Dĺžka života zvierat: Tabuľka pre deti a zaujímavosti zo sveta zvierat

Svet zvierat je plný fascinujúcich stvorení, ktoré sa líšia veľkosťou, vzhľadom a samozrejme aj dĺžkou života. Poďme sa spoločne pozrieť na niektoré z nich a objavme zaujímavosti z ich života.

Úvod do sveta zvierat a ich životných cyklov

Životný cyklus zvieraťa je fascinujúci proces, ktorý zahŕňa narodenie, rast, rozmnožovanie a nakoniec smrť. Každé zviera má svoj vlastný jedinečný životný cyklus, ktorý je prispôsobený jeho prostrediu a spôsobu života. Deti sa môžu učiť o životných cykloch zvierat prostredníctvom rôznych aktivít, ako sú napríklad pečiatky s motívom "Životný cyklus včely", ktoré zobrazujú vývoj včely na 4 pečiatkach. Tieto pečiatky si deti môžu vyfarbovať, vytvárať si náučné knižočky a zároveň si trénujú koncentráciu, rozširujú všeobecné vedomosti a slovnú zásobu.

Zvieratá, ktoré by sme mali vidieť aspoň raz za život

Existuje mnoho vzácnych zvierat, ktoré žijú v odľahlých oblastiach a stoja za to, aby sme ich spoznali. Jedným z nich je napríklad gorila horská.

Gorila horská: Jemný obor z afrických hôr

Gorila horská je najväčší žijúci primát, ktorý dlhé roky unikal pozornosti Európanov. Až v roku 1903 sa Paulovi Matschiemu podarilo tohto tvora pozorovať a popísať. V roku 1967 sa biologička Dian Fossey vybrala do Rwandy, aby gorily študovala. Zblížila sa s rodinou Susa, ktorá jej dovolila zúčastňovať sa na ich každodennom živote a dotýkať sa ich. Vďaka jej práci sa populácia goríl horských zvýšila a momentálne sa hovorí o viac ako tisíc jedincoch.

Dospelý samec váži v priemere 195 kg a vzpriamený meria 168 cm. Samice vážia približne o polovicu menej a merajú 140 cm. Žijú v rodinných skupinách, kde je väčšinou dominantný samec s háremom asi desiatich samíc. Veľké skupiny majú až štyridsať členov, v takejto rodine je viac striebrochrbtých samcov - dospelých jedincov. Mladé samce okolo jedenásteho roku života sa oddeľujú od skupiny a zakladajú si vlastnú. Samice opúšťajú svoju rodinu okolo ôsmeho roku života. Vtedy sa pridávajú k inej rodine alebo potulujúcemu sa mladíkovi a zakladajú novú rodinu. Samice sú gravidné osem a pol mesiaca a spravidla rodia jedno mláďa. Vo svojom teritóriu sa pohybujú po zemi a na noc si stavajú hniezda na zemi alebo na stromoch.

Prečítajte si tiež: Problémy s kompenzáciami pre ZŤP

Pes hyenovitý: Majster vytrvalosti a spolupráce

Pes hyenovitý je jednou z najohrozenejších šeliem sveta. V minulosti sa vyskytoval v celej savanovej až púštnej subsaharskej Afrike, no okrem malých ostrovčekov bol v západnej a severovýchodnej Afrike vyhubený. Najväčšie jeho populácie dnes žijú v krajinách Botswana, Zimbabwe a Namíbia. Celkový počet psa hyenovitého v celej Afrike je na úrovni približne 6 600 jedincov a neustále klesá.

Psy hyenovité žijú v rodinných skupinách až do štyridsať členov. Chodia spoločne na lov a patria medzi najúspešnejšie šelmy. Svorku vedie dominantná samica, ktorá svoje schopnosti odovzdáva jednej zo svojich dcér. Majú silný sociálny a spoločenský pud a celá svorka sa dôsledne stará o všetky mláďatá, staré a zranené jedince. Žijú v norách a na lov vyrážajú väčšinou za svetla. Sú to skvelí vytrvalostní bežci a so svojou dokonalou organizáciou korisť jednoducho uštvú.

