Zefektívnenie procesu vzdelávania: Diskusia o smerovaní slovenského školstva

Súčasný systém vzdelávania na Slovensku prechádza obdobím zmien a diskusií o jeho budúcom smerovaní. Snahy o zlepšenie a modernizáciu školstva sa odrážajú v strategických dokumentoch, ako je Návrh cieľov Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania UČIACE SA SLOVENSKO, ktorý zverejnilo Ministerstvo školstva. Tento dokument, ktorý je v procese tvorby a momentálne prechádza konzultáciami s odbornou verejnosťou, si kladie za cieľ komplexne riešiť výchovu a vzdelávanie.

Účasť verejnosti na tvorbe politík

Proces tvorby takýchto strategických dokumentov by mal prebiehať s maximálnou účasťou odbornej i laickej verejnosti. Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti zakotvil účasť verejnosti formou verejnej diskusie pri tvorbe verejných politík aj do akčného plánu v časti Participácia. Zatiaľ však nie je celkom jasné, ako sa možno zapojiť do verejnej diskusie k tomuto návrhu.

Analýza návrhu cieľov Národného programu

Hoci je snaha ministerstva o komplexné riešenie výchovy a vzdelávania vítaná, samotný text dokumentu v pracovnej verzii je rozsiahly a podrobný. Mnohé z konštatovaní sa týkajú toho, čo by už malo byť v školách štandardom. Vhodnejší by bol stručný dokument obsahujúci len podstatné a nové myšlienky. Dôležité je, aby boli ciele konkrétne, jednoznačné a merateľné.

Kľúčové oblasti pre zefektívnenie vzdelávania

Definícia modelu vzdelávania

Školská reforma z rokov 2008-2009 zaviedla dvojúrovňový model štátnych a školských vzdelávacích programov, na ktorý učitelia neboli vždy pripravení. Zavádzanie duálneho systému v niektorých učebných odboroch spôsobuje ďalšiu deformáciu tohto modelu. Z pohľadu učiteľa ako hlavného tvorcu vzdelávacieho obsahu je vhodnejšie vidieť tento model ako trojúrovňový: štátny vzdelávací program, školský vzdelávací program a učiteľov tematický plán.

Príslušné dokumenty by mali mať odlišný význam:

Prečítajte si tiež: Potreba ľudí so srdcom

• Štátny vzdelávací program by mal platiť pre všetkých a mal by byť zverejnený v úplnom znení s časovou rezervou pred začiatkom školského roka. Aktualizovať by sa mal každý rok na základe podnetov od škôl a profesijných organizácií.
• Školský vzdelávací program by mal platiť pre danú školu a mal by byť zverejnený v úplnom znení pred začiatkom školského roka. Aktualizovať by sa mal každý rok na základe podnetov od učiteľov školy a požiadaviek praxe.
• Učiteľov tematický plán by mal byť platný pre daného učiteľa, predmet a triedu, mal by byť vypracovaný ku 1. vyučovacej hodine a mal by sa priebežne aktualizovať počas školského roka.

Podpora výmenných pobytov žiakov

Škola by mala aktívne podporovať výmenné pobyty žiakov na iných domácich a zahraničných školách. Ideálne by bolo, keby každý žiak strednej školy strávil aspoň jeden mesiac počas svojho štúdia na inej škole.

Využívanie slobodných a otvorených informačných technológií

Škola by mala prednostne používať slobodné a otvorené informačné technológie (hardvér, softvér, dáta). Prostredie učebných materiálov by malo byť bohaté na digitálne obsahy a zdroje, ktoré majú zabezpečené licencie na voľné šírenie.

Transparentnosť hodnotenia kvality vzdelávania

Sebahodnotenie školy môže slúžiť pre vnútornú potrebu školy, ale je dôležité snažiť sa o maximálnu transparentnosť. Cieľ, ktorý hovorí, že "V systéme hodnotenia kvality vzdelávania je základným prvkom sebahodnotenie školy, v ktorom si ciele zlepšenia stanovuje samotná škola ako súčasť nepretržitého úsilia o zlepšovanie procesu vzdelávania a ktoré je zohľadnené v externom hodnotení kvality vzdelávania nezávislým orgánom," je škodlivý.

