Zdaňovanie dividend z Kórey a Slovenska v kontexte zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou zdaňovania dividend vyplácaných medzi Kóreou a Slovenskom, pričom zohľadňuje existujúce zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o daňových povinnostiach a postupoch, ktoré sa uplatňujú pri zdaňovaní dividend v týchto prípadoch.

Zdaňovanie dividend zo zahraničia pre rezidentov SR

V prípade, že rezident Slovenskej republiky (SR) prijal v zdaňovacom období dividendy (podiely na zisku) zo zahraničia, pri ich zdaňovaní sa postupuje v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s daným štátom a zákona o dani z príjmov. Je dôležité rozlišovať, či ide o štát, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia alebo nie.

Podiely na zisku vykázané do 31.12.2003

Ak ide o podiely na zisku vykázané za zdaňovacie obdobia do 31.12.2003 a plynú po 1.1.2017 rezidentovi SR (fyzickej osobe) zo zdrojov v zahraničí (bez ohľadu na to, či zo spolupracujúceho štátu, resp. od daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou [s výnimkou daňovníka nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. od daňovníka nespolupracujúceho štátu [§ 2 písm.

Podiely na zisku od právnickej osoby

Ak podiely na zisku podľa § 3 ods. 1 písm. od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom štátu, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom štátu, s ktorým nemá SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, pričom nejde o daňovníka nespolupracujúceho štátu podľa § 2 písm. od daňovníka nespolupracujúceho štátu [§ 2 písm.

Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia

Daňové povinnosti sú stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi, nad ktorými môžu stáť - majú vyššiu právnu silu, prípadne ich modifikujú vnútroštátne daňové zákony, medzinárodné zmluvy. Nadradenosť medzinárodnej zmluvy nad ZDP je ustanovená v § 1 ods. 2 ZDP, podľa ktorého medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (medzinárodná zmluva), má prednosť pred týmto zákonom. Nejde len o zmluvy o ZDZ, ale aj o iné zmluvy spĺňajúce podmienky ustanovené v citovanom ustanovení.

Prečítajte si tiež: Dividendy a dane medzi Kóreou a Slovenskom

Viedenský dohovor o zmluvnom práve

Medzinárodnými zmluvami sú teda zmluvy uzatvorené v intenciách Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, ktoré boli schválené, ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. V súlade s § 6 ods. 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov SR v znení neskorších predpisov medzinárodné zmluvy spadajúce pod článok 7 ods. 4 Ústavy SR (t. j. prezidentské zmluvy), ktoré si vyžadujú pred ratifikáciou súhlas Národnej rady SR v súlade s čl. 86 písm. d) Ústavy SR, musia byť vyhlásené v Zbierke zákonov SR uverejnením ich plného znenia.

Nadradenosť medzinárodných zmlúv

V daňovom zákone je nadradenosť medzinárodných zmlúv uvedená priamo v úvodnom ustanovení, a to nielen z dôvodu množstva zmlúv o ZDZ (v súčasnosti je to 57 uzavretých zmlúv o ZDZ), ale aj z princípu, podľa ktorého v SR sú podmienky medzinárodných zmlúv vrátane sadzieb z nich vyplývajúcich uplatňované priamo - nie refundačným systémom, kedy je najskôr uplatnený vnútroštátny predpis a následne zmluva. Modelová zmluva v úvodnej časti určuje rozsah svojej pôsobnosti a definuje niektoré výrazy. Hlavná časť upravuje, do akej miery môže každý z dvoch zmluvných štátov zdaňovať príjmy a majetok a akým spôsobom sa vylúči medzinárodné dvojité zdanenie príjmov. Najobsiahlejšou a najpodstatnejšou časťou modelovej zmluvy sú články 6 až 21, ktoré sa zaoberajú zdanením príjmov.