Dospelý pes hyenovitý meria v kohútiku do 75 cm a váži do 35 kg. Pári sa iba dominantná samica, ktorá je schopná každý rok doslova vyprodukovať novú svorku. Porodí až šestnásť mláďat v jednom vrhu, čo je najviac zo všetkých psovitých šeliem. Vzhľadom k náročnosti uživiť takú veľkú svorku má však samica maximálne dva vrhy za rok.

Žralok veľrybí: Nežný obor oceánov

Žralok veľrybí je najväčšou žijúcou rybou. Spolu so žralokom obrovským a veľkoústym sú to jediné žraloky živiace sa planktónom a krylom. Ulovený jedinec žraloka veľrybieho bol prvýkrát popísaný v roku 1828 v juhoafrickej zátoke Table Bay pri Kapskom meste. Vyskytuje sa v teplých moriach a oceánoch na celom svete. Nemá rád vodu s teplotou nižšou ako je 21°C.

Živí sa filtrovaním vody bohatej na kryl, odkiaľ aj pochádza jeho druhové meno - veľrybí. Tlamu má až 1,5 m širokú, s 300-350 radami malých zúbkov a dvadsiatimi filtrovacími „poduškami“. Jeho koža je až pätnásť centimetrov hrubá. Kvôli svojej potrave sa zdržiava väčšinou pri hladine alebo pár desiatok metrov pod ňou.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok - sprievodca

Veľmi málo sa vie o ich živote, párení a rodení mláďat. Párenie bolo dvakrát pozorované pri ostrove St.Helena a jeden neúspešný pokus bol nafilmovaný z lietadla v roku 2019 v Austrálii. Samice si vedia „odložiť“ spermie samcov na dlhšiu dobu a mláďatá tak rodiť postupne. V jednej takejto „várke“ môže byť približne tristo mláďat, každé meria 40-60 cm. Tieto žraloky sú vajcoživorodé, to znamená že samica má v sebe vajíčka, z ktorých sa tesne pred pôrodom alebo počas neho vyliahnu mláďatá. Väčšinu času trávia osamote, na obľúbených miestach počas kŕmenia sa stretáva niekoľko jedincov. Najväčšie zhromaždenie týchto žralokov bolo zaznamenané pri pobreží Yucatanu v roku 2011, kde sa ich stretlo viac ako štyristo.

Dospelý žralok veľrybí dosahuje v priemere dĺžku desať metrov a váhu deväť ton. Najväčší zaznamenaný jedinec meral 12,65 metrov a vážil 21,5 tony, sú ale informácie aj o exemplároch až osemnásť metrov dlhých.

Mandril pestrý: Kráľ farieb medzi primátmi

Mandril pestrý je najväčšou pravou opicou. V minulosti bol radený do rodu paviánov, novšie výskumy však zaradili tieto mohutné zvieratá do samostatného rodu a čeľade mangabejovitých. Jeho jediným príbuzným je dril, ktorý má miesto výskytu severne od mandrila. Ten žije v tropickom pralese konžskej panvy. Najväčšia časť populácie žije v Gabune, ďalej zasahuje do Konga, Kamerunu a malá populácia žije aj v Rovníkovej Guinei a juhovýchodnej Nigérii.

Žijú vo veľkých skupinách, často niekoľko 100 jedincov. Najväčšia pozorovaná tlupa v národnom parku Lopé v Gabune mala viac ako 1300 členov. V rámci skupiny je niekoľko dominantných samcov, ktorí sú nápadne odlišní od samíc a ku skupine sa pripájajú v dobe párenia. Sú najvýraznejšie vyfarbení spomedzi všetkých cicavcov, s výrazne červeno-modrým sfarbením na tvári a dúhovými farbami na zadnej časti.

Jediným skutočným predátorom je leopard, ktorý zaženie skupinu do stromov. Silné samce ostávajú na zemi a postavia sa na odpor aj tejto šelme. Väčšinu času trávia na zemi, pričom sa chodia nakŕmiť do korún stromov oveľa častejšie ako zvyknú paviány. Sú všežravci, veľkú časť potravy tvorí ovocie a hmyz. Doba párenia je od júla do septembra a doba rodenia mláďat v odpovedajúci mesiac od decembra do apríla. Samce sú mohutné zvieratá dosahujúce výšku v kohútiku 65cm pri dĺžke tela 95cm. Ich meno v latinčine znamená „duch“.