Odmeňovanie učiteľov a motivácia

Cieľ, že "Učiteľské povolanie je spoločensky rešpektované, primerane odmeňované a poskytujúce priestor na osobný rozvoj v profesii," je nekonkrétny. Naďalej ostáva riziko, že napriek zvýšeniu platu učiteľa nedôjde k zlepšeniu motivácie a kvality učiteľa. Tarifná zložka platu by mala byť garantovaným minimom, ktoré by malo stačiť na dôstojný život učiteľa, ale nemalo by uspokojovať učiteľove ambície. Motivačný osobný príplatok by sa mal skladať zo zložiek garantovaných zákonom, rozlíšených podľa aprobácie (kvalifikácie na požadovaný študijný odbor) a podľa viacerých kritérií kladených na kvalitu a tvorivosť učiteľa (bez zásahu riaditeľa školy) a zo zložky v právomoci riaditeľa školy. K tomu potrebujeme definovať kritériá na odbornú kvalifikáciu učiteľa, kvalitu učiteľa a jeho tvorivú činnosť. Odborná kvalita učiteľa chápaná ako odborná úroveň učiteľa v danom študijnom odbore musí byť porovnateľná s požadovanou odbornou úrovňou v praxi v danom odbore. Porovnávajme plat učiteľa daného študijného odboru s priemerným platom v danom odbore v praxi, neporovnávajme priemerný plat učiteľov s priemerným platom v hospodárstve (na rovnakom stupni vzdelania).

Postavenie riaditeľa školy

Riaditeľ školy by mal byť v postavení verejnej volenej funkcie, mal by mať obmedzenie na maximálne dve funkčné obdobia za sebou a zákaz súčasného vykonávania inej verejnej volenej funkcie.

Prečítajte si tiež: Internetové nákupy: Kompletný prehľad

Odborná prax a stáže učiteľov

Každý učiteľ by mal periodicky absolvovať povinnú odbornú prax v odbore svojej aprobácie, napríklad na každých 5 rokov pedagogickej praxe 1 rok odbornej praxe mimo školy. Taktiež by mal každý učiteľ periodicky absolvovať stáž na zahraničnej škole, napríklad na každé 3 roky pedagogickej praxe v domácej škole 1 mesiac stáže na zahraničnej škole. Učiteľ si môže sám nájsť zahraničnú stáž, alebo využiť sprostredkovateľské služby študentských agentúr.

Kontinuálne vzdelávanie učiteľov

Cieľ, že "Kontinuálne vzdelávanie je novo koncipované ako nástroj profesijného rozvoja učiteľa so zameraním na zmenu obsahu, foriem a kvality vzdelávania," je nekonkrétny. Z textu vyplýva, že vzdelávanie nebude bezplatné, čo je správne, lebo nulová cena vzdelávania tlačí kvalitu nadol. Kvalita vzdelávacích programov musí byť hodnotená externe, aj absolventmi, ale bez možného konfliktu záujmov. Kvalita učiteľa, dosahovaná aj vzdelávaním, musí mať väzbu na odmeňovanie, pretože človek chodí do práce v prvom rade za zárobkom. Priblížme vzdelávanie učiteľov k trhu s komerčnými vzdelávacími programami, cena vzdelávania sa zreálni a s ňou aj motivácia učiteľov vzdelávať sa. Ak ostanú doterajšie pravidlá, bude lepšie zrušiť kontinuálne vzdelávanie bez náhrady.

Orientácia na priemysel a informačné technológie

Štruktúra hospodárstva SR je dlhodobo orientovaná na priemysel, ale štruktúra regionálneho školstva tomu nie je prispôsobená, máme nedostatok absolventov technických študijných a učebných odborov. V prvom rade potrebujeme vo všetkých typoch ZŠ a SŠ posilniť orientáciu na priemysel, špeciálne na IT, lebo tento segment priemyslu má veľký potenciál a zasiahne všetky zložky hospodárstva v budúcnosti.

Efektívnosť riadenia školstva

Je potrebné silne zefektívniť a redukovať celý systém riadenia škôl: ministerstvo školstva, rezortné organizácie, miestnu štátnu správu a samosprávu. Je potrebné podstatne zvýšiť hospodárnosť nakladania s verejnými financiami pri správe budov a majetku, verejnom obstarávaní. Rezortné organizácie ŠPÚ, ŠIOV, MPC, NÚCEM by sa mali reorganizovať, spojiť do jednej. Tieto rezortné organizácie treba nutne reformovať - ŠPÚ má skostnatené fungovanie, ŠIOV je nefunkčný, prejavuje sa lobistické a netransparentné rozhodovanie, MPC má neakceptovateľne nízku odbornú úroveň, NÚCEM generuje byrokraciu.