Rezidencia daňovníka

V daňovom práve prevažnej väčšiny štátov je pri daniach z príjmov vznik daňového vzťahu subjektu k štátu (daňovo-právny vzťah) založený na jednej z dvoch skutočností:

• zdržiavanie sa subjektu na území nejakého štátu určitú zákonom stanovenú dobu, čo je najčastejšie pobyt trvajúci na území tohto štátu po dobu dlhšiu ako 183 dní alebo existencia sídla alebo miesta svojho vedenia na území tohto štátu, pokiaľ ide o právnickú osobu alebo existencia bydliska alebo trvalého pobytu, resp. obvyklého zdržiavania sa na území tohto štátu v prípade fyzickej osoby.
• Pokiaľ je splnené aspoň jedno z týchto kritérií, stáva sa takýto subjekt daňovníkom príslušného štátu a má v tomto štáte neobmedzenú daňovú povinnosť. To znamená, že na území tohto štátu podlieha zdaneniu z celosvetových príjmov, a to tak z príjmov zo zdrojov získaných na území tohto štátu, ako aj v zahraničí. Hovoríme tiež o daňovom rezidentovi.

Subjekt sa nezdržuje na území príslušného štátu ani tu nemá svoje sídlo alebo bydlisko, ale dosahuje príjmy na území tohto štátu. Ide o tzv. príjmy zo zdrojov na území príslušného štátu. Za príjmy zo zdrojov na území štátu sú považované príjmy obvykle daňovými zákonmi presne vymedzené (napr. úroky z pôžičiek alebo licenčné poplatky). Stanovenie daňovej rezidencie - osobnej príslušnosti k danému územiu, je prvým a rozhodujúcim kritériom pre určenie daňových povinností daňovníkov.

Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou (NDP)

ZDP definuje daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňovník s NDP) v § 2 písm. *) S účinnosťou od 15. 12. 2005 sa zákonom č. 534/2005 Z. z. doplnil nový odkaz za trvalý pobyt, a to odkaz na zákon č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý určuje celosvetový rozsah daňovej povinnosti aj pre cudzincov, ktorí majú podľa citovaného zákona povolenie na trvalý pobyt na území SR.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad prevodu dividend

Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou (ODP)

Daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou (daňovník s ODP) je podľa § 2 písm. Ak je osoba podľa vnútroštátnych daňových predpisov považovaná za rezidenta v dvoch alebo viacerých štátoch, dochádza k tzv. „konfliktu dvojitej rezidencie“. V tomto okamihu vstupujú do riešenia otázky daňovej rezidencie, resp. nerezidencie zmluvy o ZDZ, ktoré obsahujú článok, vo väčšine prípadov článok 4, zaoberajúci sa podmienkami stanovenia rezidencie. Tento článok definuje výraz „rezident zmluvného štátu“ na účely týchto zmlúv s odvolaním sa na vymedzenie podľa vnútroštátnych daňových predpisov zmluvných štátov a obsahuje kritériá pre rozhraničenie dvojitej rezidencie tak pre fyzické, ako aj pre právnické osoby.

Rozhraničovanie rezidencie

V prípade, ak žiadny konflikt pri riešení rezidencie daňovníka podľa vnútroštátnych predpisov nevzniká, nie je potrebné na určenie, resp. Odsek 1 vymedzuje definíciu výrazu „rezident zmluvného štátu“. Na účely príslušnej zmluvy o ZDZ „rezident zmluvného štátu“ označuje každú osobu, ktorá podľa vnútroštátnych právnych predpisov príslušného štátu podlieha zdaneniu v tomto štáte z dôvodu bydliska (domicilu), trvalého pobytu (rezidencie), miesta vedenia alebo akéhokoľvek iného kritéria podobného charakteru. Pri rozhraničovaní rezidencie fyzickej osoby nie je nevyhnutné vyčerpať všetky kritériá uvedené v príslušnej zmluve o ZDZ. V prevažnej väčšine prípadov je uvedené kritérium postačujúce na vyriešenie konfliktu dvojitej rezidencie (napr. Kritérium stáleho bytu (stáleho domova) znamená, že fyzická osoba vlastní alebo má v držbe byt, ktorý má stály charakter, je zariadený a udržiavaný pre stále použitie. Opakom stáleho bytu je pobyt na určitom mieste, ktorý má krátkodobý alebo má časovo obmedzený charakter.