Prečítajte si tiež: Podmienky štátneho príspevku

Lemury: Endemické poklady Madagaskaru

Lemury sú slávna skupina druhov, ktoré žijú výhradne na Madagaskare. Rozdeľujú sa do 8 rodov a 15 čeľadí. Spolu tvoria viac ako 110 druhov. Medzi niektorými lemurmi je tak malý rozdiel, že nie je zrejmé, či už ide o nový druh, alebo nie. Sú pozostatkom primitívnych primátov, ktoré tu ostali uväznené po odtrhnutí Madagaskaru od zvyšku Afriky. Pre nedostatok predátorov tu dokázali prežiť a vyvinuli sa tu do množstva druhov a obývajú najrôznejšie biotopy. Rovnako aj ich vzrast sa líši.

Najväčším lemurom je druh Indri, jediný zástupca svojej čeľade. Môže vážiť až 10 kg a má dĺžku tela do 75 cm, s plne natiahnutými nohami až 120 cm. Od najmenšieho po najväčšieho, lemury sú nesmierne zaujímavé zvieratá a o každom by sa dalo dlho rozprávať. Asi najbizarnejším druhom je aye aye (Daubentonia madagascariensis), taktiež nazývaný ksukol chvostnatý. Je najväčším nočným primátom. Živí sa hmyzom, ktorý často získava spod kôry stromov. Na toto využíva svoj dokonalý sluch, ktorým hmyz vystopuje. Potom nastúpi jeho špeciálne uspôsobený prostredník, ktorým ťukaním ako ďateľ nájde dutinu. Jediným iným cicavcom používajúcim tento spôsob získania potravy je vakoveverica trojpása (Dactylopsila trivirgata) z Novej Guiney.

Živia sa najrôznejšou potravou, vo všeobecnosti sú všežravci s prevládajúcou rastlinnou zložkou. Menšie druhy majú väčší podiel hmyzu, väčšie sú viac menej bylinožravce. Poväčšine žijú v skupinách v priemere s 15 jedincami. Niektoré druhy tvoria väčšie skupiny (lemur kata), niektoré sú samotári (aye aye). Hlavnými predátormi sú pôvodné šelmy fosa (Cryptoprocta ferox) a dravé vtáky.

Slon africký: Kráľ suchozemských zvierat

Slon africký je najväčší suchozemský tvor dnešných čias. V minulosti mal viacero príbuzných v Afrike, v dnešnej dobe ostal jediný jeho príbuzný, slon pralesný (Loxodonta cyclotis). Žije v celej subsaharskej Afrike s výnimkou strednej Afriky, kde žije slon pralesný. Najtypickejším znakom slona je jeho chobot skladajúci sa až zo 60 000 svalov. Je to orgán tvorený nosom a horným pyskom, do ktorého dokážu nasať až 15 litrov vody. Cez nos sa nedokážu napiť, vodu si vstreknú do úst.

Žijú v rodinných skupinách tvorených samicami s mláďatami. Samce sa ku skupine pridávajú na krátku dobu počas ruje samíc. Samica je gravidná až 22 mesiacov, čo je najviac z dnešných zvierat. Pri narodení váži mláďa približne 100 kg. Mladé samce opúšťajú svoju rodinu okolo 12. roku života a pridávajú sa k iným samcom, od ktorých sa učia. Samice majú v rámci stáda prísnu hierarchiu. Dokážu komunikovať na veľkú vzdialenosť vďaka ultrazvuku.

Dospelý samec má priemernú výšku 3,5 m a samice 2,5 m. Váha kolíše u samíc od 2,5 - 3,3 tony a u samcov 4,7 - 6,2 tony. Najväčší samec bol zastrelený v Angole v roku 1954. mal výšku 3,96 m a vážil približne 11 ton. Je vypreparovaný a vystavený v Prírodovednom múzeu vo Washington D.C. Slonovi s klami vážiacimi viac ako 40 kg každý sa hovorí „Tusker“. V dnešnej dobe ich v Afrike žije približne 20.