Ďalšie konkrétne opatrenia a návrhy

• Vytvoriť a udržiavať terminologickú databázu pre jednotlivé študijné odbory, aby učebné materiály používali čo najviac jednotnú terminológiu.
• Spresniť formuláciu "výhradne hradené štátom" pri učebniciach a učebných textoch s licenciou na voľné šírenie na "financované z verejných zdrojov (aj čiastočne)".
• Doplniť, že škola má prednostne používať slobodné a otvorené informačné technológie (hardvér, softvér, dáta) pri opatreniach týkajúcich sa digitálnych zručností žiakov a učiteľov.
• Uviesť konkrétnejšie porovnanie (hodnotu) pri opatrení o pláne zvyšovania platov učiteľov.
• Nechať rozhodnutie o zrušení bakalárskeho stupňa štúdia učiteľských programov na vysoké školy a ich proces akreditácie študijného programu.
• Uvoľniť cenu kontinuálneho vzdelávania - nulová cena tlačí kvalitu dole.
• Ak sa koriguje pojem "kariérový stupeň", mal by sa korigovať aj pojem "profesijné kompetencie" na "profesijné spôsobilosti".
• Zjednotiť viaceré opatrenia o učebných materiáloch do jedného.

Inkluzívne vzdelávanie

Slovenská republika sa zaviazala plniť medzinárodné dohovory, podľa ktorých nie je možné pokračovať v segregačnom systéme nášho školstva. Otázka teda neznie, či inkluzívne vzdelávať alebo nie, ale ako? Inkluzívne vzdelávanie je jedinou reálnou alternatívou, k plneniu ktorej Slovenská republika (SR) dala záväzný sľub od 25. 06. 2010. Slovensko tak pristúpilo k Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý má ako medzinárodná zmluva podľa Čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi 1. V zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) je inkluzívne vzdelávanie ustanovené od 1. 01. 2022 ako jeden zo základných princípov výchovy a vzdelávania. Slovenská republika pri implementácii princípu inklúzie vo výchove a vzdelávaní vychádza z myšlienky, že inklúzia sa týka všetkých aktérov výchovy a vzdelávania. Inkluzívne vzdelávanie je spoločná výchova a vzdelávanie detí, žiakov, poslucháčov alebo účastníkov výchovy a vzdelávania uskutočňovaná na základe rovnosti a rešpektovania ich výchovno-vzdelávacích potrieb a individuálnych osobitostí a podporujúca ich aktívne zapojenie do výchovno-vzdelávacích činností školy alebo školského zariadenia.

Prečítajte si tiež: Zásady písania diskusného príspevku

Štátna školská inšpekcia (ŠŠI) posudzovala v školskom roku 2023/2024 v 11 vybraných základných školách podmienky inkluzívneho vzdelávania. V sledovaných školách sa vzdelávala viac ako tretina žiakov z marginalizovanej rómskej komunity (MRK), takmer pätina žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) a 11,8 % žiakov so zdravotným znevýhodnením (ZZ). Zo zistení ŠŠI vyplynulo, že index inklúzie v kontrolovaných školách dosiahol 60,7 %. V jednotlivých oblastiach indexu inklúzie ŠŠI identifikovala slabé miesta, nerovnosti vo vzdelávaní a rizikové faktory, ktoré ovplyvňujú mieru inklúzie. I napriek tomu, že všetci riaditelia škôl jednoznačne potvrdili proinkluzívny prístup, v budovaní inkluzívnej kultúry sa v školách prejavil viaceré nedostatky.