Stály byt

Pri posudzovaní splnenia kritéria stáleho bytu nie je dôležitá jeho forma, t. j. či ide o rodinný dom, bytový, resp. Rozhodujúcou podmienkou pre posúdenie, či byt (domov) spĺňa kritériá stáleho bytu, je určenie jeho stálosti. Stály byt fyzickej osoby je zariadený tak, aby bol tejto osobe prístupný nepretržite v každom čase, nie príležitostne pre účely krátkodobého pobytu, napr. Ak nie je možné rezidenciu osoby rozhraničiť na základe kritéria stáleho bytu (napr. ak má fyzická osoba stály byt v obidvoch zmluvných štátoch), bude považovaná za rezidenta toho zmluvného štátu, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy, t. j. v ktorom štáte má stredisko životných záujmov.

Stredisko životných záujmov

Stredisko životných záujmov vyjadruje užšie osobné a hospodárske vzťahy osoby k určitému štátu (napr. rodinné, sociálne a ekonomické vzťahy daňovníka, zamestnanie, politické, kultúrne a iné aktivity, miesto podnikania, miesto, z ktorého daňovník spravuje svoj majetok). Keďže žiadny daňový predpis explicitne nevymedzuje formu, akou môže osoba preukázať, že má stredisko životných záujmov v určitom štáte, ako dôkazné prostriedky môžu byť použité napr. ohlásenie skončenia trvalého pobytu, resp. získanie povolenia na stanovený druh pobytu v určitom štáte, udelenie povolenia na pobyt pre rodinných príslušníkov v inom štáte, zmluvy o uzatvorení životných, sociálnych a zdravotných poistení, vyvíjanie rôznych ekonomických aktivít, nadobudnutie nehnuteľností v zahraničí a preukázanie vlastníctva výpisom z katastra nehnuteľností, pracovnoprávny vzťah uzatvorený na dobu neurčitú, resp. iné doklady preukazujúce užšie rodinné a sociálne vzťahy v zmluvnom štáte, majetkové pomery, politické, obchodné a kultúrne aktivity.

Obvyklé zdržiavanie sa

Štát, v ktorom sa fyzická osoba obvykle zdržiava, je potrebné posudzovať nielen v spojení so stálym bytom, ktorý má táto osoba umiestnený v určitom zmluvnom štáte, ale s akýmkoľvek iným miestom v tomto štáte, kde sa táto osoba zdržiava. Ak osoba nemá stály byt ani v jednom zo zmluvných štátov (napr. Ak sa osoba obvykle zdržiava v obidvoch zmluvných štátoch alebo v žiadnom z nich, bude považovaná za rezidenta toho zmluvného štátu, ktorého je štátnym príslušníkom. Miestom skutočného vedenia sa zvyčajne rozumie miesto, kde sú prijímané rozhodujúce kľúčové riadiace a obchodné rozhodnutia nevyhnutné pre vedenie podnikania osoby. Miestom skutočného vedenia je obvykle miesto, kde prijíma rozhodnutia väčšina nadriadených osôb alebo skupina osôb (napr. predstavenstvo), t. j. miesto, kde sa rozhoduje o aktivitách, ktoré má vykonať spoločnosť ako celok. V praxi môže nastať situácia, že daňovník má viacero miest vedenia. Pri rozhraničovaní rezidencie osôb iných ako fyzických osôb by nemala byť prikladaná dôležitosť výhradne formálnym kritériám, ako je napríklad registrácia spoločnosti v určitom zmluvnom štáte. Po rozhraničení dvojitej rezidencie osoby (či už fyzickej osoby alebo právnickej osoby, resp.

