Zdaňovanie dividend medzi Kóreou a Slovenskom: Ako funguje zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia

V dnešnom globalizovanom svete je bežné, že slovenskí rezidenti prijímajú dividendy zo zahraničia, vrátane Kórey. Zdaňovanie týchto príjmov sa riadi zákonom o dani z príjmov a príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia (ZZDZ). Tento článok sa zameriava na to, ako táto zmluva ovplyvňuje zdaňovanie dividend vyplácaných medzi Slovenskom a Kóreou.

Princípy zdaňovania dividend zo zahraničia

Všeobecne platí, že ak rezident Slovenskej republiky (SR) prijme dividendy zo zahraničia, zdaňovanie sa riadi zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia s daným štátom a zákonom o dani z príjmov.

Špecifiká zdaňovania dividend

Dividendy vyplatené do 31.12.2003 a vyplatené po 1.1.2017

Ak ide o podiely na zisku vykázané za zdaňovacie obdobia do 31. decembra 2003 a plynú po 1. januári 2017 rezidentovi SR (fyzickej osobe) zo zdrojov v zahraničí (bez ohľadu na to, či zo spolupracujúceho štátu alebo od daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, s výnimkou daňovníka nespolupracujúceho štátu podľa § 2), postupuje sa podľa platných predpisov.

Podiely na zisku od právnických osôb

Ak podiely na zisku podľa § 3 ods. 1 písm. e) ZDP plynú od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom štátu, s ktorým má SR uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, a od právnickej osoby, ktorá je daňovníkom štátu, s ktorým SR nemá uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, pričom nejde o daňovníka nespolupracujúceho štátu podľa § 2, postupuje sa podľa platných predpisov.

Zmluva medzi Slovenskom a Kóreou o zamedzení dvojitého zdanenia

Slovenská republika má s Kóreou podpísanú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore daní z príjmov. Táto zmluva bola podpísaná 27. novembra 2002 v Soule. Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas so zmluvou uznesením č. 756 z 12. decembra 2002 a súčasne rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prezident Slovenskej republiky zmluvu ratifikoval 23. januára 2003. Zmluva nadobudla platnosť 8. júla 2003 na základe článku 28 ods. 1.

Prečítajte si tiež: Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia a dividendy

Kľúčové ustanovenia zmluvy

Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskom a Kóreou upravuje rôzne aspekty zdaňovania príjmov, vrátane dividend. Niektoré z kľúčových ustanovení zahŕňajú:

• Daňový domicil: Zmluva definuje pravidlá na určenie daňového domicilu v prípade, že daňovník je rezidentom oboch zmluvných štátov. Prioritné kritériá zahŕňajú stály byt, stredisko životných záujmov, miesto obvyklého zdržiavania sa a štátnu príslušnosť. Ak nemožno určiť domicil podľa týchto kritérií, príslušné úrady zmluvných štátov sa v prípade potreby spolu poradia.
• Stála prevádzkareň: Zmluva definuje pojem stálej prevádzkarne, ktorá je dôležitá pre určenie, ktorý štát má právo zdaniť zisky podniku. Stála prevádzkareň zahŕňa miesto vedenia, závod, kanceláriu, továreň, dielňu, baňu, nálezisko ropy alebo plynu, lom alebo akékoľvek iné miesto ťažby prírodných zdrojov.
• Zdaňovanie príjmov z nehnuteľného majetku: Príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z nehnuteľného majetku umiestneného v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
• Zdaňovanie ziskov podnikov: Zisky podniku jedného zmluvného štátu sa zdaňujú len v tomto štáte, ak podnik nevykonáva svoju činnosť v druhom zmluvnom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza. Ak podnik vykonáva svoju činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, zisky podniku sa môžu zdaniť v druhom štáte, ale iba v rozsahu, v akom ich možno pripísať tejto stálej prevádzkarni.
• Zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti: Platy, mzdy a iné podobné odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá zo závislej činnosti, sa zdaňujú len v tomto štáte, ak sa závislá činnosť nevykonáva v druhom zmluvnom štáte. Ak sa závislá činnosť vykonáva v druhom štáte, odmeny sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
• Zdaňovanie príjmov riadiacich pracovníkov: Tantiémy a iné podobné platby, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá ako člen správnej rady alebo iného podobného orgánu spoločnosti, ktorá je rezidentom druhého zmluvného štátu, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
• Zdaňovanie príjmov umelcov a športovcov: Príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá ako umelec alebo športovec zo svojej osobnej činnosti vykonávanej v druhom zmluvnom štáte, sa môžu zdaniť v tomto druhom štáte.
• Zdaňovanie dôchodkov: Dôchodky a podobné odmeny vyplácané rezidentovi jedného zmluvného štátu za predchádzajúcu závislú činnosť sa zdaňujú len v tomto štáte.
• Zdaňovanie štátnych služieb: Odmeny vyplácané zmluvným štátom alebo jeho nižším správnym útvarom alebo miestnym orgánom fyzickej osobe za služby preukazované tomuto štátu alebo útvaru alebo orgánu sa zdaňujú len v tomto štáte.
• Zamedzenie dvojitého zdanenia: Zmluva stanovuje metódy na zamedzenie dvojitého zdanenia, aby sa zabránilo tomu, že príjem bude zdanený dvakrát - v štáte zdroja a v štáte rezidencie daňovníka.

Metódy zamedzenia dvojitého zdanenia

Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Slovenskom a Kóreou zvyčajne upravuje metódy zápočtu dane zaplatenej v jednom štáte voči dani vypočítanej v druhom štáte, aby sa zabránilo dvojitému zdaneniu.