V dvoch tretinách kontrolovaných subjektov absentovali v školskom vzdelávacom programe (ŠkVP) zapracované osobitosti a individuálne podmienky výchovy a vzdelávania pre ohrozené skupiny žiakov. Učitelia zo 72,7 % škôl uviedli, že nie sú odborne pripravení na inkluzívne vzdelávanie. Vytváranie inkluzívnej kultúry v dvoch tretinách škôl oslabovali i vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi, ktoré neposkytovali v dostatočnej miere pocit istoty a bezpečia. Stratégiu inkluzívneho vzdelávania mali vypracovanú iba 3 riaditelia škôl. Bola zadefinovaná vo všeobecnej rovine s rešpektovaním individuálnych osobitostí žiakov pri dosahovaní ich maximálneho osobnostného, sociálneho i kognitívneho rastu, avšak bez uplatnenia princípov inkluzívneho vzdelávania. Takmer polovica škôl (45,5 %) nemala kompletnú dokumentáciu žiakov so ŠVVP. Individuálne vzdelávacie programy (IVP) neboli aktualizované alebo boli neúplné a viaceré zistené nedostatky v ich obsahu mali negatívny dosah na realizáciu vzdelávania žiakov so ŠVVP. Vo väčšine škôl prebiehalo vzdelávanie žiakov so ŠVVP predovšetkým klasickou formou výkladu, učitelia nevytvárali žiacke portfóliá, väčšina z nich neaplikovala aktivizujúce metódy a nepodporovala kooperatívne vzdelávanie, len v tretine škôl boli informácie týmto žiakom sprostredkované aj v digitálnej forme.

V polovici kontrolovaných ZŠ evidovali na vyučovacích hodinách (VH) prítomnosť pedagogických asistentov (PA), avšak v tretine škôl PA nepodporoval samostatnosť žiakov ani nespolupracoval s učiteľom pri vyhodnocovaní výsledkov vzdelávania. V dvoch tretinách škôl (63,6 %) bol zriadený školský podporný tím, ktorý vykonával činnosť podpornej úrovne 1. stupňa, avšak zabezpečenie jeho činností malo značné rezervy. V tretine ZŠ (36,4 %) nebol zabezpečený servis podpornej úrovne 2. stupňa z dôvodu nedostatku odborných zamestnancov. V takmer tretine ZŠ (27,3 %) pôsobil školský špeciálny pedagóg, ktorý poskytoval väčšinu odborných činností v plnom rozsahu, v jeho činnosti sa však objavili viaceré nedostatky súvisiace s administratívnou, intervenčnou činnosťou so žiakmi a metodicko-odbornou činnosťou. Viac ako 70 % hodnotených subjektov nemalo vybudované bezbariérové prostredie v interiéri ani v exteriéri. zriadiť školské podporné tímy s cieľom zabezpečenia komplexnosti poskytovania podporných opatrení (zabezpečiť činnosť podpornej úrovne 1. a 2.

Z analýzy dát taktiež vyplynuli alarmujúce zistenia o vysokom počte vymeškaných VH (6 - 7 týždňov ospravedlnenej absencie), ktorý sa týka predovšetkým najohrozenejších skupín žiakov. Títo žiaci patrili k tým najmenej úspešným vo vzdelávaní, často žijú v nevyhovujúcich podmienkach, kde dochádza k zanedbávaniu výchovy a vzdelávania zo strany zákonných zástupcov. Uvedení žiaci sa z rôznych dôvodov vyhýbajú školskému prostrediu. Dôvodmi môžu byť nedostatočná motivácia a nestimulujúce rodinné prostredie, ale i obava z neúspechu, narušených vzťahov medzi učiteľmi a žiakmi, ako aj zo zlých vzťahov medzi samotnými spolužiakmi. Dlhodobé a neriešené záškoláctvo prináša ďalšie problémy, ktoré znižujú šancu na ich budúce uplatnenie v živote. Preto je dôležitá efektívna, systematická spolupráca školy, školského podporného tímu so zákonnými zástupcami a zriaďovateľom.

Domáce vzdelávanie

Na Slovensku sa viacerí rodičia školopovinných detí a rôzni aktéri vzdelávacej politiky dlhodobo usilovali o zavedenie možnosti vzdelávať deti v tzv. domácom vzdelávaní aj na druhom stupni ZŠ. Preto rozšírenie možností vzdelávať žiakov individuálne aj vo vyšších ročníkoch, ktoré nadobudne účinnosť v septembri 2021, mnohí vítajú. Bolo by však krátkozraké vnímať túto pozitívnu zmenu ako „bodku“ za problémami spojenými s tzv. domácim vzdelávaním. Ak má tzv. domáce vzdelávanie naozaj dobre fungovať k spokojnosti rodičov, vzdelávateľov a najmä v prospech detí, ktoré túto formu vzdelávania absolvujú, je potrebné presadiť do školského zákona zásadnejšie zmeny.