Prečítajte si tiež: Tradícia a modernita v Južnej Kórei

Zdaňovacie obdobie

Rezidencia osoby sa zvyčajne posudzuje za zdaňovacie obdobie (kalendárny rok), pričom k jej zmene môže dôjsť aj v priebehu zdaňovacieho obdobia. K zmene rezidencie osoby zvyčajne nedochádza, ak táto odchádza do druhého štátu len na určité vymedzené obdobie (napr. na výkon profesionálnej športovej činnosti) s úmyslom vrátiť sa na územie prvého štátu. Vo všeobecnosti spôsob a forma preukazovania rezidencie osoby na daňové účely nie je taxatívne vymedzená v žiadnom vnútroštátnom daňovom predpise SR, preto je možné použiť akúkoľvek formu a spôsob preukázania. V prípade pochybností je však za najpreukaznejší doklad považované potvrdenie o rezidencii tejto osoby vydané správcom dane (resp.

Postup pri zdaňovaní dividend

Ak daňový rezident Slovenska obdrží dividendu od zahraničnej akciovej spoločnosti, obvykle býva táto dividenda zdanená už pri výplate formou zrážkovej dane v štáte, z ktorého príjem pochádza. Tým ale daňová povinnosť nekončí. Aby štáty ochránili svojich daňovníkov, uzatvárajú medzi sebou zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Na základe nich sa pri dividendách zo zahraničiach uplatňuje metóda zápočtu. Daň zaplatená v zahraničí sa „započíta” a ak vznikne rozdiel, doplatí sa. Keďže je však v okolitých krajinách daň zvyčajne vyššia ako u nás, v praxi sa na Slovensku nedopláca. Ak boli príjmy zdanené zrážkovou daňou na Slovensku, do daňového priznania sa už neuvádzajú. Patria sem napríklad podielové fondy v slovenských bankách.

Zdaňovanie dividend zo Švajčiarska

Zmluva medzi Slovenskou republikou a Švajčiarskou konfederáciou o zamedzení dvojitého zdanenia v odbore daní z príjmov a ziskov z majetku č. 127/1998 Zb. (ďalej len „zmluva“) v súlade s článkom 10 ods. 2 udeľuje právo zdaňovať dividendy (podiely na zisku) vyplácané spoločnosťou, ktorá je rezidentom Švajčiarska, rezidentovi Slovenskej republiky v štáte zdroja, to je vo Švajčiarsku, a to podľa švajčiarskych právnych predpisov. Správca dane vydáva potvrdenie o osobnej daňovej príslušnosti (rezidencii) daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou uvedeného v § 2 písm.

Príklady z praxe

• Príklad 1: Rezidentovi SR (fyzickej osobe) v roku 2025 rakúska spoločnosť vyplatila podiely na zisku, ktoré boli vykázané za rok 2015. Právo na zdanenie tohto príjmu (dividend) má v zmysle zmluvy Rakúska republika, daň však nesmie presiahnuť 10% hrubej sumy dividend. To, či Rakúska republika právo na zdanenie dividend využije a akým spôsobom, upravuje jej lokálna daňová legislatíva.
• Príklad 2: Daňový rezident SR mal v septembri 2025 vyplatené dividendy v ČR zo zisku českej spoločnosti za rok 2016. Dividendy za uvedené zdaňovacie obdobie nie sú v SR predmetom dane. Podľa § 3 ods. 2 písm. V súlade s článkom 10 ods. 2 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a ČR (238/2003 Z. Nakoľko ČR má podľa vyššie uvedeného ustanovenia zmluvy právo zdaniť predmetný príjem sadzbou dane 15 %, daňový rezident SR (FO), ktorý poberá podiely na zisku zo zdrojov z ČR, nemá právny nárok na vrátenie daní v SR. Keďže uvedené podiely na zisku nie sú predmetom dane na území SR, daňový rezident SR ich nebude uvádzať pri vysporiadaní svojej celosvetovej daňovej povinnosti v daňovom priznaní podanom na území SR.
• Príklad 3: Fyzickej osobe (rezidentovi SR) v roku 2025 holandská spoločnosť vyplatila podiely na zisku, ktoré boli vykázané za rok 2017. V súlade s článkom 10 ods. 2 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Holandským kráľovstvom o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore dani z príjmu a z majetku (uverejnená pod č. 138/1974 Zb., ďalej len zmluva) dividendy sa môžu zdaniť v štáte, v ktorom má sídlo spoločnosť, ktorá ich vypláca (v Holandsku), a to podľa zákonov Holandska. Takto určená daň však nemôže presiahnuť 10 % hrubej sumy dividend. Predmetný príjem rezident SR uvedie v „Daňovom priznaní k dani z príjmov FO typu B“ v Prílohe č. 2, zdrojovosť príjmu uvedie v XIII.

