špecifické požiadavky.
Diskusný príspevok patrí medzi žánre rečníckeho štýlu. Ide však o hybridný žáner, ktorý kombinuje prvky rečníckeho a náučného štýlu. Využíva najmä výkladový slohový postup s dôrazom na argumentáciu. V určitých častiach však môžu prevažovať úvahové prvky. Má subjektívno-objektívny ráz. Autor je síce subjektívny (používa 1. os. sg., prípadne 1. os. pl.), ale zároveň hodnotí určitý problém, jav, pričom využíva aktuálne poznatky o danej problematike. Objasňuje, vysvetľuje, vyjadruje svoj názor a zaujíma určité stanovisko, ktoré však musí byť podložené rozumnými argumentmi - autor sa snaží presvedčiť prijímateľa o pravdivosti svojich tvrdení. Pri dokazovaní tvrdení sa využíva napr. citácia, štúdium materiálov, argumenty podložené odbornou literatúrou ap.
Diskusia je organizovaná výmena názorov na istú tému, ktorá smeruje k zaujatiu postoja alebo k vyriešeniu nejakého problému, ku kompromisu. Využíva prostriedky odborného štýlu a rečníctva. Autor musí zaujať postoje k problematike, svoje názory sa snaží podoprieť množstvom rozumných tvrdení (argumentov) alebo príkladov, nadväzuje na ostatných účastníkov diskusie a neodbočuje od témy.
Dôležité je dodržať nadväznosť myšlienok a logické zdôvodňovanie a argumentovanie.
Diskusný príspevok sa zvyčajne skladá z nasledujúcich častí:
Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom
Oslovenie: Rešpektuje princíp zdvorilosti. Nadviazanie na tému, predchádzajúceho diskutujúceho. Vo vedeckom diskusnom príspevku často absentuje časť nadviazania, pretože všetci účastníci sú oboznámený s témou vedeckej konferencie a môžu si pripraviť svoje príspevky a nachystať rôzne materiály. Napríklad: "Vážení prítomní!", "Milí kolegovia!", "Vážená pani profesorka, milí spolužiaci!"
Úvod: Krátke uvedenie do témy, nadviazanie na predchádzajúcich rečníkov. Nedá mi, aby som nedoplnil referát pána XY o ďalšie informácie, ktoré sa týkajú… Nemôžem nechať bez povšimnutia tvrdenia môjho predrečníka… Alternatíva - diskusný príspevok môže mať aj podobu samostatného uceleného prejavu, musí to byť však reakcia na predchádzajúce príspevky (referát).
Jadro: Vyjadrenie vlastného názoru na daný problém, argumentácia, podloženie tvrdení dôkazmi. Jadro (vyjadrenie svojho názoru, postojov a argumentovanie):
Záver: Zhrnutie hlavných myšlienok, zdôraznenie významu navrhovaných riešení, výzva. Záverečná formulka sa používa len vtedy, keď rečníkovi bolo udelené slovo, niekto ho vyzval alebo ohlásil jeho meno.
Poďakovanie za pozornosť/slovo: Napríklad: "Ďakujem Vám za pozornosť.", "Ďakujem za slovo.", "Ďakujem za možnosť vyjadriť sa k problému…"
Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad
Pri hodnotení diskusného príspevku sa dôraz kladie na vlastné hodnotenie problémov s využitím aktuálnych poznatkov o danej problematike, subjektívno-objektívny prístup (použitie 1. os. sg. alebo 1. os. pl.), používanie argumentov (tvrdenia s dôkazmi) a citátov s cieľom presvedčiť poslucháčov a použitie presviedčacích prvkov (podnecujúce a motivujúce poslucháčov, napr. rečnícke otázky). Dôležitá je aj logickosť textu, členenie textu (oslovenie, úvod, jadro, záver, poďakovanie) a syntaktické prostriedky (napr. zložené súvetia - príčinno-následkové, dôsledkové ap., polovetné konštrukcie a i. vo výkladovej časti príspevku a pestrá modalita v úvahovej časti príspevku).
Slovná zásoba: slová spisovnej formy národného jazyka. Dôležité je tvorivé využitie lexiky (slov, jazykových a mimojazykových prostriedkov) typických pre daný štýl - rečnícky, použitie presvedčovacích prvkov, napr. rečnícke otázky, citovo zafarbené slová a umelecké prostriedky: metafory, metonymie. Dôležitá je sugestívnosť - rečník sa snaží pôsobiť na city poslucháča, opakovanie slov, antonymá, synonymá, kontrast (na hranici, ktorá nerozdeľuje ale spája) a ustálené spôsoby vyjadrovania.