Príklady zdaňovania dividend

Príklad 1: Rakúska spoločnosť vypláca dividendy slovenskému rezidentovi

Rezidentovi SR (fyzickej osobe) v roku 2025 rakúska spoločnosť vyplatila podiely na zisku, ktoré boli vykázané za rok 2015. Právo na zdanenie tohto príjmu (dividend) má v zmysle zmluvy Rakúska republika, daň však nesmie presiahnuť 10 % hrubej sumy dividend. To, či Rakúska republika právo na zdanenie dividend využije a akým spôsobom, upravuje jej lokálna daňová legislatíva.

Príklad 2: České dividendy vyplatené slovenskému rezidentovi

Daňový rezident SR mal v septembri 2025 vyplatené dividendy v ČR zo zisku českej spoločnosti za rok 2016. Dividendy za uvedené zdaňovacie obdobie nie sú v SR predmetom dane. Podľa § 3 ods. 2 písm. c) ZDP nie sú predmetom dane podiely na zisku (dividendy) vyplatené zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva vykázaného za zdaňovacie obdobia, ktoré začínajú najskôr 1. januára 2017. V súlade s článkom 10 ods. 2 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a ČR (238/2003 Z. z.) dividendy sa môžu zdaniť aj v ČR, a to podľa právnych predpisov ČR, ak je však skutočný vlastník dividend rezidentom SR, daň takto uložená nesmie presiahnuť 15 % hrubej sumy dividend. Nakoľko ČR má podľa vyššie uvedeného ustanovenia zmluvy právo zdaniť predmetný príjem sadzbou dane 15 %, daňový rezident SR (FO), ktorý poberá podiely na zisku zo zdrojov z ČR, nemá právny nárok na vrátenie daní v SR. Keďže uvedené podiely na zisku nie sú predmetom dane na území SR, daňový rezident SR ich nebude uvádzať pri vysporiadaní svojej celosvetovej daňovej povinnosti v daňovom priznaní podanom na území SR.

Príklad 3: Holandské dividendy vyplatené slovenskému rezidentovi

Fyzickej osobe (rezidentovi SR) v roku 2025 holandská spoločnosť vyplatila podiely na zisku, ktoré boli vykázané za rok 2017. V súlade s článkom 10 ods. 2 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Holandským kráľovstvom o zamedzení dvojakého zdanenia a zabránení daňovému úniku v odbore dani z príjmu a z majetku (uverejnená pod č. 138/1974 Zb., ďalej len zmluva) dividendy sa môžu zdaniť v štáte, v ktorom má sídlo spoločnosť, ktorá ich vypláca (v Holandsku), a to podľa zákonov Holandska. Takto určená daň však nemôže presiahnuť 10 % hrubej sumy dividend. Predmetný príjem rezident SR uvedie v „Daňovom priznaní k dani z príjmov FO typu B“ v Prílohe č. 2, zdrojovosť príjmu uvedie v XIII.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad prevodu dividend

Zdaňovanie dividend a zverenecké fondy

Špecifickou situáciou je zdaňovanie dividend vyplácaných správcovi českého zvereneckého fondu, ktorého konečným príjemcom je zverenecký fond bez právnej subjektivity. V tomto prípade sa uplatňuje ustanovenie § 43 ods. 25 Zákona o dani z príjmov (ZDP), pričom platiteľ dane (napr. vyplácajúca slovenská s. r. o.) zrazí daň z dividend. Ak je však skutočným vlastníkom dividend preukázateľne zverenecký fond, ktorý je daňovým rezidentom ČR, daň zrazená slovenskou spoločnosťou by nemala presiahnuť výšku „maximálnej dane“ 5 % resp. 15 %, v súlade s článkom 10 ods. 1 a 2 ZZDZ.

Zdaňovanie príjmov beneficientov zvereneckého fondu

Plnenie zo zisku fondu vyplácané beneficientovi tohto fondu nepredstavuje príjem obdobný príjmu uvedenému v § 3 ods. 1 písm. e) ZDP. Keďže plnenie zo zisku fondu nespadá do rámca príjmov uvedených v § 5 až 7 ZDP, predmetný príjem beneficienta fondu (slovenského daňového rezidenta) je príjmom podľa § 8 ZDP (ostatné príjmy) a je zdaňovaný priamo osobou daňovníka prostredníctvom daňového priznania podaného týmto daňovníkom. Ostatné príjmy podliehajú sadzbe dani 19 % resp. 25 %.

Investovanie a dane na Slovensku

Na Slovensku sa zdaňujú spravidla všetky príjmy fyzickej osoby, vrátane výnosov z investícií. Existujú však výnimky, ako napríklad časový test, ktorý po 1 roku oslobodzuje výnosy z niektorých foriem investovania, ako sú ETF fondy a akcie.

Ako zdaniť rôzne typy investícií

• Slovenské podielové fondy: Výnosy sa zdaňujú sadzbou 19 % vo forme zrážky. Investor nemusí podávať daňové priznanie, ale môže sa preň rozhodnúť.
• Zahraničné podielové fondy: Daňovému priznaniu sa nedá vyhnúť.
• ETF fondy a akcie obchodované na burze: Výnosy sú oslobodené od dane, ak ich investor drží minimálne jeden rok (časový test).
• Investičná rezerva: Úroky sú pripisované v hrubej výške a dania sa sadzbou 19 %.
• Dividendy a úroky zo zahraničia: Tieto príjmy sa najprv dania sadzbou určenou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia s krajinou, z ktorej príjmy plynú.
• Kryptomeny: Výnos z predaja virtuálnych mien je zaťažený daňou vo výške 19 % (25 % pri prekročení určitej hranice) a zdravotnými odvodmi.

Prečítajte si tiež: Tradícia a modernita v Južnej Kórei

tags: #dividenda #Kórea #Slovensko #zmluva #o #zamedzení