Lev africký: Kráľ zvierat a jeho spoločenský život

Po tigrovi je lev druhá najväčšia mačkovitá šelma. Pôvodne sa vyskytoval v Afrike, Ázii a Európe. Z južnej Európy vymizli približne 1 000 p.n.l. Na prelome 19. a 20. storočia žili posledné levy na území dnešného Turecka a posledný lev v roku 100 n.l. V Iráne bol posledný lev pozorovaný v roku 1942. V polovici 20. storočia bolo viac ako 250 000 levov v Afrike, dnes je ich menej ako 20 000.

Levy sú jediné spoločenské mačkovité šelmy. Žijú v skupinách s 15 členmi vrátane mláďat. Svorku vedie dominantný samec, ktorý vyháňa akýchkoľvek konkurentov, ktorí by mohli byť hrozbou jeho postavenia. Mladé vyhnané samce žijú osamelo, alebo v malých skupinkách tvorených samcami. Musia vedieť loviť, aby sa uživili, preto je mýtus, že samce nevedia loviť. Ak majú svoj hárem, nie sú už nútení a ich úlohou je ochrana teritória a svorky. Samice spolupracujú a spoločne lovia. Nový samec, ktorý ovládne svorku sa snaží pozabíjať mláďatá, ktoré sú ešte malé, aby sa samica dostala opäť do ruje a splodil vlastné potomstvo čo najskôr. Aby samica takéhoto samca „oklamala“, vie predstierať ruju a odstavenie mláďat. Počas lovu levy komunikujú špičkami chvosta a uší. Dávajú si navzájom signály na koordinovaný lov. Ich najobľúbenejšou korisťou sú byvoly, zebry a veľké antilopy. Výnimočne si trúfnu na žirafu alebo menšieho slona.

Leopard škvrnitý: Majster prispôsobenia

Leopard je najrozšírenejšia mačkovitá šelma (nie však najpočetnejšia). Žije od južnej Afriky po Maroko a na východ až po Indonéziu a severovýchodnú Čínu mimo púštnych oblastí. Populácia je vďaka strate prirodzeného prostredia rozdrobená. Dokáže sa dokonale prispôsobiť rôznym prostrediam, od polopúšte, savany cez horské lesy až po dažďové pralesy. Žije samotársky, viac kusov je vidieť iba počas doby párenia a samice s mláďatami. Dospelosti sa dožíva menej ako polovica leopardov.

V Afrike si ho často mýlime s gepardom. Na rozdiel od geparda má kratšie nohy, zavalitejšie telo a mohutnejšiu lebku. Škvrny sú prázdne kolieska. Gepard má škvrny plné a od kútika oka po kútik tlamy sa tiahne čierna „slza“. Ďalším podobným je jaguár z južnej Ameriky, ktorý je mohutnejší a v škvrnách má naviac čiernu bodku. Pri leopardoch a jaguároch sú známe čierne, melanínové formy, známe ako čierny panter.

Jeho potrava je nesmierne variabilná a aj v jednej oblasti má širokú škálu. Rád loví opice, antilopy, vtáky, hlodavce a mláďa nepohrdne ani hmyzom. Trúfnu si aj na väčšiu korisť, ako sú mladé žirafy alebo veľké antilopy.

Nosorožec dvojrohý: Samotársky bojovník

Nosorožec dvojrohý je jeden z piatich druhov nosorožcov na svete a jeden z dvoch žijúcich v Afrike. Predkovia týchto nosorožcov pochádzajú z doby pred 50 miliónmi rokov. Prvé nosorožce dvojrohé sa objavili pred 5 miliónmi rokmi. V tejto dobe sa oddelili od nosorožca tuponosého. Z viac ako 50 rodov ostali 4 s piatimi druhmi.

Na rozdiel od nosorožca tuponosého (biely), je dvojrohý (čierny) striktný samotár. Samice sa so samcom stretávajú iba na dobu párenia a samica sama vychováva mláďa. V tejto dobe je mláďa zraniteľné a môže sa stať korisťou levov, leoparda alebo hyen. Nosorožce sa stávajú hlavne obeťou pytliactva. Dôvodom je roh, ktorý je tvorený keratínom, materiálom z ktorého sa skladajú aj ľudské nechty, vlasy a chlpy. V dnešnej dobe sa už neuvádza cena na čiernom trhu, aby nebol tento obchod žiadnym spôsobom podporovaný. Z rovnakého dôvodu sa nehovorí o počtoch v jednotlivých parkoch a krajinách a vôbec nie o distribúcií priamo na mieste. Z pôvodného počtu približne 300 000 na začiatku 20.storočia ostalo pár tisíc v roku 2008. Dvojrohý nosorožec bol kvôli svojej agresivite zaradený do Big 5.