Vetná stavba:
Je to útvar rečníckeho štýlu - využívajú sa kratšie a jednoduchšie vety (adresátom je skupina poslucháčov - text nie je napísaný, teda poslucháč sa k nemu nemôže vrátiť. Ak je veta dlhá a má komplikovanú stavbu, poslucháč ju nemusí zachytiť a môže stratiť pozornosť), rešpektuje sa princíp zdvorilosti (autor prejavuje úctu prijímateľovi dôsledným výberom výrazových prostriedkov, nepoužíva nespisovné a vulgárne slová, neznevažuje názory, činy, vlastnosti iných, napr. Poznámka.
Diskusný príspevok musí byť stručný a vecný. Môže riešiť problém ako celok alebo jeho časť. Súhrn všetkých diskusných príspevkov sa nazýva diskusia. Diskusia sa realizuje v malej skupine ľudí, ktorá si vymieňa názory, prípadne hodnotí prednesené myšlienky na porade, seminári, konferencii, schôdzi, v parlamente… Diskusia je zvyčajne riadená vedúcim diskusie, ktorý nastolí problém a vyzýva jednotlivých diskutujúcich, aby prezentovali svoj názor.
Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku
Pri písomnej maturitnej skúške žiak nemá k dispozícii odborné pramene, z ktorých by mohol čerpať, preto pracuje len s tým, čo má o danej problematike naštudované. Zostáva teda len na všeobecnej úrovni a využíva menej účinnú argumentáciu.
Vážená pani profesorka, milí spolužiaci!
Všetci dospelí boli najprv deťmi, ale len máloktorý z nich si na to pamätá. V duchu tejto myšlienky mi, prosím, dovoľte, podeliť sa s vami o moje postrehy k téme: „Knihy nemajú byť nábytkom, ktorý by ozdoboval dom.“
Myslíte si, že autor ktorejkoľvek z kníh pri jej písaní uvažoval nad tým, ako pekne sa bude vynímať medzi soškou anjelika a zbierkou porcelánových sloníkov na polici u nejakej tety či azda susedy? Určite nekládol hlavný dôraz na to, akej farby či z akého papiera bude obal. Na druhej strane je ale samozrejmé, že pozornosť mu venovať treba. Antoine de Saint - Exupéry sa vo svojom diele Malý princ snaží predostrieť nám, aké dôležité je otvoriť dospelému človeku oči. Dospelému človeku, ktorý nikdy nič nechápe, nič nevidí… „Dospelí sami nikdy nič nechápu a deti to už unavuje, keď im treba stále a stále čosi vysvetľovať.”
Áno, to je pravda. Treba im vysvetliť plno vecí a znova ich naučiť vnímať svet okolo inak. Práve to sa snaží naučiť Malý princ pilota strateného v púšti, vo svete dospelých. Podľa môjho názoru kniha môže domácnosť skrášliť, avšak svojským spôsobom; len keď plní svoj účel - a to obohatiť človeka o nové skúsenosti, vedomosti, myšlienky a názory. Vtedy naozaj môže svojou prítomnosťou príjemne a pozitívne vplývať na domácich.
Myslím si, že sa stále nachádzajú medzi nami ľudia, ktorí berú knihu do rúk aj z iných dôvodov, než aby z nej oprášili prach. Vystavovať ich len preto, že vlastniť ich mnoho pôsobí tak „intelektuálne” vypovie o úrovni dotyčného „skladníka” skôr, než stihne otvoriť ústa. Veď kniha, z ktorej som mala pri čítaní radosť, mi zakaždým vyčarí úsmev na tvári a vyvolá vo mne príjemný pocit. Áno, kniha teda môže byť estetickým doplnkom, ale iba ak k nej máme citovú a myšlienkovú väzbu.
A ešte o jedno by som Vás chcela poprosiť - ak Vás nejaká kniha nezaujme, nie je dôvod použiť ju ako podložku pod rozkývanú skriňu. Skúste porozmýšľať, či by neurobila službu, pre ktorú bola pôvodne určená, niekomu, kto má iný čitateľský vkus ako Vy.
Ďakujem Vám, že ste boli takými pozornými poslucháčmi.