Inštitút zvereneckého fondu

Otázku medzigeneračnej výmeny v rodinnej firme už nie jedna slovenská rodina vyriešila prostredníctvom vyčlenenia majetku do českého zvereneckého fondu (ďalej len „ZF“). Týmto vyčleneným majetkom často bývajú práve obchodné podiely resp. akcie na rodinných spoločnostiach. Treba upozorniť, že slovenská právna úprava nepozná inštitút zvereneckého fondu ako ho poznáme z ČR. Preto aj v praxi vzniká množstvo otázok ako daňovo posúdiť okrem iného výplatu dividend od slovenských spoločností v prospech zvereneckého fondu, resp. následnú výplatu „podielov na zisku“ (pozn. nejedná sa o dividendy v pravom zmysle slova) zo zvereneckého fondu v prospech jeho beneficientov.

Zverenecký fond a zdanenie dividend

Zverenecký fond nemá právnu subjektivitu, nie je daňovo transparentný a na účely Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s ČR (ďalej len „ZZDZ“) sa považuje za daňového rezidenta ČR. Dividendy vyplácané správcovi českého zvereneckého fondu, ktorých konečným príjemcom je zverenecký fond bez právnej subjektivity sú zdaňované prostredníctvom svojho správcu, ktorý je daňovníkom dane z týchto dividend. Keďže správca zvereneckého fondu je osobou, ktorá nie je konečným príjemcom vyplácaných dividend, a zverenecký fond je konečným príjemcom vyplácaných dividend, ktorý však nie je osobou, ktorá má právnu subjektivitu, malo by dôjsť k uplatneniu ustanovenia § 43 ods. 25 Zákona o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“), v rámci ktorého platiteľ dane (napr. vyplácajúca slovenská s. r. o. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 ZDP však platí, že uvedené ustanovenia ZDP sa nepoužijú v rozsahu, v akom by ich uplatnením došlo k zdaneniu, ktoré nie je v súlade so ZZDZ. Práve v Čl. 10 ods. 1 a 2 ZZDZ existuje úprava, podľa ktorej dividendy vyplácané spoločnosťou, ktorá je slovenským daňovým rezidentom, rezidentovi ČR, sa môžu zdaniť na území SR, a to podľa právnych predpisov SR, ak je však skutočný vlastník dividend rezidentom ČR, daň takto uložená nesmie presiahnuť v prípadoch ustanovených týmto článkom 5 %, resp. 15 % hrubej sumy dividend.

Český zverenecký fond

Český zverenecký fond sa na účely zdanenia podľa českých daňových predpisov považuje za právnickú osobu, ktorá na území ČR podlieha neobmedzenému zdaneniu a na účely ZZDZ je považovaný za osobu, ktorá je rezidentom ČR, a tak sa na neho vzťahujú výhody ZZDZ. Práve z vyššie uvedených dôvodov následne platí, že ak skutočným vlastníkom dividend, vyplácaných a zdaňovaných prostredníctvom správcu zvereneckého fondu, je preukázateľne zverenecký fond, ktorý je daňovým rezidentom ČR, daň zrazená slovenskou spoločnosťou by nemala presiahnuť výšku „maximálnej dane“ 5% resp.