Štát by si tiež mal oveľa poctivejšie klásť otázku „kde sú deti?“ a ako, resp. do akej miery sú napĺňané ich práva, pričom zďaleka nejde iba o právo na vzdelanie. Štát je garantom napĺňania práv dieťaťa bez ohľadu na to, akým spôsobom plní povinné vzdelávanie, či v škole alebo doma. V rámci tzv. domáceho vzdelávania však dodnes nie je optimálne vyriešená ochrana detí pred domácim násilím, zneužívaním a zhubným vplyvom rôznych siekt a nebezpečných spoločenstiev. Na Slovensku neexistuje poriadna evidencia takmer ničoho, potrebné dáta, od ktorých by sa dalo a malo odvíjať uvažovanie o skvalitnení procesov v oblasti vzdelávania, sa nezbierajú alebo dostatočne nevyhodnocujú. Tento deficit platí aj pre oblasť tzv. domáceho vzdelávania.

V skutočnosti sa však v oblasti tzv. domáceho vzdelávania vynára čoraz nástojčivejšie viacero nezrovnalostí, ktoré komplikujú život deťom, ich rodičom, ale aj samotným vzdelávateľom, a ktoré aj po schválení rozšírenia tzv. domáceho vzdelávania na druhý stupeň ZŠ ostali „zametené pod kobercom“. Na Slovensku sa napríklad čoraz častejšie stáva, že deti, ktoré sú formálne v tzv. domácom vzdelávaní, doma vôbec nie sú. Čoraz viac rodičov ich totiž „zapisuje“ do tzv. vzdelávacích skupín, kde sa vzdelávajú spoločne s inými deťmi, obvykle na každodennej báze a veľmi podobným spôsobom ako v riadnej škole. Taktiež je potrebné prehodnotiť využitie normatívnych finančných prostriedkov určených na zabezpečenie povinného vzdelávania.

Rôzne diskurzy vzdelávania

Kniha Ondreja Kaščáka a Branislava Pupalu stručne predstavuje základné teórie, paradigmy či prístupy k vzdelávaniu, ktoré autori rámcujú do šiestich diskurzov. Je určená nielen študentom pedagogiky, ale všetkým, ktorí majú hlbší záujem o filozofické základy pedagogických prístupov.

• Humanistický diskurz: Vychádza z predpokladu, že človek je vo svojej podstate dobrý. Základnými pojmami sú sebapoznanie, sebaakceptácia, sebarealizácia, sebaregulácia či sebavzdelávanie. Učiteľ má rolu sprievodcu, ktorý vytvára prostredie podnecujúce učenie.
• Funkcionalistický diskurz: Kladie dôraz na formovanie človeka prostredím. Výchova predstavuje "vrastanie do spoločnosti", je asimilačným procesom.
• Interakčný diskurz: Zameriava sa na skúmanie procesov vývinu a učenia, na základe ktorých navrhuje konkrétne zlepšenia pre pedagogický proces.
• Rekonštrukcionistický diskurz: Postuluje nevyhnutnosť radikálnej zmeny školy alebo výchovno-vzdelávacieho procesu.
• Konsenzuálny diskurz: Zdôrazňuje dôležitosť vzdelania pre zachovávanie kultúry a spoločenskej súdržnosti.
• Neoliberálny diskurz: Vidí zmysel vzdelávania hlavne v príprave pre praktický život a uplatnenie na trhu práce.

Webináre pre učiteľov

V súčasnosti existuje množstvo webinárov pre učiteľov, ktoré sa zameriavajú na rôzne oblasti, ako napríklad:

• CAN syndróm v školskom prostredí
• Nové kurikulum pre 1. cyklus ZŠ
• Japonské školstvo
• Skupinové vyučovanie
• Komunikácia s rodičmi
• Úzkostné prejavy detí a žiakov
• Osobný plán profesijného rozvoja učiteľa
• Rozvíjanie kritického myslenia
• Tvorba portfólia pedagogického zamestnanca
• Aktívne učenie sa
• Triednické hodiny
• Využívanie Microsoft Rezervačného systému
• Digitálne aplikácie vo výučbe (Wordwall, Canva, PowerPoint)
• Umelá inteligencia vo vyučovaní (ChatGPT)
• Prevencia šikany
• Klíma školy a triedy

tags: #zefektivnit #proces #vzdelávania #diskusia