Zo zmyslov má najslabší zrak (aj keď stále dobrý), sluch je vyvinutý veľmi dobre, ale spolieha sa hlavne na čuch. Živí sa listami stromov a kríkov, občas sa pasie na tráve (nosorožec tuponosý naopak), preto sa aj vyskytuje v oblastiach zarastených hustejšou vegetáciou. Sú považované za jedno z najnebezpečnejších zvierat v Afrike, spôsobujúcich najviac zranení (najviac smrteľných zranení spôsobujú krokodíly a hrochy).

Byvol africký: Silný a nebezpečný

Byvol africký žije v rodinných skupinách tvorených samicami s mláďatami približne so 7-10 zvieratami. Tieto rodinné skupiny sa spolčujú do veľkých stád. Na okraji takéhoto stáda sa pohybujú samce, ktoré sa vtierajú do samičích rodín, keď zacítia rujnú samicu. Mladé samce sa pri pohybe celého stáda držia na čele, kde odrážajú prípadné nebezpečenstvo. Tu je viacero starých, zranených a mladých zvierat a tak skúsené samce sú tu užitočnejšie. Takéto veľké stádo môže mať niekoľko sto až tisíc kusov.

Byvoly sú hlavnou korisťou levov. Dospelé byvoly sa neboja postaviť sa skupine loviacich levov a obrániť člena stáda. Mnohokrát boli takéto zábery natočené a nafotené. Samca od samice rozoznáme podľa rohov. Samce majú rohy v strede spojené do akejsi prilby, ktorá rokmi mohutnie a je symbolom sily. Tieto sú najnebezpečnejšie a najpopudlivejšie.

Tvorí 5 poddruhov: S.c.caffer v južnej a východnej Afrike; S.c.mathewsi v pohorí Virunga ako aj gorila horská; S. c. aequinoctialis v centrálnej Afrike; S. c. brachyceros v západnej Afrike a S.c.nanus z pralesov centrálnej Afriky, známy aj ako byvol pralesný. Je najmenší zo všetkých, váži do 400 kg a v kohútiku meria do 120 cm.

Orangutan: Pán stromov z Ázie

Orangutany sú najväčšie ázijské primáty a najväčšie primáty, ktoré väčšinu času trávia na stromoch. Majú typickú dlhú srsť, sfarbenú do hrdzava. Samce majú veľmi výrazné „límce“ na lícach, čo ich výrazne odlišuje od samíc a mladých jedincov. Žijú samotárskym spôsobom života, pričom jediné sociálne vzťahy udržiavajú matky s mláďatami. Dospelí sa stretávajú iba na pár dní počas párenia.

Živia sa ovocím, listami, kôrou stromov, medom, hmyzom a dokonca vtačími vajíčkami. Používajú množstvo nástrojov na rôzne účely. Na deň aj noc si stavajú hniezda z poohýbaných konárov a výstelky z listov. Ich predátormi sú tigre, leopardy obláčkové, psy a krokodíly. Bornejský druh žije v oblasti bez tigrov a preto sú menej ohrozovaní na zemi a častejšie na zem schádzajú. Hlavným dôvodom prudkého poklesu populácie je likvidácia ich prirodzeného prostredia. Hlavným dôvodom je deforestácia kvôli príprave pôdy na pestovanie olejovej palmy. Orangutanov sú tri druhy: Bornejský - P.pygmaeus žije na Borneu a je najpočetnejší s populáciou do 70.000 jedincov. Sumatriansky - P.abelii bol od roku 1996 do 2017 druhým druhom obývaj…

Dĺžka života zvierat: Tabuľka pre deti

Poznámka: Uvedené údaje sú len orientačné a môžu sa líšiť v závislosti od podmienok, v ktorých zviera žije.

tags: #dĺžka #života #živočíchov #tabuľka #pre #deti