Zdaňovanie príjmov beneficientov zvereneckého fondu

Druhou častou témou je ako daňovo naložiť s príjmami, ktoré získavajú slovenskí beneficienti zo zvereneckého fondu, ktorý ich získal napr. od slovenských spoločností v podobe dividend a ktoré následne „prerozdeľujú“ medzi beneficientov. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP sa dividendou rozumie podiel na zisku vyplácaný obchodnou spoločnosťou alebo družstvom, pričom sa jedná o zisk určený na rozdelenie osobám, ktoré sa podieľajú na ich základnom imaní, alebo členom štatutárneho orgánu, alebo členom dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva. Keďže zverenecký fond vyplácajúci predmetné plnenie nemá právnu subjektivitu a nie je osobou na účely ZDP, majetok vo fonde je anonymný, beneficient fondu nevlastní majetok generujúci zisk fondu a žiadnym spôsobom sa nepodieľa na základnom imaní tohto fondu (fond imanie nevytvára) a plnenie zo zisku fondu nepredstavuje príjem beneficienta z držby majetku vo fonde, plnenie zo zisku fondu vyplácané beneficientovi tohto fondu nepredstavuje príjem obdobný príjmu uvedenému v § 3 ods. 1 písm. e) ZDP.

Ostatné príjmy

Keďže plnenie zo zisku fondu nespadá do rámca príjmov uvedených v § 5 až 7 ZDP, predmetný príjem beneficienta fondu (slovenského daňového rezidenta) je príjmom podľa § 8 ZDP (ostatné príjmy), a je zdaňovaný priamo osobou daňovníka prostredníctvom daňového priznania podaného týmto daňovníkom. Upozorňujeme, že ostatné príjmy podliehajú sadzbe dani 19% resp. 25%.

Zdaňovanie investícií na Slovensku

Predmetom zdanenia bývajú spravidla všetky príjmy fyzickej osoby a výnimkou nie sú ani výnosy z investícií. Existujú však výnimky. Slovenská legislatíva napríklad pozná časový test, ktorá po 1 roku oslobodzuje výnosy z niektorých foriem investovania, jedná sa napríklad o ETF fondy a akcie. Špecifické pravidlá platia ale aj pre iné investície.

Podielové fondy

Dôležité je, či ide o slovenský alebo zahraničný podielový fond. Ak ide o prvú možnosť, výnosy sa zdaňujú sadzbou 19 % vo forme zrážky. Keď investor odpredá svoje podielové listy správcovskej spoločnosti, tá vypočíta výnos a z neho potrebnú sumu automaticky stiahne. Týmto krokom môže považovať investor daň za vyrovnanú a daňové priznanie ani nemusí podávať. No môže sa preň rozhodnúť. Vtedy si príjmy zahrnie do osobitného základu dane z kapitálového majetku, pričom zrazená daň sa bude považovať za zaplatený preddavok. Ten si následne možno odpočítať od dane vypočítanej v daňovom priznaní. Výhodné je to vtedy, ak investor na predaji podielových listov jedného fondu zarobil, no na predaji iných prerobil. Daňovému priznaniu sa pri klasických podielových fondoch nedá vyhnúť, ak ide o podielové listy zahraničnej spoločnosti.

ETF fondy a časový test

Od daní sú oslobodené výnosy z cenných papierov, ktoré sú obchodované na burze a investor ich drží minimálne jeden rok. Tento takzvaný „časový test“ sa týka aj ETF fondov (Exchange Traded Fund). Ako napovedá už ich názov, tieto fondy sa obchodujú na burze, preto je na Slovensku možné v ich prípade naplno využiť spomínaný daňový benefit. Kto cenné papiere predá pred ročným termínom, musí počítať s podaním daňového priznania, zaplatením nielen 19 % dane z výnosu, ale aj 15 % zdravotných odvodov. Odvody mu následne vypočíta zdravotná poisťovňa. Sadzba dane je vyššia z výnosov nad úroveň 176,8-násobku platného životného minima (pre aktuálne priznanie je to 50 234,18 eura).

Investičná rezerva

Investorom, ktorí využívajú online investičné platformy pribudla v ostatnom čase nová populárna možnosť na zhodnocovanie peňazí. Ide o produkty postavené na báze úročenej hotovosti - v prípade Portu je to tzv. Investičná rezerva. Investičná rezerva od Portu môže obsahovať rôzne investičné nástroje, no aktuálne využíva úročenie hotovosti, ktorá je uložená vo vybraných bankách. Na rozdiel od úrokov na klasickom bankovom účte, v prípade Investičnej rezervy sú úroky pripisované v hrubej výške. Podľa zákona sa dania štandardne sadzbou 19 %.

Dividendy a úroky zo zahraničia

Okrem príjmov z predaja cenných papierov (bez ohľadu na to, či ide o tradičné, alebo ETF fondy) môže portfólio investora generovať príjmy aj v podobe dividend alebo úrokov plynúcich z držania cenných papierov - často zahraničných. Tieto príjmy sa najprv dania sadzbou určenou zmluvným vzťahom Slovenskej republiky s krajinou, z ktorej príjmy plynú - tzv. Zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia. Spravidla sú tieto dane zaplatené formou zrážkovej dane v štáte zdroja príjmu. Napríklad, pre príjmy z cenných papierov z USA (dividendy) sa jedná o daňovú sadzbu vo výške 15 %. Ak teda získate prostredníctvom držania akcií nejaké dividendy, tie už spravidlá bývajú znížené zrážkovou daňou v USA. Keďže táto sadzba v USA (15 %) je vyššia ako na Slovensku (7 %), dividendu už na Slovensku nezdaníte, aby nedošlo k dvojitému zdaneniu. Ak bola dividenda zo zahraničia zdanená nižšou sadzbou ako je na Slovensku (pod 7 %), je potrebné použiť zápočet a na Slovensku dodaniť rozdiel. Príkladom je Veľká Británia, ktorá nezdaňuje dividendy pre nerezidentov a tak dividendy z britských akcií je potrebné dodaniť v celej výške (7 %). Jednou z možností, ako sa pri investovaní vyhnúť daniam z dividend, je investovanie do reinvestičných ETF. Tie všetky dividendy reinvestujú v rámci samotného inštrumentu a investorom tak nevzniká daňová povinnosť.

Kryptomeny a ETP

Výnos z predaja virtuálnych mien je tiež zaťažený daňou vo výške 19 % (25 % pri prekročení vyššie spomínanej hranice) a zdravotnými odvodmi na úrovni 14 %. V Portu však umožňujeme investovať do kryptomien cez ETP, na ktoré možno uplatniť časový test, a teda po roku sa vyhnúť zdaneniu výnosu. ETP predstave burzovo obchodovateľný produkt a platia preň rovnaké podmienky ako pre ETF. V prípade Portu Crypto ide práve o ETP produkt. Aj preto nie je vhodné pre tých, ktorí chcú na vývoj kryptomien špekulovať na krátkodobej báze. Plateniu daní a odvodov z výnosu by sa nevyhli.

Časté chyby pri zdaňovaní investícií

• Neuvedenie dividend, ktoré boli zdanené v zahraničí. Mnoho ľudí si myslí, že daň z investícií sa platí až vtedy, keď si zisk „vyberú”. Nie je to tak.
• Nesprávne určenie kurzu pri prepočte cudzej meny.
• Daňovníci môžu mať problém s rozlišovaním druhu investícií, pretože výpisy z brokerských spoločností sú zvyčajne v anglickom jazyku.

tags: #dividendy #Kórea #Slovensko #zdanenie #zmluva #o